Zaujalo nás:
Posledné komentáre:
07.10. 14:00 stvorka zachod:
pane X vy ste blb?
(novinka)
01.10. 14:00 x:
handry na hubach ,pharma lobing+experiment na ludoch a papik za 5 mega to bola krasa doba budes doma o 19 povinne ne ze nemas papier ku babke do dalsej dediny a a ju chemickuhhc ganju nam vybavili:) k ..
(novinka)
01.10. 13:25 vy ste kto:
Skutocne som sa nesnazil ti nic vnucovat. V prispevku nizsie sa tesis zo zdravia a deti, tak ma uprimne zaujimal tvoj pohlad na buducnost.
(novinka)
01.10. 10:52 Rado:
A vy ste?90%depresia 5%markiza5%jojka:) vysoká analýza krachujúcej krajiny,díki za rozbor a nevnucuj mi prosím ťa tvoj nihilizmus,usmej sa a nadychni zhlboka
(novinka)
30.09. 19:58 vy ste kto?:
Rado, Nezaujima ta buducnost krajiny, v ktorej vyrastaju tvoje deti? Zdravotnictvo minuty pred kolapsom (o jeho kvalite uz nema zmysel ani debatovat). Zlyhavajuci vzdelavaci system. Korupcia. Aroganci ..
(novinka)
10.09. 08:09 Rado:
Adrik,čo sa tu deje za posledné mesiace?trochu pridaj sú to roky,a či som šťastný? Áno som tu vcelku šťastný,nezaujíma ma politika bohužiaľ tak ako by mala,uveďte mi prosím ťa príkla ..
(novinka)
09.09. 23:00 adrik:
Rado: A ty si šťastný, čo sa tu za posledné mesiace deje? Ten exodus mladých ľudí už nezastaví nikto, aj keby sa to tu otočilo o 180°.
(novinka)
09.09. 14:07 Mx:
Hej Rado, však si to presne vystihol - sme pojebaná krajina plná plochozemcov, kde ľudom robí najväčšiu radosť nešťastie druhých. A nepíše sa všade iba zlovensko, sem-tam sa objaví eš ..
(novinka)
09.09. 10:06 Rado:
Nechápem prečo stále všade ľudia píšu že zlovensko,aký to má význam? akože sme všetci kokoti,alebo že krajina je skurvena alebo že čo..... to musí byť človek nešťastný v takej kr ..
(novinka)
01.09. 14:26 fog:
tomy, zabudol som ti ten report pochvalit, hlavne to, ako rychlo si ho stihol dat dokopy. a mocne dik za hrejive slova na nas set. moc si to vazime!
9-10.8.2024 Ffud fest Sereď @ Kemping (report)
11.8.2017 FFUD FEST 8; Sereď, Kemping
Autor: Miroslav Vozárik | Pridané: 27.8.2017 | Počet videní: 1593
Aké asociácie sa ti vyvolávajú v spojitosti s vyspelým a životaschopným
organizmom - Ffud festom? Mne (z pozície bežného navštevníka) sa v prvom
rade vynára obraz skupiny ľudí, ktorí vdýchli pred ôsmymi rokmi tejto nádhernej
oslave premýšľajúceho hc/punku zmysluplný a plnohodnotný život. Ľudia pracujúci
s pojmom punk najmä ako princípom a prístupom smerujúcim k vyjadrovaniu
vlastnej jedinečnosti. Samozrejme, jedným dychom nemožno zabudnúť ani na
dostatočne široký okruh spolupracujúcich kamarátov, vytvárajúcich rôzne
projekty či organizácie fungujúce na báze vzájomnej súnaležitosti s jednoznačným
akcentom na myšlienky svojpomocnosti. Vďaka prepojeniu všetkých týchto elementov
dochádza k zrodu pestrofarebného sveta, v ktorom každý jednotlivec môže
objaviť záležitosti plne kompatibilné s jeho vlastnými preferenciami. Bez
ohľadu na to, či je človeku bližší relax vo forme nenáročného popíjania
rôznych druhov alkoholu alebo očakáva od festivalového víkendu aj možnosť
istého intelektuálneho stimulu v podobe rôznorodých prednášok či workshopov.
A priamym svedkom týchto tvrdení bol nepochybne aj nedávno - uplynulý ročník.
Predchádzajúce riadky miestami možno budili dojem, ako keby sa museli zohýbať
pod nánosom nepotrebného klišé, keďže väčšina čitateľov tohto webu má nepochybne
vedomosť a mienku o tom - čo všetko Ffud fest dokáze ponúknuť - ale ako
odrazový mostík poslúžili veľmi vhodne :). Po návrate z práce nachádzam
odkaz od Maja - ktorého nemôžte nepoznať kvôli jeho napr. promotérskym aktivitám
- na základe ktorého mám kontaktovať šoféra z povolania Jara (gitara ČAK
NOJS, DISTROPHY). Onedlho tak učiním a z jeho úst sa dozvedám, že jeho prítomnosť
v SNV (kde ho zaviali pracovné povinnosti) sa výrazne natiahne oproti pôvodným
predpokladom. V dôsledku týchto - v porovnaní so skutočnými problémami ľudí
ozaj miniatúrnych komplikácií - opúšťame do podvečerného súkna zahalený
Liptovský Mikuláš už za asistencie zapadajúceho slnka. Len pre informačnú
kompletnosť dodám, že zostávajúcu časť bytostí nachádzajúcich sa v tomto
vozidle tvorí ešte príležitostná kaderníčka zaoberajúca sa najmä starostlivosťou
o dredy a zároveň výrazne kreatívny tvor - Zuzka a nakoniec Rado (bicie
ČAK NOJS, DISTROPHY). Jaro ukrajuje z viac ako 200 kilometrovej porcie schuti
a v poriadne svižnom tempe. Pevnou súčasťou týchto chvíľ sú pravidelné Majove
ponosy týkajúce sa nášho časového sklzu. Tieto jeho nespokojné povzdychy
sa týkajú hlavne nestihnutia koncertu najdlhšie fungujúcej macedónskej punkrockovej
kapely - NOVIOT POCHETOK. Ale jasné, že nevyvodzuje z tohto faktu žiadne
tragické uzávery a mimo toho sa v priebehu celého víkendu stará o nepretržitý
prísun kvalitnej zábavy a vopred nepredvídateľných momentov. Málokomu sa
v poslednom čase podarilo priniesť na moju tvár za plné priehrštia úprimného
a akejkoľvek nútenej neprirodzenosti zbaveného úsmevu, tak ako práve Majovi
:). Po expresne krátkej zastávke v BB, kde sa potrebovali chlapci stretnúť
s Milanom a.k.a. Bud Heeckom (patriacom v nie až tak dávnej minulosti k
integrálnej súčasti kolektívu, ktorý sa staral o epicentrum mikulášskeho
kultúrno-hudobného podhubia - Adventure musick clubu) sa plynulou jazdou
dostávame na miesto - stelesňujúce predmet našich vtedajších túžob a očakávaní.
