PUNKGEN

Martin C Putna (1968) je literárny historik a kritik. Vyštudoval klasickú filológiu a slavistiku v Prahe a teológiu v Českých Budějoviciach. Od roku 1991 prednáša na Karlovej univerzite v Prahe, od roku 2013 je profesorom kultúrnej antropológie. Pôsobil ako redaktor revue Souvislosti a ako riaditeľ knižnice Václava Havla. Odborne sa zaoberá vzťahom kultúry a náboženstva. Knihu Obrazy z kulturních dějin ruské religiozity, ktorej záložku na obálke som použil na jeho predstavenie, odporúčam každému, kto sa o túto tematiku zaujíma. Je to veľmi šikovne a vyčerpávajúco spracované dielko.

Martin Hekrdla (1956) je publicista a politický komentátor. Vyštudoval obor teórie kultúry na Filozofickej fakulte UK. Jeho príspevky sa dajú nájsť v Literárnych novinách, v denníku Právo a rôzne, či už na stránkach printových alebo internetových periodík. V súčasnosti pravidelne publikuje aj na stránke A2LARM, ktorá je jednou z online platforiem kultúrno-spoločenského dvojtýždenníka A2. Jeho články tu sú pomerne zaujímavé. Podľa toho, o čom píše, samozrejme. A to nás teraz bude zaujímať najviac.

Nedávno pán Hekrdla komentoval Putnov intelektuálny výkon, podaný v rozhovore pre Český rozhlas Plus. Tam sa profesor snažil krotiť svoje emócie v reakciách na údajne manipulatívne otázky moderátorky Barbory Tachecí. Výsledok Hekrdlovej analýzy Kavárna versus lid, dvě slepé uličky - a hrozby, je tak svojim spôsobom reakciou na "fragmentárne odpovede" Putnu, ako sa voči Hekrdlovmu článku ohradil sám profesor, taktiež na stránke A2LARMu - viz Musíme překonávat názorové rozdíli.

Tento stret intelektuálnej ľavice s katolícky orientovaným pravičiarskym liberalizmom, ktorý sa odohral na stránkach A2LARMu, poskytuje zaujímavú ukážku prieniku medzi obomi názorovými/politickými spektrami. Ak nič iné, je táto epizódka minimálne povšimnutiahodná. Určite to nie je najvýraznejší príklad. Určite to nie je jediný príklad. Ale je to najaktuálnejší príklad a dotýka sa najhorúcejších tém, plniacich obsah ako pravicových, tak aj ľavicových textov, zaoberajúcich sa problematikou fašizácie a vzťahu medzi ňou a kapitalizmom. Tento nenápadný stret priam nabáda k zamysleniu sa a vysloveniu niekoľkých otáznikov, ak sa máme baviť o tom, čo robiť v situácii, kedy sa zdá, že už kompletne každému okolo prestáva byť rozumieť a všetko sa neodvratne rúti do intelektuálneho vzduchoprázdna.

Otravne trefný Hekrdla

Napriek zbytočne uštipačným poznámkam a pohrdlivým dojmom pôsobiacej irónii (ale to už je údel komentátorov a publicistov) vyvodil pán Hekrdla vo svojom článku niekoľko trefných point. Tie jeho vyjadrenia týkajúce sa Putnovho prejavu vynechám, nakoľko sám Hekrdla by občas potreboval nejakú tú servítku pred ústa.

Z Hekrdlovho "posudku" prostredia rodiaceho postavičky á la Putna, povrchným čítaním môžeme prísť k záveru, že rôzni akademici, odborníci, znalci a ďalší rozdávači rozumov číhajúci na nás v stĺpčekoch a článkoch mainstreamových printov, vo fundovaných rozpravách rozhlasových a televíznych relácií a v blogoch, vybraných trebárs na SME, rovná sa intelektuálny snobizmus odtrhnutý od reality, a teda prvok pre spoločnosť zbytočný. Môže vzniknúť dojem, že iba ten, kto bol minimálne pol života zašpinený od sadze a uhlia, rozumie skutočnému životu a všetko ostatné je iba prázdne bľabotanie do vetra. To je ale naozaj výsledok iba povrchného čítania.

