Zaujalo nás:
Posledné komentáre:
10.09. 08:09 Rado:
Adrik,čo sa tu deje za posledné mesiace?trochu pridaj sú to roky,a či som šťastný? Áno som tu vcelku šťastný,nezaujíma ma politika bohužiaľ tak ako by mala,uveďte mi prosím ťa príkla ..
(novinka)
09.09. 23:00 adrik:
Rado: A ty si šťastný, čo sa tu za posledné mesiace deje? Ten exodus mladých ľudí už nezastaví nikto, aj keby sa to tu otočilo o 180°.
(novinka)
09.09. 14:07 Mx:
Hej Rado, však si to presne vystihol - sme pojebaná krajina plná plochozemcov, kde ľudom robí najväčšiu radosť nešťastie druhých. A nepíše sa všade iba zlovensko, sem-tam sa objaví eš ..
(novinka)
09.09. 10:06 Rado:
Nechápem prečo stále všade ľudia píšu že zlovensko,aký to má význam? akože sme všetci kokoti,alebo že krajina je skurvena alebo že čo..... to musí byť človek nešťastný v takej kr ..
(novinka)
01.09. 14:26 fog:
tomy, zabudol som ti ten report pochvalit, hlavne to, ako rychlo si ho stihol dat dokopy. a mocne dik za hrejive slova na nas set. moc si to vazime!
9-10.8.2024 Ffud fest Sereď @ Kemping (report)
30.07. 18:40 Axel:
Výborně napsaný report! Z letošního ročníku mám podobné pocity. Bylo to mocné. Tak zase za rok:)
3-6.7.2024 Obscene extreme 2024 Trutnov @ Bojiště (report)
24.07. 09:30 Elramon:
aha takto, ja len ci sa ten report nezabudol uverejnit. tesime sa.
7.7.2024 SOLIPSISM, WIEGEDOOD Bratislava @ Pink whale (report)
20.07. 11:06 fog:
pracuje sa na nom. som v polke. ak vsetko vyda, tento vikend to doklepem. skorej napisem report na jednu kapelu ako zhruba styridsat. trpezlivost. vsetko je na ceste.
7.7.2024 SOLIPSISM, WIEGEDOOD Bratislava @ Pink whale (report)
20.07. 10:02 elramon:
Nemal tomuto reportu predchadzat report na oef? Ten uvod tomu nasvedcuje
7.7.2024 SOLIPSISM, WIEGEDOOD Bratislava @ Pink whale (report)
22.06. 18:19 fog:
planujem.
Čurby (rozhovor)
3.7.2024 OBSCENE EXTREME 2024; Trutnov @ Bojiště
Autor: Fog | Pridané: 28.7.2024 | Počet videní: 1188
Sedím za kompom a rozmýšľam, ako začať úvod k tomuto reportu. Každý o mne vie, že tento festival milujem.
Bol som tam šestnásťkrát, od roku 2007 okrem covidových ročníkov na každom jednom. A budem na každom ďalšom,
ak mi to dovolia okolnosti. Je to raj. A prečo tomu tak je, sa dočítaš v každom mojom reporte z neho. Aj v tomto.
Čurby namiešal na štvrťstoročie festivalu naprataný line-up. Čaká nás kopa položiek, stručný nebývam, tak si ušetrime
ďalšie reči. Aj tak všetci vieme, prečo je Obscene strop a moja večná láska! Tento rok takto.
STREDA
Idem rovnakou trasou, ako posledné roky po pandémii. Smer Žilina po Paťa, kde sa pridajú Jozef a Marián, ktorí docestujú vlakom z Prešova. Po dlhej dobe plné auto. Chcem vyraziť skoro, príchod vlaku je pol jedenásť. Malého odšéfovať do škôlky a môžem vyraziť. Pol desiatej som už za Zvolenom, premávka hustá, chalanom mešká vlak a tak sa nakoniec stretávame na stanici o jedenástej. Dlhý presun do Trutnova, kde úspešne parkujem kúsok od areálu na ulici okolo pol piatej. Akreditácia, dobíjanie čipu, nasávanie prvej atmosféry. Postaviť stan, dať si uvítacie brko a panák. Po x rokoch je tu aj Oliver, s ktorým som sem voľakedy pravidelne jazdieval. Teším sa z toho.
Pred stage prichádzame presne so začiatkom setu SEDEM MINÚT STRACHU. My, pomerov znalí, sme vedeli, že chalani to tam naštiepajú na triesky. Čo sa aj stalo a dosť slušne nazbieraný dav dostal pocítiť, ako vypadá poriadny noisecore výprask z našich končín. Mimoriadne dynamická show, chalani zahltili pódium aj areál poriadne hrubozrnným bordelom a ešte pri tom vypadali ako zmyslov zbavený. Ideálna kombinácia. Udialo sa toho hodne za tých pár minút. Hluková etuda pre uši aj oči. Vidieť 7MS je zakaždým zážitok, lebo je to masaker, či už na v malom klube alebo na veľkom pódiu. Nič lepšie mi nemohlo odpaniť festival. Sme doma.
Ideme sa socializovať dozadu, aby sme sa vrátili na DEVOURMENT. Ako hovorí zlaté pravidlo, ak v deathmetalovej kapele nosia chlapci šiltovky, bude dobre. Slam ako lusk. Poznám ich nahrávky len zbežne, ale naživo mi rozpárali brucho a pohrali sa s vnútornosťami. Poriadne sypačky, strednotempové kvíkačky a správne bpm. Uznanlivo pokyvujem hlavou počas celého setu. Ale už je čas na môj vrchol večera – DROPDEAD. Roky im pribúdajú, ale za mňa osobne ich posledný album je to najlepšie, čo kedy vydali. Naposledy to tu zlikvidovali a scenár sa opakuje. Vyberajú songy naprieč diskografiou, ako albumov, tak splitiek. Rozbeh je kus kostrbatejší, aj kým sa doladí zvuk, gitara je moc v úzadí, ale po pár songoch je vybalansované. Sypú do nás priamočiary agresívny hardcore s PV výbuchmi a jasným posolstvom. Stále je to v nich a stále hrajú s nasadením, aké by schovalo generačne mladšie kapely. Dúfam, že v ich veku budem mať toľko energie, odhodlania a motivácie. Lebo to z nich srší na kilometre ďaleko a zrejme preto sú tam, kde sú. Lebo hrajú sety, ktoré ťa vyfackajú a vyhodia von oknom. Nádhera.