Už pri vjazde do Serede neunikne našej pozornosti do čiernočiernej tmy
ponorené mesto. Po bezprostrednom vystúpení z automobilu k nám doliehajú
ľúbivé a melodické tóny - ktorých nositeľom nie je nik iný než NOT ON TOUR.
Táto potešiteľná skutočnosť nám aspoň na malú chvíľu napomôže v zabudnutí
na všadeprítomné husté kvapky dažďa zmáčajúce zem. Takmer každá jej piaď
je pokrytá dočasnými stanovými príbytkami. Zákonite ani nezamýšľame sa pod
rozosmutnenou oblohou venovať rozkladaniu stanu. A to ešte ani v najmenšom
netuším, aké tragikomické prekvapenie si Majo prichystal :). Ale o tom až
o pár riadkov neskôr :). Späť k NOT ON TOUR. Kapela od úvodu rozdáva
na všetky strany hmatateľné porcie energie a ja len s tichým obdivom sledujem,
ako sa súčastiam tohto telesa darí do maximálne dvojminútovej plochy - ktorou
sú orámcované jednotlivé skladby - vtesnať nepreberné množstvo zaujímavých
a chutne melodických hudobných nápadov a postupov. Dokonalosť týchto chvíľ
je naviac umocnená pohľadom na schuti sa zabávajúceho Dášu, vychutnávajúceho
si s detskou radosťou v očiach a pohybe naplno každú jednu sekundu tohto
strhujúceho setu :). Svojim vystúpením prebehne kapela takmer bez prestávky,
akurát počas jednej z nich sa stvorenie za mikrofónom vyjadrí s ľahkým úškrnom
na tvári na margo počasia - "že toto je jednoducho august." :)
Až keď kapela opustí priestory pódia, tak si naplno uvedomím svoje nelichotivé
fyzické položenie, spôsobené prirodzenou únavou a tými dažďovými kvapkami
- ktoré uviazli hlboko v tkaninách vrchného odevu. So zžieravým sebaspytovaním
závidím prezieravým jednotlivcom, chrániacim svoju telesnú schránku pred
zúrivým náporom dažďa pomocou pršiplášťa. :). Po predchádzajúcom iskrivom
sete pôsobí show SLANDER v mojich očiach dosť fádne a nezáživne.
Údajné thrash sekvencie nedokážem postrehnúť, celkovo mám pocit že forsírujú
klasický lopaťácky, ťažkotonážny hardcore v duchu NYHC kapiel. A možno je
na vine len moje momentálne nastavenie, zapríčinené surovou klímou - tvorenou
nepríjemným, mokrým chladom. Do tejto nehostinnej surovosti bezchybne zapadá
a pasuje vystúpenie v podaní the PUBLIC. V prvej polovici nám naservírujú
štyri zbrusu nové skladby, nesúce sa v najlepšej tradícii ich maximálne
originálne poňatého experimentálneho hardcoru (v pamäti mi utkveli názvy
dvoch z nich - "Mesiáši" a "Hranica"). Novinky sú plné prekvapujúcich
a nepredvídateľných zvratov či iných drobných špekulanstiev. V momente keď
sa ich set preklápa do svojej druhej polovice sa opätovne hlási o pozornosť
mohutný príval dažďa, v dôsledku ktorého sa vôkol pódia stojaci ľudia presúvajú
pod zastrešenú terasu. Odtiaľ sledujú živú prezentáciu ich poslednej štúdiovej
nahrávky. Mňa svojim koncertom rozhodne potešili. Niekedy v tomto časovom
úseku sa na pomyselnom druhom stagei - ktorý predstavuje na prvý pohľad
vcelku rozľahlý vojenský stan - uskutoční iste hlukovými (a nielen nimi)
fajnšmekrami túžobne očakávaná kolaborácia medzi SEDEM MINÚT STRACHU a
SUPRAPHON FAMILY. Súhrn dojmov a pocitov nielen z tejto performance,
ale aj ostatných, ktoré prebehli - v priestoroch absolútne ideálnych pre
prezentáciu menšinových hc/punkových odnoží - Vám istotne rád odborne a
spôsobilo sprostredkuje pán Fog :). Snaženie HOBOS vnímam z úctivej
vzdialenosti, pretože som sa rozhodol nájsť útočisko v bare, ktorý mi ochotne
roztvoril svoju teplú náruč a pomohol tak uzimenému telu aspoň na malú chvíľu pookriať.
Po doznení poslednej spätnej väzby sa odoberám na niekoľko minút na vinylotéku
do spomínaného stanu. Prím hrajú prevažne hviezdy normalizačného pop/rocku.