Problémom domácich, ale aj zahraničných pravicovo-liberálnych intelektuálnych elít (no zostaňme iba pri tých našich), je neochota pomenovávať niektoré problémy pravými menami. Niekedy to je neochota, niekedy neschopnosť. To môže mať časom za následok skĺznutie do takmer iracionálnych formulácií pri snahách tlmočiť širšej verejnosti hrozby, ktoré sú inak reálne a skutočne im treba venovať patričnú pozornosť. Jedným z takých prípadov môže byť stotožňovanie Putinovho Ruska so Sovietskym zväzom a démonizácia Ruska ako resuscitovanej boľševickej hrozby, čoho svedkami sme v nemalých dávkach mohli byť aj nedávno pri príležitosti výročia vpádu vojsk ZSSR na naše územie.

Je nespochybniteľné, že rôzni ZSSR nostalgikovia, nacionalisti či predstavitelia náboženskej poverčivosti prirodzene gravitujú k osobnostiam ako je Putin. Je možné, že Putinovi samému ešte v hrudi bije srdce toho mladého KGBáka, ktorým kedysi bol. Ale jedno je isté - nie je to ani Sovietsky zväz, ani reálny socializmus, čo Putinovi dopomohlo k teplučkému miestečku v Kremli a umožnilo mu elity blokovať a nižšie vrstvy intelektuálne súložiť primitívnou propagandou. Je to obyčajný, z reťazí odtrhnutý kapitalizmus par excellence, so všetkými tými svojimi nadstavbami, ako je dnes už otravne znejúci neoliberalizmus. Ale dá sa o tom týmto spôsobom hovoriť v spoločnosti pravicových intelektuálnych elít a ešte k tomu verejne? Nie je to nebezpečné, najmä ak vieme, že množstvo smetiskových serverov typu Parlamentné listy by dokázalo z takejto debaty vyťažiť námet pre ďalší trápny desaťvetový titulok ďalšieho brakového článku? Alebo je ešte nebezpečnejšie tomu pre pohodlie príliš nevenovať pozornosť?

200 000

Podobných skĺznutí by sa dalo nájsť omnoho viac. No všetky ich zastrešuje jeden spoločný menovateľ - samotný kapitalizmus. Tento pojem už zľudovel medzi masami ako pojem hanlivý, často používaný s nulovou lexikálnou precíznosťou, ale stále po ruke. Medzi jeho najhorlivejšími zástancami tiež zľudovela jedna mantra, ktorá pôsobí dojmom, že dokáže byť platná aj vtedy, keď sa všetky možné desivé scenáre naplnia do poslednej bodky. Tento nie práve dokonalý, ale stále najlepší možný systém akoby nechcel vidieť, že tá nedokonalosť, ktorú si tak úprimne priznáva, nie je iba chybičkou krásy. Nie je iba otravným vedľajším produktom, brániacim definitívne prevážiť tej miske váh, na ktorej je naložené všetko to dobré a správne. Pod rúškom tejto mantry akoby sme nechceli vidieť, že tú nedokonalosť máme rovno pod nosom v plnej paráde. A nie je to korupcia, ani rakovina megakorporácií, dokonca ani šialení jedinci, zneužívajúci svoju moc výlučne vo svoj prospech. Tento systém sám je strojom, generujúcim to, čoho sa najviac obávame. On je nositeľom toho princípu, ktorý nás už od detstva učí stavať sa jeden proti druhému v záujme prežitia. On je tým najlegitímnejším argumentom každej vlny fašizácie po nástupe moderny. On sám, kapitalizmus.

V ňom sa skrýva odpoveď na také otázky ako prečo nemôžeme v súčasnosti označiť 200 000 občanov Slovenskej republiky za fašistov a neonacistov. Ich iracionálny strach totižto nie je spôsobený iba dezinformačnou kampaňou, frustráciou z Ficovej bezcharakternosti, vrodenou hlúposťou či strachom z neznámeho. Ako inak vysvetliť ľahostajnosť k potápajúcim sa preplneným lodiam, ospravedlňovanú vraj negatívnym ekonomickým dopadom, ak nie kapitalistickým defaultným nastavením v hlavách takýchto ľudí? Argumenty na spôsob they took our jobs detto. A to hovorím iba o Slovensku.

Keď prídete na návštevu k babičke, tá sa vás spýta ako sa máte a čo robíte, porozprávate jej o všetkých svojich zaujímavých voľnočasových aktivitách a všetkých tých veciach, ktoré vytvárajú v spoločnosti nejaké hodnoty. Ona vám povie, že super, že je to dôkaz vašej šikovnosti a na dôvažok sa spýta, koľko vám to vynáša. Poviete, že vám to vynáša hovno, a všetka vaša šikovnosť je odrazu fuč. Zostanete už iba bláznom, ktorý venuje svoj drahocenný čas somarinám, z ktorých nič nemá. Toto je kapitalizmus.