Ostávame na lavičkách s pivkom. GRUESOME, old school death metal z USA na čele s Mattom z EXHUMED. Nemôžem tomu vytknúť po technickej stránke nič, kapela je našlapaná, muzikanti sú brutálni, má to kopu nápadov. Je to kvalitatívne dobré, ale vlastne ma to až tak zásadne nebaví. Zo všetkého cítim závan starých DEATH, čo je zámer, ale za mňa až moc okatý. Preferujem kapely, ktoré hľadajú vlastný ksicht. SABBAT je dnes posledná akvizícia. Z Japonska donesený metal, v ktorom sa miešajú staré protožánre blacku a thrashu, s heavy nádychom a ujetým vokálom. Toto má svoj hudobný punc, ale polovičný set by mi stačil. Nebolo to až také pestré, aby to utiahlo hodinu a tak mám v druhej polke pocit, že počúvam už troška to isté dookola. Ale zaujímavá kapela. Dopozeráme do konca a na dnes je hotovo.
Ideme dozadu sa venovať sami sebe a našej družine, odbehneme pozreť SAMORA SQUID na pár minút, ale nič extra. Dúfam, že sa čoskoro vráti SELFIE THE CLOWN, to bola jeba a za posledné roky to trčalo. Tak už len panáky, dym a hlúpe reči. Nakoniec končíme v party stane, kde ešte napáchame tanečnú zlobu a zhruba o pol piatej hádžem zmorené telo do stanu.
ŠTVRTOK
Budím sa značne roztrepaný, pár hodín spánku sa tvári, že odviedlo robotu. Aj sa divím, že som potiahol v stane do deviatej, napriek tomu, že som musel dvakrát vybehnúť čúrať. Zázrak, že som zaspal potom, inokedy sa mi to nestáva. Únava musela byť poriadna. Začínam sa zberať a štartovať zmysly. Toika a umývanie zubov napraví svet troška do rovnováhy, následná káva a rozpustená tabletka s kalciom to ešte vyladia a môžeme sa sústrediť na program.
MANGER CADAVRE? z Brazílie štartujú dnešný deň. Výkon solid, ale nejak ma to neberie, mieša sa v tom od hardcoru po death hocičo, ale nepríde mi to kompaktné. Z popisu to znelo sľubnejšie. Navyše sa vracia sprostota, tak idem po máte, nech sa pozbieram. Francúzov HORDÜR mám na zozname. Dosť šialený grindcore, ktorý sa nevyhýba kadejakým odbočkám, má poznateľne väčšie gule a náprah. Je to dostrihané a chalani robia v trojici bez basy poriadnu show. Všetko síce poznáme, ale namiešané vkusne a so zreteľom na údernosť. Akurátne k nápoju a brku. Pokračuje BEAVER FEVER z Japonska, jednočlenný projekt, gitaristka s vokálom a automatickými bicími. Tie znejú hrozne, sú naprogramované úplne odveci a nedávajú mi rytmicky zmysel. Ich zvuk sa zlieva do nejakej hlukovej frekvencie, riffy lietajú tiež hodzako do toho, celé nonsens bez hlavy a päty. Alebo mi niečo ušlo.
Našťastie sa veci vracajú rýchlo do poriadku so SANGRE DE IDIOTAS. Som rád, že tu chalani dostali priestor, nikto si to nezaslúži viac. Odskákané roky v kapelách a pridružených činnostiach, títo dvaja páni vedia, čo je surový grindcore. Tak to aj vypadá. Vo dvojke hrajú za štyroch, majú ukrutný zahuhlaný, ale konkrétny zvuk, sú nabudení a nezastaviteľní. Jano tam preklepe ten rytmičák a Rišo si statočne ohobľuje brušká prstov a hlasivky. Nakydajú na nás hrubozrnný násyp, z ktorého sa nevieš vyhrabať, kým sa nezastavia. Dosť slušne nazbieraný dav dostal pocítiť, ako vypadá poriadny grindcore výprask z našich končín, časť dva. Tipujem, že kto z návštevníkov nepoznal 7MS alebo SANGRE DE IDIOTAS, tak už má tieto názvy naveky vypálené na bubienkoch. Klenoty.
Čas na nejaké jedlo. Volím Srí Lanku, lahodná ryža so sójou a kari omáčkou. Späť na MUTILATED JUDGE, zneli z popisu zaujímavo. Hluk, veľa sypačiek, nahota. A dostalo sa nám mierou vrchovatou zo všetkého. Dvojica zo Španielska, basa a vokál, zvyšok z podmazu. Automat zreteľný a jasný a čo je hlavné, neľudsky prepečený. Basa správne utopená, aby držala aj spodok, aj ostro riffovala. Týpci v pohybe celý čas, hádzali ksichty a postupne sme videli aj nejaké genitálie, cigu v predkožke a flautu v riti. V podstate primitívny grind nátlak s extrémnymi blastbeatmi, vokálom z chlieva a zmyslom pre dosť nekorektný humor (mrknite názvy songov). Paralela s ANAL CUNT je na mieste. Audio-vizuálna zábava. Dav šalel, ako inak.
Ostávame na HOSTIA. Dobrá voľba, znelo to dobre z nahrávky a naživo to odtína prsty. Poliaci mixujú do seba rôzne prvky extrémnej muziky. Nápady si požičajú, skade chcú, od deathu cez grind až po metal, ale funguje to v prospech celku, vyvážene a pestro. Songy sú silné ako rany bičom, výkonu celej kapely dominuje charizmatický frontman vo fialovej custom teplákovej súprave. Inak fialovú majú radi, aj gitarista má fialovú gitaru a obal poslednej dosky je celý v akej farbe? Uhádol si správne. HOSTIA pestrý náklad a milé prekvapenie festivalu. Idem kus poblednúť dozadu k distrám a vraciame sa s Paťom na ACID FORCE. Posledný slovenský reprezentant. Od prvého demáča osem rokov dozadu urazili poriadnu cestu a dali progres. Síce som ich nikdy nejak nesledoval, ale thrashové remeslo sa naučili poriadne. Riffy sú tam, tupa-tupa rytmika a ujačaný vokál tiež. Nechýba energia a ťah. Kapela šlape pekne v obrátkach a bez zádrhelov, so správne ostrým zvukom. V podstate dali profi level a určite si rovnako ako predošlí zástupcovia domoviny spravili meno.
Čas zase ísť kus bokom, dnes aj na feste toho bude hodne. Oddych len nakrátko, naspäť dole na WHORESNATION. Kto rád poriadne nahustený blastbeat, tak si príde na svoje. Grindcore, kde sa nejde po klepačky ďaleko. Za hrncami sedí stroj. Francúzi produkujú momentálne vyhrotené kapely a WHORESNATION sú presne v tejto množine. Je to odsypané neskutočne, tempo nasadené na doraz od začiatku a výkon precízny. Hlavu režúce gitary berú nápady nielen z grindcore vôd, celkovo majú zvukovo deathmetal nádych, ale skôr hrubosťou a vyznením. Keď sa to nabalí na tie bicie v svetelnej rýchlosti, je to jedno, vo výsledku kompaktná extrémna muzika, ktorá ťa nakrája na pásiky ako skartovač. Brutálna kapela, rozhodne odporúčam. Blastbeat nebíčko.