Úroveň tejto vinylovej diskotéky nemožno z môjho pohľadu ani len náznakom
porovnávať s tým, čo predviedli pred viac ako mesiacom Denisa a Strapatý
na OB :). Okolo tretej hodiny nadránom sa zrýchleným krokom ponáhľam ukryť
pred ďalším zo silných dažďových záchvevov do auta. A aj napriek stiesňujúcim
podmienkam v ňom panujúcim sa jedná o viac ako rozumný krok. Srdcervúci
plač uslzenej oblohy, berúci na seba podobu pravidelných prudkých prietrží
mračien, neustáva viac - menej až do svitania. V Jarovej felícii sa v niektorej
zo spánkových fáz nachádzajú kompletne všetci. Mne ostáva zaujať polohu
na zadnom sedadle vedľa Maja. Pri snahe o naklonení si spánku na svoju stranu
sú najväčšou prekážkou dlhé, nepravidelné a chrapľavé výdychy môjho spolunoclažníka.
:). Pre objektívnosť, pri hľadaní tej - vzhľadom na podmienky - najpohodlnejšej
polohy, sa aj ja dopúšťam narúšania jeho spánku, keďže mi počas epizódnych
upadnutí do spánku zakaždým spočinie hlava buď na Majovom ramene, hrudníku
alebo bruchu :). Po približne 3 hodinách dospejeme k poznaniu, že dnes si
už blahodárnych účinkov spánku vôbec neužijeme. Ako vítaná náplasť pôsobí
vychádzajúce slnko, ktorého hrejivým dotykom nastavujeme svoje nevyspatosťou
poznačené tváre. Do pár desiatok minút sa už predstavuje v slušnej forme
a tú si ponecháva v priebehu celého dňa. Príjemná otupnosť týchto chvíľ
sa rozplynie až Majovým zvolaním - vyzývajúcim k postaveniu stanu. Pre drvivú
väčšinu ľudí navštevujúcich rôzne druhy festivalov resp. tých ktorí majú
vo zvyku načerpávať sily prostredníctvom potuliek divokou prírodou, sa jedná
o rutinnú a potrebne nevyhnutnú záležitosť. Ale už pri letmom pohľade na
neboráka, ktorého zachránil pred istým zatratením - postihujúcom mnohé z
predmetov sídliacich na smetisku Majov otec, je viac ako jasné že nedokáže
uspokojiť nároky naň kladené. Každopádne dokáže expresne rýchlo pritiahnuť
pozornosť niekoľkých manuálne zručných nadšencov, ktorí vyvíjajú dlhotrvajúcu
sústredenú aktivitu. Ale keďže preživšej skupine stanových tyčí chýbajú
ich kamaráti, tak sa im zákonite nedarí svoje chvíľami úporné úsilie doviesť
do všeobecne očakávaného konca. Tento fakt ale vôbec nebráni tomu, aby za
asistencie veselej nálady svoju od začiatku evidentne márnu snahu len tak
ľahko nezanechali a pobavia okolie aspoň svojou vynaliezavou (aj keď bezúčelnou)
improvizáciou :). Napokon na druhý deň aj tak tento stan neujde nekompromisnému
údelu nepotrebných vecí.
Ďalšie minúty patria neodmysliteľným činnostiam bezprostredne spätých s
touto lokalitou. K nim patrí napríklad v istých okamihoch až detské šantenie
v neďalekom Váhu či nekonečné série všadeprítomných rozhovorov. Tento predpoludňajší
úsek vyvrcholí druhým pokračovaním adrenalínovej súťaže - Chilli contest.
Túto časť sprievodného programu je možné charakterizovať ako zhmotnenie
Adrikovej záľuby (resp. spoločnej záľuby s partnerkou?) v šľachtení a krížení
chilli odrôd do podoby niečoho kontroverzného. Tento prívlastok užívam na
základe posúťažnej Majovej súhrnnej reakcii, ktorá obsahovala aj zmienky
o neblahom vplyve skonzumovaných chilli omáčiek na jeho fyzickú a rovnako
aj psychickú pohodu :). K samotnému priebehu testovania - pekne odstupňovaného
podľa znesiteľnosti - výsledkov úrody chilli, sa mi vybavujú nasledovné
dojmy: desiatky ľudí obostupujú miesto priebehu súťaže a sledujú počínanie
siedmych odvážlivcov (neskôr sa pridávajú aj ďalší), Adrikove suverénne
zhostenie sa role uvádzača vlastného výmyslu, ktoré je podkreslené jeho
zmyslom pre ironizujúci a čiastočne aj nevyberaný (situačný) humor, "štrnganie"
malými kúskami pečiva imitujúce notoricky známy krčmový zvyk, jednotlivé
pokrmy podávané na tanieroch v tvare priehľadného sedempalca veľmi kreatívne
a milé :). Nad všetkými týmito útržkami čnejú tváre účastníkov - sťaby vytesané
z kameňa - na ktorých sa zrkadlil tichý boj zúriaci pod zdanlivo pokojným
povrchom :). Pri pohľade na ľudí absolvujúcich až do samého záveru všetky
rafinovane nachystané nástrahy, mi myšlienky mimovoľné zablúdia k predsúťažným
vyjadreniam Adrika. Tie boli charakteristické množstvom podceňujúcich poznámok
a komentárov smerom k prihláseným účastníkom. Neviem si ozaj predstaviť
nikoho iného v pozícii pohotového moderátora takéhoto bláznovstva :)
Už zhruba polhodinu pred začatím popoludňajšieho hudobného maratónu na hlavnom
pódiu, sa za intenzívnej spolupráce s pánom zvukárom pripravujú na svoj
set RIGHT TO KILL. Ten aj odštartujú s chirurgickou presnosťou. Dokonca
hádam aj o pár desiatok sekúnd skôr oproti pôvodnému plánu :). Kapela forsíruje
úderný d-beat crust významne poznamenaný genius loci miesta - s ktorým ich
nielen hudobne ale hlavne aj ľudsky viaže pevné puto - Garážami pod Prístavným
mostom. Ich predstavenie má spád a uzavrú ho coverom od DISCLOSE.
