PUNKGEN

K spisovaniu zážitkov z aprílového predlženého výjazdu FÄT som sa ešte nedostal. Dosť v tomto smere časovo pokrivkávam, tak aspoň tu k tomu sadnem hneď. Pôvodne sa malo jednať o výjazd Brno/Praha, celé to vlastne začalo pozvaním na druhý ročník menšieho festivalu v Prahe pod menom Smíchov Discomfort. Keďže Brno je po ceste, tak rýchlo padla voľba doplniť to koncertom tam, o ktorý by sa nám vedel postarať Matúš. Tri týždne pred termínom prichádza správa z Prahy, že organizátori rušia celý fest v Prahe kvôli internému (a za mňa trochu malichernému) konfliktu s klubom. Škoda, mohli to doklepnúť do konca, predsa len, šesť kapiel ergo xy ľudí si na to zatriedilo čas a život. Ale je ako je. Snaha nájsť nejakú náhradu bola, ale žiaden náboj netrafil cieľ a tak sme sa zhodli, že to nebudeme siliť a otočíme len to Brno.

V deň koncertu má prísť auto z východu s Praskym a Jožom. Vyraziť chceme medzi desať a dvanásť, po ceste nabrať Radixa z Trenčína. Samozrejme môj deň vypadá ako klasický deň, kedy cestujem. Zhon. Malého k doktorke, obehať skrz robotu mesto, kancel doriešiť papiere a nachystať jednu cenovú ponuku, kocúra k veterinárovi. Lietam jak kokot hore dole, dojdú chalani, dáme kávu, posielam ich do skúšobňe sa pobaliť, kým obehnem posledné povinnosti. Aspoň raz by som chcel mať kľudný deň pre odjazdom, ale jebať. Je pol dvanástej, keď balíme auto. Ideme na obed, chalani pivká do auta a pohýname sa. Po ceste sa zhoršuje počasie, prší dosť, aj v Trenčíne, keď naberáme Radixa. Pol šesť, keď konečne parkujeme na mieste, rovno oproti klubu.

Tam už prebieha pohyb. Zvítavame sa s Matúšom, Miškou, osadenstvom klubu a bledneme chvíľu. Plán bol spraviť zvukovku pre všetky kapely, aby striedanie išlo rýchlo. Je to tu dosť časovo vypäté, končiť sa má o desiatej, začať o siedmej. Šesť preč, zvučí sa stále prvá kapela, Nemci tu ešte ani nie sú a to majú bicie. Sklz je jasný. Akonáhle sú tam, chystáme veci na našu zvukovku a na jej konci sa usúdi, že ďalšie kapely sa nazvučia už pomedzi. Je totiž po siedmej, každý ma set na štyridsať minút a čas neojebeš. One man band KRAGROWARGKOMN otvára večer s vyše polhodinovým meškaním oproti plánu. Industrial sample, na ktoré vrství basové linky a počujem v podmaze aj kadejaké iné zvuky. Atmosfericky to funguje, ale je to dosť monotónne na mňa. Spestrí sa to v strede príchodom hosťa Joriho Josipsona, ktorý má indický mellotron a doplní aj vokály. Viac ma to bavilo v dvojke. Sledujem už zozadu spoza plachty, lebo sa chystáme v očakávaní konca. Po hosťovačke set pokračuje a nakoniec trvá štyridsaťpäť minúť, čo je v tomto časovom rozpoložení nešťastné, pretože sa to prenáša sklzom na ďalšie kapely.

My sa nachystáme rýchlo, vzhľadom na potrebu stihnúť deadline po dohode vypúšťame posledný a najdlhší song, aby sme vyšli v ústrety čoraz nervóznejšiemu Matúšovi. Nuž, nebolo bars najmúdrejšie dať sem štyri kapely s takými dlhými setmi a nechať desať minút na changeover. A keď zvukovka pre všetkých pred gigom, tak sme mali začať o piatej. Ale treba sa prispôsobiť a nakoniec mám to ani nejak nevadilo, že sme to osekali o deväť minút. Hralo sa super, celá miestnosť vibrovala, nebolo ani odposluch treba. Čo šlo von, netuším, ani koľko ľudí z tej tridsiatky platiacich sa dívalo. Toľko dymu tam pustili, že som videl len po Praskyho chrbát, ale to mi nevadí. Na to, že sme šli naostro bez skúšky pred koncertom, to dopadlo super, referencie počas večera boli dobré. Mne sa hlavne splnil menší sen, hral som na jednom stagi s MOBIUS. Odškrtnuté.