Opäť pauza jedna kapela a na rade je SIX-SCORE z Viedne. Sú náhradníci za MASS WORSHIP. Mne to len vyhovuje, o jeden grindcore navyše. Toto trio som videl nespočetne krát, sme kamoši, aj som im vypomáhal s akciami. Hrajú ako malí diabli, ich verzia grindcoru je z tých pestrejších, kde nájdeš kadejaké vplyvy a odbočky, pomalšie hutné stredné pasáže a rôzne polohy vokálov, nakoľko si ich chlapci delia. Počuť zohratosť v každom tóne, bavia sa setom a pritom ti každým songom vystrelia projektil do stredu čela. A to nie sú práve úplne najkratšie songy. Ale pri toľkých nápadoch a s takým hutným zvukom sa nenudíš sa ani na sekundu. Ďalšia kapela, ktorú odporúčam dosledovať.
Čaká nás neskôr mastný blok, takže nateraz volíme blednutie pri distrách a stanoch, kde vytneme nejaké rumy, než večer pokročí. Na set WALKING CORPSES sme späť na značkách. Po týmto menom sa skrýva Danny Lilker spolu s Bilošom, Jurgenom a Frankom z Česka, ktorí si pripravili darček pre Čurbyho v podobe odohratia celého debutu BRUTAL TRUTH "Extreme conditions demand extreme responses". Návrat, ktorý sa mimoriadne podaril. Kapela je zohratá a materiál podáva jedna k jednej. Prevedenie tip-top a muzika hovorí sama za seba už roky, samotný album ich má tridsaťdva a nestratil nič na sile. Tento live set je toho jasným dôkazom. Milujem ho, užívam si to na maximum, skladbu po skladbe. Sme svedkami zhmotnenia podstatného fragmentu vývoja extrémnej muziky. Navyše v prostredí najvhodnejšom a najlepšom. Čo viac si priať. Celé dobre od začiatku po koniec. Toto bola bomba. Na konci setu dostáva Čurby tortu, obraz In Čurbydona we trust a po pár slovách končí na rukách fanúšikov, ktorí si ho pomojkajú. Jedinečná atmosféra, slza na krajíčku. Obscene je len jeden. Čurby na hrad!
Aby toho nebolo málo, pokračuje SIEGE. Kapela, ktorá ovplyvnila tých po sebe natoľko, že ich meno a logo je v kronikách navždy vyryté zlatým písmom. Kapela intenzitou vo svojej dobe nemala konkurenciu a zasiala semienko snahy hrať rýchlo tak účinne, že vyklíčilo a vykvitlo do podoby extrémnej muziky ako powerviolence či grindcore. Zásadná vec, OEF aj ja máme tu česť druhý krát. Až tomu neverím, ale prvé songy ma hneď vracajú do reality, že sa to naozaj deje. Tlaky ako "Walls", "Sad but true" či "Conform" menia areál na výbeh paviánov a pod stagom je ukrutný bordel. Energia lieta vzduchom. Na "Grim reaper" sa pridá so saxofónom Áda ako minule. Svedčí im to. Set sa valí ďalej až príde k záveru v podobe songu "Dropdead" a je vybavené. Vytrieskaný si ako po dvanástich kolách profesionálneho boxu. Nechcem vedieť, ako to vypadalo v 84tom, keď boli pri najväčšej sile. Mať moja.
Čas hodiť dačo do brucha, tentokrát stánok s robi, kde chalani nešetria porciou a obsluhujú fakt že rýchlo. Plus je to výborné a správne šťavnaté. Kým dojem veľký burger, celá huba aj prsty od jedla. Oplach a chcem rýchlo obehnúť vzadu stan a distrá, ale nakoniec zakempím pri Prchalovcoch na rumíku a nejak sa nedostanem na set GUTALAX. Osobne to nepočúvam, ale chcel som hlavne vidieť tú baviacu sa farebnú masu ľudí. To je vždy pohľad pre bohov. Nakoniec sa aj rozprší, nie hrozne, ale dážď ma zasekne u Ossieho a tak nakoniec nevidím ani RATOS DE PORAO, lebo to neni srdcovka, nechce sa mi moknúť a chcem dožiť v suchu do konca. Ešte nás toho čaká celkom dosť.
Vstupujem do zablateného priestoru pod pódiom, aby som mal NAPALM DEATH čo najbližšie. Mám už nakúpené a hneď ma zoberie do davu na "From enslavement to obliteration". Hneď na to vypustia "Continuing war on stupidity" z "Order of the leech", na ktorý nedám dopustiť a naposledy z neho hrali v dobe jeho vzniku. Okamžite ma zapne do vyšších obrátok a lietam tam ako junák. Aj keď lietam je nepresné slovo, lebo taká plnka vpredu ako v tokijskom metre. Doslova jedna plynúca masa ľudí. Zrazu len simultánny zvuk otvárania šampusu v oboch ušiach a štuple na šnúrke letia bohviekam. Tlak. Z mimoriadne plodnej diskografie vyberajú staršie aj mladšie veci, ktoré prekladajú úplne najnovšími z posledného albumu "Throes of joy in the jaws of defeatism", aj miernejšími ako "Amoral" alebo z posledného EP pomalú "Resentment always sinners" s industriálnym nádychom. Povinne odznie "Scum", "Suffer the children", "Success?", "You suffer", "Nazi punks fuck off" či "Instinct of survival". Celý set uzatvára "Contemptuous" z "Utopia banished". Zvláštne vyskladaný set. Mnoho klasík neodznie, na niektoré albumy sa ani nedostane, ale to by naozaj museli hrať tri hodiny, a mali k dispozícii jednu. Tiež chápem, že nechcú hrať tridsať rokov dokola to isté a prešlapovať na mieste. Preto navrhujem na ďalšie výročie festivalu o päť rokov tri headliner sety NAPALM DEATH. Každý večer jeden, vyskladaný podľa jednotlivých etáp. Mohli by sa hecnúť všetky strany. To by bolo epické. Každopádne po dohratí vládne maximálna spokojnosť, NAPALM DEATH je zakaždým obohacujúci.
Pokračujeme. DYING FETUS. Na nich sa teším ako malý. Prvýkrát naživo. Dačo rozpoznávam, dačo nie. Predsa len, nahrali toho neúrekom. Ale vôbec to nevadí. Ich jedinečný štýl ma vždy bavil, zvuk majú napriek plnke čistý (aj keď prvé songy sa dolaďuje) a všetko je čitateľné. Šialené kombinatoriky na bicie, hmatníky horiace pod prstokladom a dvojica vokálov tupých ako roxory zapichnuté v tvojich očiach. Striedajú sa typické FETUS momenty, kde prevláda bohapusté klepanie alebo masáže s krásne posadeným stredným tempom, kde sa John troška vyrozpráva tým hrubým, nízko posadeným murmurom. Slam death s jedinečným ksichtom, nápadmi a postupmi. Nikto nehrá tak, ako oni. Ani to, čo oni. Výkon kapely ako z učebnice. Šiltovka na hlave, všetko ako má byť. Trojica sa celý set nepohne z miesta, ale rozpumpujú celý areál. Nemilosrdný náklad. Radosť zažiť toto. Za pár rokov naisto zopakovať.