Na pomyselnom druhom stagei sa presne v týchto momentoch začína prednáška
košického Klubu. V rámci prednášok a diskusií konaných v stane sa predstavujú
už po druhý krát. Po prvý krát som ich príspevok zaznamenal dva ročníky
späť, keď bol prednáškový blok monotematicky venovaný spoločensky prospešným
aktivitám autonómne fungujúcich sociálno-kultúrnych centier otvorených a
prístupných skutočne pre každého bez rozdielu. Po krátkom predstavení prechádzajú
k informovaniu o starostiach prameniacich z neistoty ale aj motivujúcich
radostiach z drobných úspechov a posunov.
Na hlavnom pódiu je už medzičasom v plnom prúde koncert viedenských squatterov
- FUCK THIS BAND. Hudobne sa jedná o primitívny - v tom najlepšom
slova zmysle - hc/punk s hnevlivým vokálom. Odznie aj cover alko - depresívneho
songu od POOPIČNÉHO STAVU, ktorého textová výplň je vokalistom odspievaná
dokonca v dvoch jazykových verziách :). Dôvod zaradenia tohto songu do repertoáru
možno nepochybne hľadať v osobe bubeníka - pre ktorého má tvorba POOPIČNÉHO
STAVU istotne špecificko - nostalgickú príchuť. Nie až tak želanú pozornosť
na seba upútava človek so zaujímavo pomaľovanou tvárou, ktorý si kráti koncertnú
chvíľu hádzaním poctivých hrúd blata smerom k vystupujúcim a aparátom. Zásoby
získava z rozbahnenej plochy nesúcej podpis včerajších búrkových vstupov.
Spevák v jednom momente - s do ľahkého úsmevu roztiahnutými kútikmi úst
- opätuje jeden z bahnových útokov. Jasné, nič vážne sa neudialo, ale aparatúru
a celkovo priestor hl. pódia čakal v tom čase ešte koncertný nápor čítajúci
ďalších trinásť kapiel, čiže ozaj takýto spôsob zábavy nepridá tým najzainteresovanejším
na pohode a kľude. Organizátori ale nezaháľajú a s pohotovou promptnosťou
elegantne zabezpečujú inkriminovaný zdroj bahenných nevyžiadaných pozdravov.
Predmetné miesto pokrývajú kusom akejsi plastovej rohože (?) a zaťažujú
ju zábradlím kopírujúcim výlučne len dĺžku pokrývky. Tento akt sa stal neskôr
zdrojom nepochopenia zo strany niektorých vystupujúcich, ktorí si vysvetľovali
umiestnenie tohto predmetu ako formu obmedzujúceho opatrenia voči obecenstvu.
Najmarkantnejšie sa tento mylný výklad prejavil počas setu JET8, ktorých
spevák slovami naplnenými chválou a uznaním komentoval presun zábradlia
niekoľkými návštevníkmi mimo pódia. Po dohratí poslednej skladby ho ale
pán zvukár ihneď uviedol svojou štipku expresívnejšou - ale zato oprávnene
náležitou a priamou reakciou - na pravú mieru zodpovedajúcou skutočnému stavu veci :).
Kočo, jeden z najagilnejších členov sústreďujúcich sa okolo trnavského Kubíka
- dnes majúceho pod patronátom edukatívne pásmo prednášok a workshopov -
ma pozýva na prednášku za účasti PA. Zdvorilo odmietam, keďže som mal možnosť
zhliadnuť prezentáciu tohto kolektívu pred pár týždňami v TN, takže v prípade
núdze disponujem vedomosťou o existencii riešenia, ktorého sú ľudia žiadajúci
o opornú a pomocnú ruku bytostnou súčasťou. Prednosť dostáva SAMORAST.
Pre mňa sa jedná o v poradí tretí privátny vrchol tohto festivalu. Aj napriek
zaujímavej prednáške sa zhromažďuje okolo pódia množstvo zvedavcov a musia byť
- ak budem trošku patetický - ohúrení. Predvádzajú nám v živom prevedení
omamne čerstvú debutovú nahrávku prekypujúcu prepracovanými kompozíciami,
ktorých interpreti presne vedia kedy prenechať voľné pole pôsobnosti jemnej
emotívnej vyhrávke a kedy naopak väčšmi pritlačiť. Celé vystúpenie pôsobí
ohromne kompaktne. Aj tak ale u mňa vyhráva po všetkých stránkach posledná
pieseň, ktorej abstraktná lyrika v sebe ukrýva feministicko - emancipačný
odkaz (či podtext). Celú túto štvoricu obklopuje akási zvláštna a ťažko
dešifrovateľná aura, naberajúca plnšie a zreteľňejšie kontúry pri dôsledne
pozornom prečítaní a vnímaní obsiahleho bookletu. Ten je plný rôznych myšlienkových
čriepok, filozofovania, úvah a aj koncertných zážitkov. Prostredníctvom
atmosféry a medziriadkových pocitov z nich sršiacich, je možné uvidieť jednotlivé
vlákna - držiace týchto ľudí hudobne a najmä ľudsky pokope - v oveľa prehľadnejšom usporiadaní.
Z vyššie zaznamenaného je zrejmé, že pôjde o veľmi náročnú úlohu sa následne
naladiť na set, už predtým v nehudobných súvislostiach spomínaných JET8.
Produkujú za zmienku stojaci mix ska vplyvov s dôraznou hardcorovou rytmikou.