Aj z tohto dôvodu nám tu vyrastá generácia frustrovaná z vlastnej zdanlivej bezcennosti, plná závisti voči tým úspešnejším a navrch ešte nasraná na to, že okrem fabriky sú už všetky kreatívne či hodnoty vytvárajúce pozície obsadené, tak treba buď nasadiť ostré lakte, alebo rezignovať. Vo fabrike zasa prichádza na scénu vykorisťovanie. No ak sa ti nepáči, môžeš na sebe makať a dostať sa vyššie. Vzdelaj sa, pracuj na sebe, ver, choď si pre svoj cieľ, bež ... zakopni!

Aj keď teraz trochu generalizujem, nechcem tvrdiť, že každý by mal dostať to svoje bez námahy. Ale snažím sa na jednoduchých a nie až tak závažných príkladoch ukázať, aká mentalita je v nás zakorenená, aby sme si mohli urobiť predstavu, z čoho a do akých rozmerov môže táto mentalita prerásť. A kam vlastne už dávno prerástla. Kapitalistické medziľudské vzťahy - tie, ktoré podmieňujú prežitie - zabíjajú vôľu k solidárnosti, otvorenosti a tolerantnosti. Sú jedným zo zásadných faktorov podmieňujúcich fašizáciu.

Veriť, že na to, aby svet bol OK a znesiteľným miestom, potrebuje kapitalistické prostredie iba kultiváciu, tých správnych ľudí pri moci, vzdelanie más smerom k občianskej uvedomelosti či poriadne nastavené zákony, ktoré zamedzia alebo minimalizujú riziká, je rovnako utopické zo strany "dobrých kapitalistov", ako je podľa nich utopická vízia anarchizmu (ponechajme ho tu pre tento krát bez prívlastku).

Samozrejme, že fašizujúce tendencie na seba nabaľujú množstvo iracionálnych prvkov, rôzne blúznenia a mýty, ale nikto z tých, čo sa nechávajú do tejto pasce lapiť, nezačal s tým iba tak. Kapitalizmus už zo svojho princípu generuje fašistické tendencie.

Putna a putna

V rozhovore pre Český rozhlas plus profesor Putna prskal a sipel, ale akosi nič "kloudného" zo seba nevysúkal. Neviem, čo sa stalo medzi ním a moderátorkou pred vysielaním, ale označiť jej otázky za manipulatívne je naozaj zvláštne. Podobne ako keď si v relácii Události a komentáře zmýlil pán profesor vystúpenie vo verejnoprávnej televízii s obhajobou dizertačnej práce, čo malo za následok jedovaté výpady voči inak úctyhodnej profesionálke Věře Drtinovej.

No jeho odkaz na stránke A2LARM je jasný. V záujme nás všetkých sa musíme zamerať na to, čo nás spája, nie na to, čo nás rozdeľuje. A práve v tomto odkaze sa ukrývajú ďalšie otázniky.

To, čo som vyššie popísal o kapitalizme, môže pôsobiť dojmom, že všetko je iba o ekonomických parametroch, o politickom zriadení, v ktorom sa človek nachádza. Ak by to tak bolo, opäť tu máme nebezpečné skĺznutie, a to akýsi determinizmus, upierajúci človeku slobodnú vôľu. Môžeme mať problém s tým, že spoločnosť je riadená vertikálne namiesto horizontálne, môžeme mať problém s tým, že vlastníctvo výrobných prostriedkov je koncentrované v rukách hŕstky dokonalých kapitalistov, ktorí svojou nenásytnou expanziou devastujú životné prostredie a vykorisťujú pracujúcich, že systém je labilný a sám plodí bacily fašizmu, ale s jedným predsa problém mať nemôžeme - napriek tomu, že definujeme príčiny súčasného stavu rôzne, v základných hodnotách sa spolu zhodneme, a to akosi inštinktívne.

Môžeme o iných hovoriť, že vidia veci čiernobielo a že by to tak nemalo byť. Ale nevnímame aj my sami súčasnú klímu ako napätie medzi dobrom a zlom? Medzi jednoznačným dobrom a jednoznačným zlom? Ak si nie sme istí, či to, čo chceme, je správne, tak potom prečo to chceme? Keď zhodíme zo seba všetky tie politické nadstavby a zostaneme stáť z očí do očí, nebudeme sa jeden druhého pýtať, čo je v súlade s tou alebo onou ideológiou, ale čo je správne urobiť a čoho je správne si zastať a ubrániť to. Budeme si pokladať morálne a etické otázky vychádzajúce z jednoduchého kategorického imperatívu, bez nánosov ťažkého intelektualizmu.