A ešte pokračujeme v hrotení. Na stage prichádza WORMROT. Rasyid na gitare, za bicími Vijesh a nový vokalista Gabriel (ex IMPLORE) namiesto Arifa, ktorý odišiel po vydaní posledného albumu. A do plusu vokalistka, ktorá robí náladu tvoriace spevy do aj pomedzi songy. Zachytávam dva staršie songy, inak setlist poskladaný hlavne z posledných dvoch albumov "Voices" a "Hiss", ktoré posúvajú žáner grindcore mimo tradičné mantinely. Na "Hiss" konkrétne som si zvykal celkom dlho. WORMROT sú špecifickí a naživo dokážu preniesť každý aspekt ich muziky, od uletených strihov, turboklepačiek, pre grindcore netradičných, ale bravúrne fungujúcich riffov až po pridanú atmosféru, ktorú tam tiež vedia niekde vopchať. S pridaným ženským vokálom to funguje s novým rozmerom. Víchricu poháňa Vijesh. To nie je človek, ale poloboh. Posunul svojím skillom tú kapelu neuveriteľne dopredu a vyzeralo a znelo to dokonale. WORMROT idú hráčsky úplný strop, až neuveriteľný výkon a asi aj najlepší performance na festivale. O to viacej prekvapilo, že po OEF na konci turné vyšlo v nedeľu oznámenie, že Rasyid sa hudobne s Vijeshom rozchádza a čaká ho vybudovanie WORMROT od začiatku. Asi sa s tým treba zmieriť. Hriať na duši ma bude hlavne to, že som ich v tejto zostave zažil a bolo to fakt niečo nezabudnuteľné.
Už by som sa aj stiahol do úzadia, ale Oliver že hybaj pozrieť KRAANIUM a jedno, kde zapálim ku pivku, tak nájdeme fleka a kukáme z lavičiek. Slamíky starej matere. Nóri to tiež vedia pekne rozbaliť. Má to grády, techniku, nápady a prevedenie. A šiltovky. Bavím sa. Ale potom na skok bokom, po nejaký snack a posledné pivko k poslednému setu večera. SHITSTORM z USA. Dobre, že som potiahol, toto mi nesmelo ujsť. Priamočiary surový grindcore bez príkras napliaskaný jednou nohou. Agresivita, brechoty, nasranosť. Frontálny útok bez varovania. Ani netuším, koľko songov sa prehnalo okolo, ale bolo to nezastaviteľné. Išli bez stopky a vyklepali nás ako kuchárky rezne v školskej jedálni. Masívny výkričník za masívnym večerom. Dohraté, mám dosť, smer stan. Hygienické kolečko pod celtovinou a o pol štvrtej upadám do spánku.
PIATOK
Budíček opäť automaticky biologicky. Je pred ôsmou, preklínam. Moč a vydarená snaha zaspať. Po deviatej sa ale prihlási črevo a tam už nevybavím odklad. Toiky furt spoko, ale doseriem vtedy, keď pri nich zaparkuje čistiace auto. Pár minút neskôr a mohlo to byť úplne deluxe. Nejaké ovocie, umyť zuby, káva na prebratie s raným špekom a poďho pozerať sety, lebo dnes je to zase nabité od rána.
Prvá položka DELIRIANT NERVE. Začíname zostra. Grindcore z Ameriky, Washington DC. Tam toto vedia, takže hneď odstrel. Nestačím sledovať, čo sa vlastne deje. Obrátky na maximum, riffy poctivo hryzú, zvraty a zmeny tomu dodávajú potrebný strih, posadené a naklepané s prehľadom. Mladý bubeník, ktorý ohýba vzduch. To ešte neviem, že sa zajtra ráno objaví s BRAIN TOURNIQUET, s ktorými sú na turné. Ale inak musí naložiť dva sety za večer. Fuh. Mimoriadne šikovný hráč, už teraz sa teším na náš spoločný gig na Garážach za pár dní. DELIRIANT NERVE predviedli grindcore starého strihu, ktorý mi chutil, aj keď ma dobil v rohu remeňom. Skvelý začiatok ďalšieho dňa plného hluku.
Jazda na odbrzdenej húsenkovej dráhe pokračuje. Moji miláčikovia FAILURE z Talianska. Opäť trio. A najlepší fastcore / power violence široko ďaleko. Hlavne veľa stop and go momentov. FAILURE hrajú nádherne, tak ľahko a pritom tak ničivo, tak s nadhľadom a pritom tak úderne. Okorenené ich typickým humorom. Neberú sa vážne, ale ich set ťa seriózne rozhádže. Achi hádže ksichty na všetky strany, Marco vypadá, že tam ani nemá čo robiť, než otvorí ústa a začne po tebe kričať a Steve za bicími je kapitola sama osebe. Jeden z najlepších v obore, šikovné kombinatoriky a breaky a zakaždým presný ako atómové hodinky. Plus si ide aj vokál do toho. Prebehnú staršie nahrávky, ale hlavne predstavia novinku "Obstinate", na ktorú túžobne čakáme už roky. Level tejto skromnej kapely je až zarážajúci. Díva sa poriadny dav a som tomu rád. Mal by ich poznať každý!
Po sete utekám pozdraviť chalanov, aj keď sme sa stretli ešte na skok včera večer, a zobrať si novú platňu. Takisto aj DELIRIANT NERVE. Pokecáme a som rád, že ich po takmer dvoch rokoch vidím. Vystískame sa, dačo prehodíme, ale furt lietajú hore dole, lebo pri ich distre doslova fronty. Sa nedivím. GUMMO tak sledujem časť setu zboku, potom idem po máte a sadám na lavičky, kde sledujem zvyšok. Zase trojica a zase slušný kolotoč. Namixované kadečo z extrémnej muziky, ale dokopy to dáva hlavu a pätu, vo výsledku grindcore, ktorý vie rozdať poriadne údery. Evokujú mi ich krajanov DEPARTMENT OF CORRECTION. Tí mali tiež ako GUMMO taký svojský sound a pestré postupy. Nasleduje ďalšia trojica, WILL COPE z Litvy. Ideme späť do vôd power-violencu. Troška štandardné, ale čo už tu nové vymyslíš, keď chceš zachovať žánrové mantinely. Tu nikto nechce experimentovať, ale priniesť osvedčenú receptúru. Musíš to vykryť údernosťou, výtlakom a vedieť proste na ľudí ten set poriadne nabrechať. WILL COPE toto dokázali bez väčších problémov. Mám platne aj drink, tak to obzerám z lavičky, dole pod pódiom to zrejme kopalo ešte dôraznejšie. Štvorica trojíc na ranný blok bola potrebným životabudičom. A mementom vstávať aj na prvé kapely. Koľkokrát ta rozjebú viacej než tie, ktoré hrajú v hlavných časoch.