Pozornosť, pri už len letmom pohľade na pódium, zaujmú dva saxofóny vnášajúce
do tvorby tejto kapely tú správnu ska živelnosť.
Po dohratí sa bleskovo presúvam na prednášku dvoch FNB kolektívov - konkrétne
toho trnavského a košického. Bez zbytočných rečí sa prechádza na praktické
hľadanie východísk z bežných problémov a komplikácií vzniknuvších pri rozdávaní
jedla potrebným. A práve šikovne nastavený formát prednášky umožňuje obom
kolektívom sa na základe vlastných skúsenosti vhodne dopĺňať a nie je to
len suché bilancovanie dosiaľ dosiahnutých úspechov. Nezasvätenému človeku
sa môže javiť rozhodovanie o tom - či použiť plastové alebo kovové príbory
resp. ako sa postaviť k otázke zaradenia mäsa do pripravovaného jedla -
ako banálne, ale pre ľudí venujúcim sa vydávaniu jedla sú to otázky a voľby
idúce k samému jadru podstaty.
Zo súbežne plynúceho setu EMPTY HALL OF FAME sa dokážem schuti nabažiť
asi štyrmi pesničkami ostávajúcimi do jeho finišu. Strednotempový hc/punk
s emočne precíteným vokálom v podaní tejto ostrieľanej kapely, nemôže nechať
nikoho z prizerajúcich sa ľudí ani na moment chladným a bez záujmu. Krátke
ale maximálne intenzívne vystúpenie zakončuje skladba "No friends"
z štvorskladbového sedempalca nazvanom "The road". Zhruba v tomto
časovom bode má prebehnúť prednáška hlavného protagonistu ArtHa production.
Istotne ste už zaregistrovali existenciu tohto mladého človeka, ktorý sa
vyzbrojený svojim nákazlivým nadšenectvom a entuziazmom snaží inšpirovať
a pozitívne strhnúť aj ostatných záujemcov o spolupodieľanie sa na vytváraní
takých miest v rámci verejného priestoru, ktoré budú môcť naplno a bez zbytočných
obmedzení využívať nielen členovia združujúci sa okolo danej komunity. Tieto
aktivity sú plne zasadené do popradského mestského kontextu.
Lenže celá moja koncentrácia je v týchto chvíľach pohltená nedočkavosťou
bezprostredne sa týkajúcou môjho druhého interného vrcholu tohto festivalu
- the WILDERNESS. Z mojej osobnej perspektívy je momentálne priam
až nemožné nájsť tie najpríznačnejšie obraty čo najpresnejšie a najvierohodnejšie
vystihujúce tú živelnosť, nespútanosť, autentickosť, bolesť, hnev, inteligenciu
a v neposlednom rade najmä myšlienkovú hĺbku. Vďaka týmto výživným zložkám
mohol na tak kvalitnej pôde vyrásť rovno vedľa seba súcit ako aj spravodlivý
a miestami trpký hnev zmiešaný s rozhorčením. Toto všetko obsiahnuté v takmer
výlučne dosiaľ nevydaných a pravdepodobne ani ešte nenahratých skladbách.
V porovnaní s predošlou tvorbou sa mi javili z pohľadu hudobných postupov
značne prepracovanejšie a z hľadiska nálad oplývali naliehavým vnútorným
nepokojom. Záverečná "Čo s tým hnevom?" dospeje vo svojej finálnej
fáze až do akéhosi katarzického vyvrcholenia, v ktorom sa sústredia a vyplavia
na povrch všetky doposiaľ potlačované emócie každého druhu a vôňe. Po týchto
dychberúcich momentoch sa žiadne uvoľnenie emocionálneho napätia nekoná - skôr presne naopak.
O ešte väčšmi vystupňované emočné vyhrotenie sa postará nevídaný úkaz s
názvom ukrývajúcom v sebe silný príbeh jedného z mnohých detí dospievajúcich
v najmenej vhodnom období - RUTKA LASKIER. Živé vystúpenia tejto
kapely predstavujú vskutku originálnu prehliadku navzájom sa prelínajúcich
a skvele dopĺňajúcich rôznych druhov umenia. Len akurát je menšou vadou,
že ich dnešné vystúpenie je kvôli technickej nemožnosti umiestnenia projektora
ochudobnené o svoju vizuálnu rovinu. Úvod patrí zhudobnenej básni - "Pln
a čist - Sťat, však živ". A už ona je dokonalou ukážkou toho, čo tvorbu
tohto zoskupenia najväčšmi zdobí. Pasáže, v ktorých zohráva kľúčovú a vedúcu
úlohu pre post-rockový zvuk tak nenahraditeľný delay, pôsobia ako hľadiace
dotyky plné jemného citu. Zároveň stoja v ostrom kontraste oproti často
absolútne nepredvídateľným emočným výbuchom, pri ktorých sa jednotliví členovia
(najmä tí obsluhujúci strunové nástroje) za účasti vzájomných pohľadov dokážu
za doprovodu pulzujúcich emócií odovzdať až na samú dreň. Taktiež sem -
tam presakuje na povrch aj zreteľná punková rytmika. Zaznievajú dve skladby
z debutného EP, rovnako dve z kazetového splitu s PACINO a jedna doteraz
nevydaná. Už skladby na debute sa vyznačovali poetickým charakterom, ale
práve skladby zo spomínaného splitu je možné bez najmenších pochybnosti
považovať za regulérne básnické útvary. Pravdivosť týchto slov potvrdzuje
aj ich zaradenie do básnickej zbierky, ktorú som objavil po koncerte v ich
skromnom distre. Aj keď k vzniku tejto zbierky prispeli svojou umeleckou
troškou všetci členovia - predsa len za väčšinou básnických textov a ich
usporiadaním do určitého myšlienkového konceptu stojí vokalista kapely.
