PUNKGEN

Troška spletitosti na začiatok. Kamoš Adam z Lučenca začal jednu dobu hrávať v kapele KÖLMO, respektíve stál pri jej zrode. Spravili songy, nahrávku a keď na to došlo, chceli ju odprezentovať. Zavolal nás na krst do Brna, ale medzitým bol z kapely odídený. Koncert však stále platil, našla sa náhrada za bicie a tak sa ide podľa pôvodného scenára.

Vyrážame už doobedu, len ja s Olim, lebo na pláne je ešte skúška v Bratislave po ceste. Na benzínke odsledujem mäkkú pneumatiku, dofúknem, stojím na ďalšej a očividne je koleso zle. Našťastie ako hodnotím situáciu, vedľa nás so všimnem dodávku s pojazdným pneuservisom. Hneď ich bláznim, nech sa na to pozrú. Sú ochotní, odstavíme za pumpou, koleso ide dole, je v ňom durch nejaká brutálna ihla, ani opraviť sa to nedá na mieste. Čaláďo čo mení gumu hovorí, že to dokonca vypadá ako úmyselne zapichnuté. Pridáva historku o tom, že ľuďom jebe a že minule menili prepichnuté gumy na celom parkovisku. Škoda šesť tisíc eur a páchateľ dôchodca pred sedemdesiatkou. Meníme za letnú gumu, čo mám v kufri, servisáci zoberú dvacku do vačku, aj keď prevodom, lebo nemáme po ruke cash. Nech žije čierna ekonomika a okamžité prevody. Môžeme pokračovať. V Bratislave dávame polozbytočnú skúšku, kde nachystať sa trvá dlhšie ako samotné hranie, ale budiž. Môžeme sa pohnúť do Česka.

Po cesta chálo z benzínkovej kantíny. Ešte o ňom bude reč. V Brne sme niečo kolo piatej, zastavím pred klubom, vyhodíme veci a idem sa dvadsať minút krútiť, než nájdem flek, kde môžem v kľude parkovať a nikto ma neodtiahne. Moje vytipované miesto z minulej návštevy je pasé, pretože tam sa už ani nesmie vojsť autom bez nejakej špeci karty. Poriešené, vraciam sa do klubu. Tam zisťujem, že dnes má produkciu na starosti Matúš z THULSA, tak prvá familiárna tvár. Začína sa to zbierať, zoznamujeme sa s kolegovcami a pomaly sa blíži čas štartu.

Ten sa posúva necelých dvadsať minút podľa pôvodného plánu a otvárajú YI. Trojica, ktorá celkom umne a šikovne spája melodický punk s hardcore odbočkami. Dosť vyhraté a nápadité, počuť zmysel pre detail a aranžovanie. A do plusu, vedia spievať, takže tie spievané vokály znejú dobre. Moc šikovná kapela. Pokračujú KÖLMO. Tých bohužiaľ evidujem len spoza steny, pretože si musím chystať výbavu. Nie som celkom cieľovka, chalani to majú posadené do beatdownu a stredného tempa a to ma bars neoslovuje, ale dozadu to tlačí tiež, tak asi vládla po sete spokojnosť na stagi aj pod ním. Ideme my, zvuk je strašne dobrý, atmosféra v miestnosti je super, aj odozva, ale na skúške sme to dali asi lepšie, ha. Na druhú stranu chybovosť v prospech všeobecnej energie je v rámci tejto muziky úplne ok, alebo možno až žiadúca. Hralo sa super, bavili sme sa tým a ľudia tiež.

Potom to rozjebú HYACINTH. Ich je vždy radosť vidieť. Je v tom všetko. Punk, HC, aj trošička moshu, aj dáky PV výklep. Pestré, vystavané konštrukčne tak, že to má direktívny ťah a o tom, že to vedia celé naživo podať jak páni, ani nevraviac. Tlak zakaždým. Túto kapelu a jej aktivity treba rozhodne sledovať. KRANG moc nevidím, vykecávame vonka s chalanmi z Plzne, zjeby idú. Odbehnem dnu na pár minút z akademického záujmu, ale nelepí sa to na mňa absolútne, tento skate pop/punk ma nebavil, ani keď bol v kurze. Nie je to pre mňa. Odsledujem ešte HOPES, ich som nevidel ešte tiež a to ma baví poznateľnejšie viac. Sú zohratí, majú v tom aj rýchlejšie pasáže, aj dobré momenty na two-step či mosh. V podstate štandardný HC so všetkým, čo tam má byť. Zvuk plný (dve gitary), posadení sú a výkon sto percent. Odozva publika je brutálna, takže miestnosť sa mení na celkom pekný kotlík zábavy. Naživo to má väčší tlak ako z nahrávky a tak to má byť. HOPES tú energiu dokázali pekne pretočiť a nechať ju celý set kolovať. Fest dynamický koncert.

Kapely sa moc nezdržujú, niektoré odišli ešte než dohral celý line-up. Dosť rýchlo sa to rozpadá, v podstate ale každý okrem nás cestuje. My sa na mieste ešte zdržíme. Fasujeme kľúče od bytu, kde spíme, ale najprv obžieračka u kurdov na rohu kúsok za klubom. Natlačíme sa jak kokoti, ani od stola sa nám už nechce zdvihnúť. Presun byt, chvíľu pátrame na mieste, kde vlastne to je, ale nakoniec úspešne. Dáme nočné brko, mňa hneď zoberie dvakrát na sranie z nekvalitnej, olejom nasiaknutej benzínkovej stravy po ceste, ktorej nespravila najlepšie ani zálievka z hruškového muštu, čo som srkal počas večera. Brucho plné, črevo prázdne, hlava ohučaná. Zvyšok už spí, sprcha a môžem sa k nim pred treťou pridať.

Na druhý deň otváram oči. Je sedem. Pičujem extrémne, snažím sa spať, neberiem ani telefón do ruky, ale prehadzujem sa hodinu a pol, než sa pobudí zvyšok. Stretávka pri klube o desiatej, nahádžeme veci rýchlo do auta, rozlúčka s Matúšom a davaj. Presun nekomplikovaný a rýchly, ale unavený som extrémne. Málo spánku. A vybočenie z biologických hodín. Diaľnice, tempomat, rozvoz v Bratislave a o tretej som doma. Vytretý totálne, dieťa ale zavelí na program a pretĺkam sa jak funkčný zombík celým dňom. Ale čo človek nespraví pre to, aby niekde odohral svojich sedemnásť minút, že?