Čas obehnúť distrá a prikladám dačo do asfaltovej zbierky, aj nejaké čítanie. Dve kapely si dávam pauzu, ale na set Rakúšanov DISTASTE nesmiem chýbať. S Arminom sa poznám roky, sledujem ich a posledný album ti odtrhne vajcia. Od grindu inšpirovaného NASUM sa časom, hlavne po menšej stagnácii, výmene bubeníka a pridaní druhej gitary, posúvali temnejším smerom a nový materiál pod menom "Der Ertraeger und das Fleisch" je pretlakovaný grindcore, možno už skrz tie gitary vlastne aj deathmetal, ale s grindcore bicími. Rozumej tak, že sa nešetrí blastbeatom, jedno, skade je riff. Tlačí sa furt. To je hlavné. Tak osemdesiat percent setu sa klepe. Keď máš pocit, že sa nedá ísť ďalej, tak to stále zniekade vyskočí a prijebe ti nečakane temeno. Bubeník je pán, typ, ktorý mám najradšej: panda. Nejaká nadváha, úsmev na tvári a výkon mimo tohto sveta. Síce troška statická show, ale hudobne nesmierne živelná. Nebol čas sa nadýchnuť poriadne pomedzi tie songy. Videl som DISTASTE niekoľkokrát, ale teraz sú jednoznačne pri najväčšej sile. Čistá vražda.
Odbieham sa socializovať a prekvapene vítam Twiggyho, ktorý prišiel, aj keď povôdne nemal. Poslal s distrom Dominiku, ktorá sa toho zmocnila bez problémov, tak si po rokoch kus snáď užije aj kapely. Dačo zjem, dačo vytnem a späť na set the ARSON PROJECT. Tiež mali troška hluchšie obdobie, ale vypľuli vonka novinku "God bless", ktorá potvrdzuje ich status grindcore drevorubačov. Naživo detto. Will behá a riffuje aj so zlomenou nohou v ortéze, Oscar drží za bicími všetko pohromade silovou položenou hrou a Niklas cez hrdlo vypúšťa von démonov. Rád ho vidím nabitého a šťastného, obzvlášť po jeho psychicky temnom období. Muzika, a hlavne tá extrémna, dokáže človeka vždy katarzne preniesť na lepšie miesto. Hrá im to náramne, sú živelní a rozbesnení. Setlist hlavne z novinky a predošlého "Disgust", zopár hostí na vokál, posledný s hosťujúcim Elisom (voľakedy gitara v TAP) je "God of war" z debutu a nemôžem byť šťastnejší. The ARSON PROJECT patria medzi špičku, dôkazný materiál neklame.
Idem po drink, hlavne nealko limonádky sa mi osvedčili v tom teple. Sadnem, ubalím a s Paťom pozeráme LAHAR. Stratili sa mi
z dohľadu a vlastne zisťujem, že neboli asi až tak štúdiovo aktívni posledné roky, len menili spevákov, až kým ostal ten súčasný, s ktorým
vyšla novinka dva roky dozadu. Osobne mám najradšej EP "Až prijde čas". To je masterpiece. Z nej odznejú dva songy "Krev"
a "Déšť" a blažene hrozím päsťou do vzduchu. Zvyšok setu je ale na rovnakej kvalitnej úrovni. Kapela znie perfektne, zohrato
a úderne, má to silný švih a nakladajú ako mladíci, aj keď občianky by asi poskytli iné dáta. Ostáva len kývať hlavou s výrazom uznania.
Veľa thrashu som si tento rok nepozrel, ale asi som si pozrel ten najlepší. Musím dobehnúť tú poslednú nahrávku. LAHAR je vo forme. 
INHUME z Holandska chcem tiež vidieť. Síce poznám len album "In for the kill", ale verím v mastný zahuhlaný grind s prehumuseným vokálom. Kolónky odškrtnuté, je to tam. Pozerá sa na to dobre. Neviem, nakoľko je kapela vlastne po toľkých rokoch od založenia aktívna, ale mlátia statočný chliev, takže žiadne vezenie sa na mene z minulosti. Ostávame s Paťom na BELUSHI SPEED BALL. Pizza thrash, ktorý sľubuje veľkolepú show, nakoniec to ostáva pri rozhádzaných hajzlákoch a pivách a sete, ktorý otvorene vykráda MUNICIPAL WASTE (song "Ripping off Municipal waste" hovorí za seba). Inak ale vlastne celkom zábava, týpci sa neberú moc vážne, sprievodné kecy sú vtipné a muzika funguje. Dav je v pohybe, energia koluje. Amíci sem prišli spraviť party a slovo dodržali. Keď dohrajú, idem si po platne k chalanom z DISTASTE a the ARSON PROJECT. Vystískame sa, ubalím, pokecáme kvalitne. Nevidel som ich fest dlho, takže jesto čo preberať od muziky po deti. Kvalitne strávený čas, zrazu zisťujem, že končí set TERVEET KÄDET, HC/punk z Fínska, ktorý znel síce dobre, ale nedá sa byť všade. Utekám zložiť platne, lebo nasleduje niečo, čo by som v živote nemohol zmeškať.
GROINCHURN z Juhoafrickej republiky boli môj úplne prvý kontakt s extrémnou muzikou. Na to sa nezabúda. Láska nezhrdzavela ani po rokoch a ich nahrávky ma doteraz bavia, debut mám doma na každom nosiči a je to pre mňa kult! Nikdy by som neveril, že budú zase hrať a že si ich niekedy vôbec pozriem naživo. Ale sme tu a teraz, stojím dole v dave, ozvú sa prvé tóny songu "The answer is 42" a zaleje ma vlna emócií. Hneď do pohybu ma berie, trojica si set očividne užíva, hrajú tak, ako keby v živote neprestali. Ich žánrovo uletený grind/hardcore s kadejakými odbočkami a najšpecifickejším groovom na svete mi robí rovnaké ryhy do mozgu, ako keď som to pätnásťročný a sveta neznalý prvýkrát vypeckoval na fotrovom gramci. Kapelu s tak špecifickým ksichtom proste nenájdeš. Zaznievajú ďalšie bomby ako "Generic", "Already dead", "Bridges burn" a hlavne klenoty z debutu "Sixtimesnine" ako "The illusion of free will", "What you want and what you get" či "The lies that bind us". Tie mi píšu rozhodne najviac, ale celé je to úžasné. Nadšenie level milión, nostalgia najsilnejšia na svete a čistá eufória z možnosti prežiť podstatný útržok vlastnej hudobnej cesty. Oči zaliate slzami. Čurby, ďakujem! Navždy si to ponesiem so sebou.