Ten, ako som sa pri kapelnom distro stolíku, dozvedel má na starosti aj
grafickú a vizuálnu stránku tvorby tohto pozoruhodného telesa. Som potešený,
že takýmto spôsobom sa niekomu podarilo prebudiť môj záujem o poéziu. Pravdupovediac,
tejto dôležitej súčasti literárneho umenia som okrem poetickejšie ladeným
prózam nevenoval nijakú pozornosť.
Po tomto náhlom citovom pohnutí je pre mňa vskutku zapeklitým rébusom sa
plnohodnotne sústrediť na ďalšiu - ešte poriadne výdatnú porciu - inak náramne
zaujímavých spolkov. Ešte za prítomnosti denného svetla spúšťajú svoju produkciu
rumunskí VVVLV. Ich tvorbe nesúcej sa v duchu pomalého sludge/doom
metalu miestami oživeného rýchlejšími sekvenciami, by väčšmi prislúchala
pokročilejšia nočná hodina. Predstavujú sa v subtílnej zostave s bicími,
gitarou a nad tým všetkým sa v nedoziernych výškach vznáša mizantropický
škrek. Moju pozornosť udržujú až do samotného záveru. Pocitovo neubehne
ani azda štvrťhodinka a už sa o slovo hlásia ostrieľaní harcovníci z Osnabrucku
- HIRNSÄULE. Od úvodného hrabnutia do strún je badať stopercentné
nasadenie a výrazný pach evokujúci DEAD KENNEDYS. Nielen čo sa týka použitých
skladateľských postupov ale aj spevácko - teatrálnym prejavom. Textom dominujú
pálčivé politické témy. Tie sú ale častokrát podané s patričným nadhľadom
skúsenej kapely. Za zvláštnu pozornosť stojí aj prezentácia textového obsahu
v rôznych jazykových obdobách. Na ich posledných dvoch nahrávkach nájdeš
skladby naspievané v nemčine, angličtine či španielčine. Každopádne môžem
smelo skonštatovať, že predviedli set ktorý rozhodne nenudil.
Okrem potravy pre uši, myseľ a dušu sa ponúkala na tomto príjemnom mieste
aj tá v tom najzákladnejšom slova zmysle. Viditeľnou nerozhodnosťou sprevádzané
neisté blúdenie bolo spozorované a následne identifikované z niekoľkých
metrov známymi tvárami postávajúcimi okolo stánku manželov K. Na ich neverbálne
gestá predstavujúce privolanie ihneď kladne zareagujem a vzápätí pochopím,
že sa na chvíľu štylizovali do role nadháňačov - ktorí sa mi vybavujú v
pamäti vďaka spomienkam na zahraničné dovolenky pri mori absolvované vo
fázach ranného detstva:). Väčšinou postávali pred reštauráciami a snažili
sa každého okoloidúceho nalákať na ponuku práve toho svojho zamestnávateľa.
Ochutnám povedomé pokrmy z OB a čudujem sa (aktuálne v tom čase) nižšiemu
záujmu o ich kulinárske výtvory. Po príchode k hlavnému pódiu sledujem zvyšok
koncertu chorvátskych PASMATERS. Svoj hnev ventilujú v krátkych a
výbušných songoch nesúcich sa v intenciách nefalšovaného raw hc/punku. Kapely
sa striedajú v expresne rýchlom tempe, takže PASMATERS onedlho vystriedajú
sympatickí francúzi z the BORING. Zbystrím pozornosť, pretože pred
ich koncertom mám isté očakávania. A tie sú naplnené bezo zvyšku. Dej ich
energického setu sa začne odvíjať prezentovaním niekoľkých songov z ich
poslednej štúdiovej nahrávky - jednostranného dvanásťpalca. Vzduchom sa
z ich hudobnej produkcie začne šíriť chutná vôňa charakterizujúca tvorbu
francúzskych oldschool screamo/hc punk kapiel. Je tomu tak aj zásluhou vokálu
oscilujúcemu medzi screamo polohami a melodickejšími spevovými linkami.
K tomu je pridaný závan vetríka, v ktorého jemných poryvoch prilieta nočný
motýľ a na svojich krídlach prináša za nošu súčasného zvuku. Krátke pauzy
nevyužíva vokalista na predýchanie ale na príhovory, ktorým dominujú rázne
antikapitalistické a pro-ľudské postoje. Krásne našlapaný set!
A teraz nasleduje pre mnohých asi najemotívnejší moment celého ôsmeho pokračovania
Ffud festu. Minimálne pre ľudí z najbližšieho okolia the CITADEL.
Kapela oficiálne ukončuje týmto koncertom svoju tvorivú činnosť, ale to
určite nie je žiadny dôvod na zúfanie. Silné priateľské väzby starostlivo
budované a zušľachťované rokmi sa predsa nemôžu odrazu a náhle popretŕhať
len z dôvodu rozhodnutia vyspelých dospelých ľudí ukončiť aktívne pôsobenie
ich kapely. V niektorých prípadoch mám pocit, akoby niektorí ľudia umiestňovali
rovnítko medzi odchodom člena z kapely/jej zániku a úmrtie človeka/ľudí.
Ale toto zaiste nebol ten prípad. Kapela rozbalila a odohrala svoj set bez
zbytočného pátosu a naservírovala v plnej intenzite ich vlastné poňatie
hardcoru. Hardcore kladúci zvýšený dôraz na emócie a v textoch sa snažiaci
ľudí povzbudiť a dodať im pocit nádeje vo večnom boji za aspoň zachovanie
si vlastnej tváre a vyhnutiu sa strmhlavému pádu až na samé dno duševnej
chudoby. Okrem kompletne celého posledného EP a koncertných stálic kapela
vytiahne aj staršiu skladbu z ich digitálneho albumu s názvom "Ezer seb".