Nejde o spájanie nezlučiteľného. Anarchizmus (podľa môjho názoru) nie je zlučiteľný s kapitalizmom. Ide o spájanie toho správneho. A v tomto pre mňa viac zarezonovali slová profesora Putnu (ktorý sa rôznymi zaujímavými aktivitami akoby posúva sprava doľava, ale mal by si pohnúť, pretože tá "nerozhodnosť" ho stojí množstvo zvláštnych vyjadrení), napriek trefnej a zmysluplnej analýze pána Herkdlu (ktorý do istej miery Putnove ohradenie sa voči jeho článku prijal).

Detournement

Vziať niečo a pretvoriť to tak, aby to obrátilo naopak pôvodný význam tej veci, ale zároveň jej dodalo význam nový, je jeden z najzaujímavejších umeleckých prostriedkov, hojne využívaných napr. aj v punku. A presne takýto detournement môže byť jednou z najsilnejších zbraní.

V prostredí kapitalistických medziľudských vzťahov a podmienok sebarealizácie, vziať toto prostredie, nie ho zničiť, ale obracať jeho význam naruby a vdychovať mu význam nový. Politika detournementu.

Pretože presne toto robí súčasná vlna fašizmu, ale smerom ku zlu, ak sa mám vyjadrovať v jednoduchých kategóriách. A je na nás, či sme schopní po jednoznačnom odsúdení fašizmu ako zla, označiť to, o čo ide nám, za dobro a nepochybovať o tom. Ak to dokážeme, môžeme vziať establishmentu poplatný charakter medziľudských vzťahov, systémom vštiepený rámec videnia sveta a fungovania vecí, všetko to, čo máme v rukách, a namiesto popierania a ťažkej námahy pri zbavovaní sa nánosov kapitalistickej morálky, tento systém vziať a previesť na ňom detournement vo vlastnej réžii.

A možno je to všetko iba nezrozumiteľná blbosť...

So súhlasom autora prevzaté zo stránky bandzone.cz/thewildernesstt.

Pridaj komentár k článku:

Zaujalo nás:

Posledné komentáre:

03.04. 21:34 Rado RK:

Bolo skvele, kopa ľudí naozaj odkiaľkoľvek...ako vždy naozaj ústretové prostredie bosorky...dik...normálne mi to pripomenulo BB spred skoro 20 rokov keď v Irishi, Tartarose, Podlaviciach, 77m ..
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

28.03. 14:49 deegee:

Wrbo: Nesom istý, či si Adam pamätá večer :(
23.3.2024 MIND.OFF, ĎAS, DEPTHS OF MEXICO, MOIRA Košice @ Collosseum (report)

27.03. 07:06 Wrbo:

haha super report :-) Adam mi to podal podstatne strohejšie, už aj čítam, že prečo :-D
23.3.2024 MIND.OFF, ĎAS, DEPTHS OF MEXICO, MOIRA Košice @ Collosseum (report)

22.03. 19:06 emo:

Jedina moznost spieval Achmed. bol aj Vrabec ale nie vzdy. a staly clen bol Papi na gitare. Bicie neviem kto.
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

22.03. 12:15 Majo:

Jasné že Košice!!!pilier ug scény vtedy a z chromatic A
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

21.03. 19:21 adrik:

http://muzika-komunika.blogspot.com/2017/02/jedina-moznost-skusobna-live-atrium.html
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

21.03. 19:20 Noro TT/Wien:

A bola tu otazka na tu Jedinu Moznost. Mysli sa JM z Kosic, kde hrali clenovia Nonc., tusim v 1989-91 (inac velmi potesilo, toto pocut po vyse 30 rokoch!)
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

21.03. 19:17 Noro TT/Wien:

Dobre si to napisal kamo! Oplatilo sa z Viedne prist, aj ked boli namietky, ze Noncoformistisu nezohrati, ale u mna to atmosfera koncertu (aj pred koncertom) prevalcovala. Prach som predtym nepoznal ( ..
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

21.03. 11:58 Majo:

A ktorej jedinej možnosti?lebo jedna je niekde z Handlovej,
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

20.03. 21:21 fog:

no vidis brasko, ako si to pekne naklepal. ako nic. mucosolvan na hrad.
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)