Ubalím, beriem pivko a stretnem Jozefa, ktorému už šlape absint. Keďže som nestihol toikárov, očakávam kvalitnú náhradu v podobe setu ROMPEPROP. Ich goregrind je síce tiež zábavová vec, ale nie klasická a prvo-plánová. Vedia vystrčiť rožky s klepačkami a vokál je tiež špeci, ich prvé CD "Menstrual stomphulk" je silne počúvateľná záležitosť. Songy z neho ma samozrejme bavia najviac, ale počas celého setu je o zábavu postarané. Napriek tomu, že pre ROMPEPROP je toto jediný koncert po rokoch bez aktivity, domácu úlohu splnili na jednotku a s eleganciou predvádzajú parádne zocvičený set. Odozva je na maxime. Dav túto hudbu miluje a dav sa rád baví. Ja sa rád bavím davom. Život je v rovnováhe.
Večer nepoľavuje, pivá a brká idú dole hrdlom a nasleduje WOLFBRIGADE. Ako keby toho nebolo dosť. Tento švédsky d-beat crust s výraznými melodickými linkami a spevom tvrdým ako betón asi netreba zvlášť predstavovať. Od momentu, ako začnú, si zasypaný mohutnými gitarami so seversky ničiacim plným a čistým soundom, nabalenými na rytmickej sekcii, ktorá vie, ako správne posadiť disbeat and roll. Do toho ten majestátny a dominantný vokál s echom a za chvíľu pozerám naokolo a vybagrovaný celý areál. Masívne, tučné, deštruktívne. Odohraté bez páuz a prestojov. Skúsenosti sa pretavujú do mohutnej energetickej vlny, každým songom ti odrapia hlavu z krku. Prechádzajú diskografiou a je jedno čo odznie, každý track obstojí ako monument a nezvratný dôkaz, že WOLFBRIGADE nikdy nepoľavili na kvalite a intenzite. Jedinečná kapela s jedinečným rukopisom a určite jeden z najsilnejších setov celého festivalu. Nezastaviteľné! Moja poklona.
Ale pozor, stále sme neskončili. Ďalšia špecialita z dnešného menu. IMMOLATION, deathmetalový diktát z New Yorku. Nepatria medzi ľahko zaraditeľné kapely. Škatuľka síce daná je, ale nejedená sa moc o jej bežné prevedenie. Dôraz v muzike IMMOLATION sa kladie na atmosféru, tá sa vytvára netypickými postupmi a kombinatorikou na bicie, ktoré sprevádzajú špecifické, divno-melodické a unikátne riffy a vokálom s temným kázaním. Cieľom nie je ťa roztrepať, ale priniesť mrazivý dych všadeprítomnej smrti za tvoj krk. Pocítiť nevyhnutnosť zániku vecí a všetko pohlcujúce prázdno. Toto je originál smrť. Samotná temnota. V prehľadnom zvuku počuť každý úder a tón, takže aj to, čo nerozpoznávam, dokážem plnohodnotne nasať. Akurát neodznie nič z môjho favorita "Unholy cult", ale albumov je kopa, takže sa zákonite nedostane na všetko. Na druhú stranu skladby z posledného počinu "Acts of god" utvrdzujú, že IMMOLATION stále patria medzi najzaujímavejšie kapely, ktorým nedochádzajú nápady a kreativita. Výkladná skriňa deathmetalu. Bolo čo obdivovať.
V dave som na set IMMOLATION stretol s Denisom z Chorvátska, neobišlo sa to bez pár kôl rakije a nejakých špekov, aby sme poriadne
pohrozili. Zacítim, že je čas niečo hodiť do žalúdka, aby sa dačo vsalo naspäť do systému. CRIPPLE BASTARDS sú ďalším bodom
programu, časť počúvam z vegan uličky, časť pozerám zvrchu s pivkom. Nepatria medzi mnou sledované kapely, ich štýl ma nikdy
neoslovil. No uznávam, show spravili poriadnu. Ostatne, publikum je vo vytržení, čo viac si asi priať. Odchádzam bokom, môj pôvodný plán
je vrátiť sa až na posledný set večera, ale od stanov a páleniek nás vytrhne ACÄO DIRETA. Ako začali hrať, tak to znelo nadupane
a nasrane, že sme tam okamžite museli nakráčať si to pozrieť. Poriadne priamočiary hardcore/punk s crossover presahom, pedálom pekne
na podlahe od začiatku po koniec, texty v rodnej portugalčine. Masa nespútanej energie, ktorá ťa nenechala chladným a musel si si
minimálne kývať nohou do rytmu. Ak som premeškal ich krajanov RATOS DE PORAO, tak toto bola viac než plnohodnotná náhrada. 
Naozaj mám dosť, aj ostatní, ktorí volia smer stany. Idem aj ja, trošku poblednúť, aby som dožil večera. Takže sa zložím k stanu, kde trestuhodne prepasiem set KANDARIVAS z Japonska. Znelo to bombasticky, mali tam aj nejaké špeciálne japonské perkusie, ale jednoducho už po celom dni potrebujem byť na chvíľu mimo diania a hlavne si vystrieť nohy. Snáď bude ešte dakedy možnosť. HAIL OF RAGE tiež najprv len od stanu, ale nakoniec nazbieram sily a idem v polke ich setu. Slušná crust/grindová húsenková dráha, nasypané, odohraté, songy sú krátke a úderné, ale príde mi to troška na jedno brdo už ku koncu. Ubalím jeden finálny k pivku na posledných ENDORPHINS LOST. Títo Američania uzatvárajú dnešný program a oplatilo sa dožiť. Mix PV a grindcore, ktorej sa zhostili šikovní muzikanti. Nájdeš v tom postupy z oboch žánrov, umne skombinované a vystavané do krátkych songov, ktoré sa neštítia použiť na teba plnú palebnú silu, ktorou disponujú. Pod pódiom je stále početný dav, ktorý chce ísť do poslednej minúty a kapela tak má rozhodne o motiváciu aj atmosféru postarané. My všetci pozostalí tiež. ENDORPHINS LOST navíria prach a na finále zakopnú veko od rakvy, aby pochovali posledné zbytky tvojho zdravého rozumu.
Mám dosť. Dnes bol silný deň. Navyše všetci pospatí či zalezení. Nešpekulujem a po krátkej hygiene líham do stanu. Vypína ma okamžite.
SOBOTA
Rozlepím oči. Teplo. Osem ráno. Kurva, prečo ja neviem dlhšie spať. Síce budík na deviatu, aby som stihol zahájenie dňa, ale aj tá hodina by bodla. Za posledné tri noci naspatých krásnych pätnásť hodín. Nič no. Berie ma na toiku, takže musím sa vyhrabať a keď už som pri tom, rozhodnem sa využiť skorú hodinu a zaspatý areál na sprchu. Nečakám vôbec, sprcha padne ako blahodarný elixír, ktorý ma preberie do dňa. Aj keď nutno povedať, že mi to dlho nevydrží.