Dano s Fokulárom išli po nás. Samozrejme príprava trvala dlhšie než desať minút, ale na dobré sa čaká. Tak rýchlo pobaliť a na teraske vypliaskať brko, nech si to zintenzívnim. Vraciam sa do sály počas prvých tónov a namierim si to rovno dopredu pred Danov aparát. Monolit zvuku zaútočí pomaly a náladovo, aby následne pohlcujúco prevzal kontrolu a zalial priestor tak nahusto, že sa natlačí až do pórov od kože. Dano prepína veci na pedalboarde zľava doprava, zvuková alchýmia. A Fokulár drží tep, aby všetko pulzovalo, ale ako vesmír, pomaly a mimo hladiny nášho života. Esenciálne, prenikavé, hypnotizujúce. Ten večer im vymýšľam nové prirovnanie. MOBIUS robia pestrý minimalizmus. Nedeje sa tam veľa, ale pritom sa tam vlastne deje všetko. Ako vravím. Vlastný hudobný vesmír. Nová doska "Tensal" povinne do zbierky.

Chálo jeden (šošovicový dhal) v kuchynke, chálo dva (grilované vegan dobroty so zeleninou) na terase. Oba super, ale gril o niečo chutnejší. Brko a že pôjdem obzreť Nemcov. Vchádzam do sály s tým, že sa prestalo hrať a rieši sa situácia, lebo už boli sťažnosti a vonka sú asi aj policajti. Chvíľu sa diskutuje na pódiu a je po koncerte. Nad klubom sú totiž byty, takže bez kompromisov. Stihli jeden song. Vybavené. Tak nasleduje voľná zábava, kde ja pukám a zvyšok osadenstva sa pomaly intoxikuje od piviek po panáky, podľa nálady a rozpoloženia. Ja debatím hlavne s Danom a Fokulárom. Veľa sa špŕtame v muzike, porovnám si skúsenosti s hraním tej pomalej a vzájomné postupy. Príde aj na iné témy aj zjeby, je to fest vydarená debata. Ani mi nevadí, že sa stále naťahuje odchod z klubu. Posledných sedem metrov od baru k vchodovým dverám ideme vyše hodinu.

Nakoniec sa nám podarí dostať posádku na chodník a môžeme zavolať dva bolty. Prichádza prvý, ale nie ja náš a skoro je z toho konflikt s hosťom z vedľajšieho bašavelu (ktorý aj po desiatej hlušil do okolia bez problémov), našťastie sa to ustálo. Prichádza ten pravý, následne druhý a okrem Radixa a Praskyho, ktorí sa vybrali napešo, sme za pár minút u Matúša a Mišky na byte. Ten je super a priestranný, plus loggia. A havík Jimbo. Ňuňu. Hneď sa hodím do sprchy, jedno brko pred spaním a je vybavené. Nechávam zvyšok a líham do izby, kde spí zalomený Fokulár. Sú tri ráno.

Plán vyraziť skôr a motať sa pri klube už doobedu padá v momente, ako sa pozriem ráno na telefón. Štvrť na desať. Matúš otvára dvere, že kapelu tu nemám. Fajn. Jimmy sa hneď pritúli ku mne. Nie je kde sa ponáhľať očividne. Byt sa pomaly preberá, okrem vypnutého Praskyho na gauči. Aj zvyšok chýbajúcej kapely je späť - obehli si menší nákup. Domáci spravia fajné raňajky a na slnkom zaliatej terase sa natlačíme a vedieme rozhovor o deťoch, psoch, živote. Deadline odchodu sa stanoví na dvanástu, MOBIUS dnes krstia a treba im v Prahe si obehať veci okolo eventu, ani my sa nechceme zbytočne zdržiavať.

Zberáme sa a prechádzka do klubu. Slnko pečie. Pred klubom zisťujeme, že je zavreté zvnútra. Stačí prebrať Nemcov spiacich dnu. Ale Matúš nemá telefón. Tak sa to nejakú dobu rieši. Číslo už je, ale nikto nedvíha. Vyčkávame v tieni pri potravinách oproti. Po hodine sa dvere na Sibíři otvárajú. Posun. Balíme, lúčime, vyrážame. Cez Púchov vyhodiť Radixa a do Lučenca sa dopracujeme o pol siedmej. Na skúšobňu vyložiť/preložiť veci, dáme cháles v reštike oproti a Prasky s Jožom pokračujú na východ. Doma ma vypne už o deviatej. Šialené dlhé presuny aj bez Prahy. Nejdem sa ale sťažovať, je to súčasť kapelného kolotoča. Aj tak ma nič nebaví viac ako toto. Preto som vďačný za každú možnosť v tomto smere niečo zažiť. Raz to nebude. Veľké dík Matúšovi a Miške za luxusný servis a všetkým zúčastneným za sprievod večerom. Bez vás to nejde.