A možno táto skladba - pojednávajúca o využití emocionálnej bolesti v prospech
svojho osobnostného rastu - bola pravidelnou súčasťou ich precítených koncertov
len ja som tento fakt nepostrehol. A práve pred interpretáciou tejto pesničky
Spikey adresuje ostrým sarkazmom nasiaknutý "obdiv" osobe - ktorú označil
ako pána Punkáča. Tomuto pánovi prekážal započutý rozhovor prebiehajúci
v maďarskom jazyku. Nemožno nesúhlasiť so Spikeyho údivom nad tým, že prečo
si človek s takto obmedzene nastaveným vnímaním okolitého sveta zvolil za
miesto svojej víkendovej zábavy akurát festival symbolizujúci úplný myšlienkový
a názorový protipól k tomu jeho. Pri úplne záverečnej skladbe sa húf ľudí
vyberie za kapelou priamo na pódium a je takmer nemožné rozlíšiť kapelu
od obecenstva a naopak. Fakt nádherne spontánna bodka za jedným silným a
určite inšpiratívnym príbehom. Zostávajúcu časť programu už vnímam len s
obrovským vypätím všetkých ešte dostupných síl, pretože som presýtený množstvom
podnetov prijatých z viacerých zdrojov.
BETON registrujem tým pádom len povrchne. Na záver setu sa odoberiem
smerom k pódiu. Zaujmem miesto na kraji mnohopočetného davu plnými dúškami
si užívajúceho koncert. V jednej chvíli spočinie môj pohľad na Andrejovi
kráčajúcom mojim smerom. V rýchlosti mi stihne oznámiť, že bol nútený opustiť
kvôli sebapoškodzujúcim prejavom niektorých poslucháčov (t.j. stagediverov
rútiacich sa do prázdna bez predchádzajúcej kvalitnej interakcie s ľudskými
"vlnami") priestor tesne pred pódiom. Po poslednom tóne sa kapele dostáva
slušného ohlasu v podobe silného potlesku a spokojných výkrikov. Aj polnočný
čas určite skvele žičil metal/punku s výraznými deathmetalovými presahmi :).
BURN THE CROSS sledujem len akosi mechanicky a bez väčšieho záujmu.
Ich úsilie nevyvoláva u publika nijakú odozvu a vokalistova frustrácia pri
odchode z pódia je priam až hmatateľná. Ťažko odhaliť čo bolo jej príčinou,
keďže ich ponímanie temného metal/hardcoru sa mi zdalo z remeselnej stránky
zvládnuté solídne.
V duchu tradície posledných ročníkov zakončuje program na hl. pódiu nejaký
hudobný úlet. Tento rok pripadla táto milá úloha na noise rockových DON
VITO. Väčšinu ich setu vnímam len od stanov, ale po príchode k pódiu
sa mi naskytne pohľad na hojnú účasť blažene sa tváriaceho publika. Skutoční
fajnšmekri. Alebo len zvedavci? :). Každopádne aj z rozhovorov s kapelou,
ktoré som si pred chvíľou prečítal, je viac ako zrejmé že sa táto trojica
svojou produkciou najmä výdatne zabáva. Ich takmer výlučne inštrumentálne
kompozície sú účelovo stručné a málokedy presiahnu dve minúty. Aparáty vydávajú
piskľavé zvuky presne tak ako sa na poriadnu noise rockovú kapelu patrí.
Aj keď DON VITO istotne nepatria medzi štandardnú a obyčajnú formáciu v
rámci tohto žánrového súdku :). Mierne vyšinutý Výraz gitaristu len náležitým
spôsobom dokresľuje túto úžasnú "šialenosť!"
Ešte počas počiatočnej fázy sobotňajšieho dňa mi jedna láskavá bytosť (tuším
sa nechá oslovovať ako Nika?) ponúkne možnosť si konečne užiť splynutie
s krásami spánkovej krajiny poskytujúcej niekoľkohodinový azyl obetiam nevinnej
únavy. A má sa tak udiať v maximálne komfortných podmienkach rozľahlého
stanu, ktorý je vďaka svojej teplotnej odolnosti vhodný aj pre nocovanie
vo vysokohorských oblastiach. Večer ju opäť s malou dušičkou vyhľadám a
odpoveďou mi je zavedenie až k jeho sídlu. Po prinesení a následnom vkĺznutí
do spacieho vaku sa podvolím príjemnému čakaniu. Až do bodu definitívneho
príchodu spánku vnímam myriádu všeljakých zvukov. Od mrmlania, zreteľných
a prenikavých ľudských hlasov, šepotu, tónov doliehajúcich z vinylotéky,
neúnavného cvrlikania cvrčkov až po náhly opilecký výkrik pretínajúci chladný
nočný vzduch obklopený nepriestupnou tmou.
Po skutočne kvalitnom spánku stretávam zhruba o ôsmej hodine rannej svojho
"dobrodinca", ktorý namiesto spánku uchopil naskytnutý čas tuho za pačesy
a celý ho strávil na vinylotéke resp. ponorený do rozhovorov. Takýmto spôsobom
sa má užívať takýto jedinečný festival! :) Voľnú chvíľu do začatia akustického
triezvenia si krátim zbieraním odpadkov nahromadených vôkol Jarovho auta.
Keď naplním čierne vrece až po samý okraj plastovými pohármi a umyjem si
ruky zapáchajúce od piva, tak sa môžem celý natešený presunúť k terase.
Pred ňou sa už niekoľko minút usilovne hotuje na svoj set TED MOODY.
Ten je výdatne počas svojej polhodiny podporovaný členmi the BORING. V týždni
pred festivalom som sa stihol oboznámiť s pesničkami zo splitu s FLO CHMOD.