O desiatej štartujú deň BRAIN TOURNIQUET. Power-violence z Washingtonu DC a pre mňa povinnosť. Síce spolu budeme hrať za pár dní, ale prečo premeškať, že. Páči sa mi to z nahrávky, páči sa mi to naživo. Poctivé PV sypačky jednou nohou striedajú pomalé a hutné pasáže, ktoré tnú do živého. Bicie obsluhuje ten istý bubeník, ako v DELIRIANT NERVE a tak sa tešia nielen uši, ale aj oči. Má to potrebný strih, stopky a nečakané zmeny, surové riffy a ukričaný drsný vokál. Plus pre PV toľko potrebný nepríjemný nenávistný vibe. Prevedenie je par excellence. Žiadne naťahovanie sa, bohapustý rozjeb. To budenie nie je až také hrozné, keď dostaneš na rozlepenie očí hneď takýto nástrel.
Viditeľne je v areáli zlomok ľudí, ktorí tu boli o takomto čase včera či predvčerom. Darmo, festivalová únava berie daň a sám to pociťujem.
Dnes pôjdem ekonomický mód a zrejme strávim veľa času vzadu v príjemnom tieni, pretože k únave sa pridáva celkom solídny výpek.
Aspoň si to slnko nechalo na posledný deň. Som pripravený vidieť moje položky zo zoznamu, zvyšok tak nejak skrz to vyčerpanie bude
stačiť aj audio bez vizuálu. Tri kapely chill a potom sa vyšmochcem v šlapkách do tieňu na set MORTIFY z Japonska. Trojica bez basy,
za bicími Ryo z FINAL EXIT, na gitare týpek z COFFINS a vokál Adam, ktorý je primárne bubeník v kope kapiel, SICK/TIRED pre príklad.
Deathmetalové riffy s hustým HM2 zvukom pri totálne proto-oldschool grindovej konštrukcii songov. Krátke songy, ale o to intenzívnejšie.
Zvláštne primitívny, ale účinný hrubozrnný bordel, ktorý ťa stiahne do nánosu bahna a asfaltu. Kto rád poriadnu špinu, MORTIFY je rana
na istotu. Pozrem aj časť setu SICKRECY, severský grindcore, kde spieva bubeník BIRDFLESH. Stávka na osvedčené postupy,
solídne, ale ničím to netrčí a ani nezanechá špecifickejší dojem. 
Konečne ochutnať taliansku pizzu, kde objednávam a čakám, no nič nechodí. Celý rad sa vystrieda pri výdaji a ja nič. Medzitým reklamujem,
čaja sa ospravedlňuje, že chlapci kadečo pečú, bo ešte vytretí po včerajšku. Nejaká pizza je s dierou, tak ju dáva na stôl pre všetkých.
Zobnem z nej, je výborná. Stále čakám, nakoniec beriem jednu, ktorú som si neobjednal, ale ani nikto iný. Hlad je veľký a pizza je pizza.
Famózne sa natlačím a dávam pred odchodom kompliment. Idem chillovať. Niekoľko kapiel trávim vystretý v tieni na karimatke a snažím
sa dobiť baterky. 
Do víru diania ma stiahne opäť Japonsko. FINAL EXIT. Typ kapely, ktorú si síce doma nepustím, ale naživo je to zakaždým slušná sranda. Uletený noisecore, kde sa chaoticky striedajú výbuchy hluku sprevádzané náletmi akordov na hmatník a Ryovými kreáciami za bicími s kadejakými gitarovými vsuvkami od punku, surfrocku alebo ska. Doslova kadečo v tom je pohádzané. S odozvou naštartovaného a zábavy chtivého publika to spolu vytvorí slušne bizarný kabaret. Ostávam na INTERNAL SUFFERING z Kolumbie. Technický brutal death metal, ktorému nechýba nič. Hlavne poriadna dávka brutality. Akurát sa ale na mňa z toho nič nelepí, nejak to ide celé okolo mňa. Chýba mi v tom priamočiarosť, na tu otrepanú hlavu s tým neviem udržať pozornosť. Je to super, ale nemám na to správne rozpoloženie.
Idem obehnúť posledné kolo v distrách, aby som sa vrátil odškrtnúť ďalšiu položku zo zoznamu. BIRDFLESH zo Švédska je vskutku interesantná kapela. Grind, ktorému dominujú thrashové gitary, mosh pasáže a satirický prístup k veci. Otvára sa songom "Night of the ultimate mosh", dav reaguje instantne a kotol sa mení na opičí pavilón. Ľudia lietajú, circlepity, prach a pot. BIRDFLESH nakladajú, výber pozostáva z celej diskografie a posledného albumu "Sickness in the north". Pesničky plné blasbeatov a skočných pasáži otvorene parodujú kadečo. Sú ale naplnené energiou, vymyslené šikovne, s poriadnym náprahom a schopnosťou zdvihnúť na nohy aj paraplegika. S Paťom, pre ktorého je to prvý kontakt s kapelou, sa smejeme na sprievodných kecoch a názvoch. Na konci setu im vymyslí škatuľku fun and grind, a nemohol trafiť viac. Za mňa z večerného programu najväčší náklad.
BLOOD ma nikdy nebavili, túlame sa a Paťo ma ukecá na old school thrash PROTECTOR. Troška ma zasvätí do histórie a zmien, prešli si kadečím. Dá sa na to pozerať, príjemná zmena, taká odychovka pomedzi to vŕtanie. Metal so zaujímavými riffmi, nikam sa to príliš neženie a gitary ma bavia, čo je základ pri tomto type muziky. Po pivko a nájdeme si spot na HAEMORRHAGE. Španielov sa nedá neevidovať, aj keď nepatrím medzi tvrdé jadro uctievačov, v podstate mám v ušiach len jeden album "Morgue sweet home". Videl som ich len OEF, prvýkrát naživo veľké sklamanie, ale po výmene bubeníka si u mňa dvakrát napravili reputáciu a dnes očakávam ďalšiu chorobnú prehliadku patologického grindu. Tak aj je. Zachrchlané gitary, za bicími kvalitný motor a spevák tradične pokrytý krvou pľujúci príbehy z pitevného stola. Setlist ti nepoviem, rozpoznávam len "Funeral carnage". Baví ma to však celé, ako to je. Obecenstvo tiež, na pódiu aj pod ním to pulzuje. Stage crew pomáha oblečená v nemocničných úboroch, čo len dokresľuje atmosféru. Mocné.