Z neho prezentuje niekoľko (ak aj nie všetky) skladieb. Náramne sa mi pozdávajú
pravidelné zmeny polôh jeho hlasu odrážajúce autentické nálady autora pri
intepretácii tej - ktorej časti svojej pesničky. Nemá žiadne ťažkosti plynule
prejsť z lahodne melodického až melancholického spevu do ukričanejšieho
a ráznejšieho vyjadrenia. Dokonca priestor dostane aj vopred ohlásené sólo
:) Nechýbajú ani chytľavé refrény a dravé riffy. Textovo sa pohybuje najmä
v osobnej rovine, ale čelenie odcudzenosti či túžba po sebavyjadrení sú
každodennou súčasťou života moderného človeka.
Onedlho prichádza na radu Mišo Štich. Človek známy vďaka svojmu webu
s názvom Muzika - komunika. Okrem neho sa venuje aj prevádzkovaniu ďalšieho
umelecko - výtvarného blogu, kde poskytuje priestor aj výtvorom ľudí trpiacich
duševných či fyzickým postihnutím. Aspoň podľa oficiálnych lekárskych kruhov
sa jedná o chorobu či vadu. Čo sa na prvý pohľad javí ako problém resp.
až prekliatie môže na druhej strane predstavovať obrovský dar a nadanie.
Vo svetle týchto skutočnosti mi je zrejmý dôvod zaradenia coveru od RUDIMENTARI
PENI do jeho playlistu. Spevák a textár tohto bristkého anarcho - punkového
kultu sa venoval práve umeniu neskôr označovanému aj ako Outsider art. Ale
späť k jeho predstaveniu. Po počiatočných tech. problémoch so zvukom, môže
do plnej krásy rozkvitnúť jeho osobitý folk punk s ľahko poetickým nádychom.
Tých čo prejavia záujem poteší desiatimi vlastnými pesničkami. Medzi nimi
odznejú aj "Oči" a "Lži", ktoré sú vo forme lofi nahrávok
prístupné na jeho webe. Asi najvýraznejšie vo mne zarezonuje skladba "Prehltnúť
vlas". Podľa mojej mienky sa jej obsah týka žiaľ neodvratného procesu
starnutia, ktoré je našim tichým a trpezlivým spoločníkom v každej jednej
uplynutej sekunde. Aj keď v súčasnosti prevláda dychtivá túžba vyjadrená
vo všemožných snahách ostať naveky mladým. S vysokou pravdepodobnosťou je
ale pointa textu asi niekde úplne inde :). A možno označenie texty je v
tomto prípade značne nepresné. Jedná sa skôr o zlomky a útržky pesničkárových
skúseností, zážitkov a zamyslení. Na záver nám odprezentuje tri cover verzie,
medzi ktorými nechýbajú vyššie spomínaní RUDIMENTARI PENI a ich rýchly song
- "Radio schizo". O ostatných coveroch nepodám kvôli mojej nevedomosti
žiadnu informáciu. Môj sympatický dojem z jeho celkového prejavu sa ešte
len vyšperkuje pri rozdávaní textov jeho piesní. Tie našli úkryt v útlom
fanzinovom zošítku navrch obsahujúcom aj stručný opis Mišovej Štichovej
cesty k skladaniu piesní prostredníctvom využitia akustickej gitary. Pre
mňa osobne sa jedná bez zbytočného zveličenia o vrchol tohto akustického bloku.
Posledný koncert celého ôsmeho ročníka Ffudu má tu česť obstarať Paľko a.k.a.
SAMOTÁR. Jeho set je značne poznačený zjavnou únavou, ktorá je ešte
naviac umocnená vytrvalo páliacim poludňajším slnkom. Tretí koncert v priebehu
troch dní si logicky vyberá svoju daň. Napriek nepriaznivým okolnostiam
zvádza statočne súboj so samým sebou. Neviem či je to kvôli výberu ponurejších
skladieb, ale po doznení (myslím že poslednej?) skladby "Samodeštrukt"
sa v mojom vnútri uhniezdi pocit zvláštneho a čudného smútku či melanchólie.
A sprevádza ma počas celej cesty späť. Tá je charakteristická ospanlivou
atmosférou. Všetok rešpekt Jarovi, pretože ja sa napr. nedokážem sústrediť už ani na čítanie.
Tentokrát upustím od akýchkoľvek záverečných slov, lebo by som sa len znovu
opakoval. Všetkým Vám, ktorí sa rozhodnú si namáhať sietnicu svojho oka
prečítaním aspoň niektorého z odsekov, ďakujem :).
Pridaj komentár k reportu:
#7227 fog napísal/a: 30.08.2017 19:39:05
report chystam ale inak. hrali sme na ffude a prisli sme na miesto len o siestej vecer v sobotu. takze bude vikendovy cestopis, kde bude aj sobotny ffud. takze tak ciastocne sa tesit mozes :)#7226 elramon napísal/a: 28.08.2017 09:42:48
precital som prvu vetu a hned som vedel kto bude autor. fakt slohova praca, toto sa neda citat, aspon mne. kazdopadne som v texte zapocul meno fog? ak chysta report aj on, tak sa tesim.Pozývame:
St 16.10.2024
Lovčica - Trubín @ Pohoda pub
UNEARTHLY RITES (Fínsko), TUNKIO (Fínsko), RUINEUM (SK), SEDEM MINÚT STRACHU (SK)
... ostatné koncerty
Vyhľadávanie:
Najnovšie fotky:
Najnovší rozhovor:
Najnovší report:
FAJRONT, BACKSTAGE BOYS, the WILDERNESS, RÚBANISKO, EDÚV SYN (12.10.2024, Banská Bystrica @ Bosorka)
Najnovšia recenzia:
HORSEBASTARD – From the axial to the appendicular - an equestrography MC