Posúvame sa k headlinerovi celého festivalu, AUTOPSY. Nikdy som si k ním nenašiel cestu, aj keď som to s ich nahrávkami skúšal. Samozrejme si to ale nenechám ujsť, keď už to mám pod nosom. Chystajú sa najdlhšie, takže v konečnom dôsledku hrajú aj dačo kratšie. Poprosia publiku, aby neliezli prvé dve skladby na stage a že po nich zahrajú celý "Severed survival" a všetko je dovolené. Inštrukcie sú dodržané, aj keď ich tam mohli pustiť hneď, lebo ľudia nadržaní. Hneď ako môžu, komornejšia atmosféra sa mení a nastupuje originál obscene divočina. Do toho začne pršať. Boli hlásené prudké zmeny počasia, ale dážď je znesiteľný, po celom dni v sparne vlastne príjemný. Max ísť vymeniť tričko, inak pohoda. Naživo v tom prostredí a s tým feelingom ma tento old school death metal oslovil omnoho viacej. Napriek silnejúcejšiemu dažďu dopozerám do konca, fakt ma to držalo celý čas, nebolo to len z povinnosti. Som rád, že som AUTOPSY videl, tiež je to kus histórie. Skalní sa určite prežehnávali od radosti.
MELT BANANA mám na zozname. Idem k Ossiemu do distra po telefón na nabíjačke. Brutálne sa rozprší, chvíľu tam čakám na možnosť prebehnúť do stanu, ale neprichádza, tak pobehnem v lejaku. Chcem prehodiť veci na seba a vyzbrojiť sa do dažďa, ktorý silnie každou minútou. Ako sa však obzerám v stane, pozorujem prvé priesaky. Nič. Ubalím, zapálim, monitorujem. Set MELT BANANA začína a fľaky sa rapídne zväčšujú. Začínam vymýšľať scenár. Podľa predpovede má takto liať pár hodín. Ak tu všetko nechám, vrátim sa do močiara mokrých vecí vrátane spacáku a karimatky. Rozhodujem sa nechať tu len stan, všetko pobaliť a hodiť to do auta, kde nejak prespím poslednú noc. Spúšťam operáciu. Nabalený po zuby utekám k autu, stihnem celý zmoknúť, ale v aute sa dám do poriadku. MELT BANANA sa medzitým odohrá bezo mňa. Smola.
Po celej tej tortúre ani nemám chuť už vyliezť, furt neprestalo pršať. Snažím sa nejak nájsť polohu na prednom sedadle, ale nedarí sa, telo sa odmieta po prívale adrenalínu ukľudniť. Vonka sa to zjemnilo, dávam nepremokavú bundu, obúvam sa a idem uloviť nejaké jedlo. Keď už som aktívny, idem ešte na kapely. Stretávam v dave Voskiho, ktorý z posádky stále žije. Škóti DISAFFECT ma vracajú do festivalovej reality kvalitným crustom s dvomi vokálmi. Vedia ten dbeat kolovrátok zahustiť a posadiť, to je podstatné pri tomto žánri. Nechcú nič objaviť, len poriadne pozametať a ide im to. RUIDOSA INMUNDICIA z Rakúska s členmi z Chile sú predposlední. Už som ich videl v klube, aj tu som ich chcel vychytať, nakoniec vydalo. Predstavia svoj šťavnatý hardcore/punk a je to ďalšie osvieženie pre moje únavou skúšané telo a myseľ. Šikovné, pestré, dynamické a napriek nočnej hodine odohraté s nasadením. Moja festivalová bodka nemohla byť lepšia.
Poslednú kapelu už nehrotím, odpracem sa do auta, ale spánok stojí za hovno. Neviem si nájsť polohu, nohy nízko, neviem sa vystreť. Skúsim sa natlačiť na zadné sedadlá a nejak sa schúliť tam, ale nejde to. V jeden moment zvažujem návrat do premočeného stanu. Nejakú dobu s tým bojujem a nakoniec zaspím. Ráno som hore pol osem. Nič moc, ale ani o minútu viac dokrkvaného spania. Chceme odísť o deviatej, aby sa stihol spoj v Žiline. Idem po stan, celý je mokrý, ale čas sušiť bude doma. Kompletujem posádku, ranná káva, lúčime sa a je čas vyraziť. Cesta ide fajn, všetci vytretí, takže sa striedajú tiché úseky s pochrapkávaním a úseky s nejakými rozhovormi. Spoj stíhame. Vysádzam všetkých v Žiline a smerujem do Bratislavy, kde si natiahnem výlet o jeden deň návštevou koncertu WIEGEDOOD, ale o tom sa dočítaš inde. Rovná podlaha a vystreté nohy na byte sú však čistý wellness.
Fuh. Tak sme na konci. Jeden by neveril. Gratulujem, že si to dotiahol až sem. Viem, je toho hodne, ale zreferoval som štyridsaťdeväť kapiel. A neviem a nechcem to robiť štýlom, kedy to odbijem jednou vetou. Chcem ťa tam preniesť, ak si tam nebol. Ukázať ti, koľko tu toho máš možnosť na jednej hromade zažiť. Je to unikátne. Tento rok sa Čurby fakt blysol a vyskladal na výročie pre seba aj pre nás rozprávkový line-up. Keď prirátaš všetky ďalšie faktory, pre ktoré tento festival milujem, netreba asi opakovať tú istú mantru. Obscene extreme je len jeden, nedá sa s ničím porovnať a keď ti raz prirastie k srdcu, to bude búchať v jeho rytme. Čím bližšie bude dátum najbližšieho ročníka, tým väčšie návaly do hrude. Dátum je už vonka. Netuším ešte, čo sa tam objaví, ale ja tam budem. A ty by si mal tiež.
Čurby, díky za všetko a dúfam v ďalších dvadsaťpäť rokov. Alebo aspoň zopár jubileí. Nech zostarneme všetci pekne spolu. Aj s festivalom. To dáme.
Pridaj komentár k reportu:
#8019 Axel @ napísal/a: 30.07.2024 18:40:02
Výborně napsaný report! Z letošního ročníku mám podobné pocity. Bylo to mocné. Tak zase za rok:)Pozývame:
So 5.10.2024
Žďár nad Sázavou @ Hanuman
CHIENS (Francúzsko), LYCANTHROPHY (CZ), SNĚŤ (CZ), DECULTIVATE (CZ), PRŮMYSLOVÁ SMRT (CZ), TRIGGER (Nemecko), BRÜNNER TODESMARSCH (CZ), LILIXELBE (CZ), XARKOV7 (CZ)
... ostatné koncerty
Vyhľadávanie:
Najnovšie fotky:
MIND OFF, MÖR, BLACK LIGHT, DRUGS, RANA, NERVA, ADACTA, OTRAS (17.8.2024, Svidník @ Minigolf vonku)
Najnovší rozhovor:
Najnovší report:
Najnovšia recenzia:
HORSEBASTARD – From the axial to the appendicular - an equestrography MC
Najnovší cestopis:
Najnovší článok:
Naposledy naskenovaný zin:
Naposledy preložený text:
Najnovší recept:
