Zaujalo nás:
Posledné komentáre:
07.10. 14:00 stvorka zachod:
pane X vy ste blb?
(novinka)
01.10. 14:00 x:
handry na hubach ,pharma lobing+experiment na ludoch a papik za 5 mega to bola krasa doba budes doma o 19 povinne ne ze nemas papier ku babke do dalsej dediny a a ju chemickuhhc ganju nam vybavili:) k ..
(novinka)
01.10. 13:25 vy ste kto:
Skutocne som sa nesnazil ti nic vnucovat. V prispevku nizsie sa tesis zo zdravia a deti, tak ma uprimne zaujimal tvoj pohlad na buducnost.
(novinka)
01.10. 10:52 Rado:
A vy ste?90%depresia 5%markiza5%jojka:) vysoká analýza krachujúcej krajiny,díki za rozbor a nevnucuj mi prosím ťa tvoj nihilizmus,usmej sa a nadychni zhlboka
(novinka)
30.09. 19:58 vy ste kto?:
Rado, Nezaujima ta buducnost krajiny, v ktorej vyrastaju tvoje deti? Zdravotnictvo minuty pred kolapsom (o jeho kvalite uz nema zmysel ani debatovat). Zlyhavajuci vzdelavaci system. Korupcia. Aroganci ..
(novinka)
10.09. 08:09 Rado:
Adrik,čo sa tu deje za posledné mesiace?trochu pridaj sú to roky,a či som šťastný? Áno som tu vcelku šťastný,nezaujíma ma politika bohužiaľ tak ako by mala,uveďte mi prosím ťa príkla ..
(novinka)
09.09. 23:00 adrik:
Rado: A ty si šťastný, čo sa tu za posledné mesiace deje? Ten exodus mladých ľudí už nezastaví nikto, aj keby sa to tu otočilo o 180°.
(novinka)
09.09. 14:07 Mx:
Hej Rado, však si to presne vystihol - sme pojebaná krajina plná plochozemcov, kde ľudom robí najväčšiu radosť nešťastie druhých. A nepíše sa všade iba zlovensko, sem-tam sa objaví eš ..
(novinka)
09.09. 10:06 Rado:
Nechápem prečo stále všade ľudia píšu že zlovensko,aký to má význam? akože sme všetci kokoti,alebo že krajina je skurvena alebo že čo..... to musí byť človek nešťastný v takej kr ..
(novinka)
01.09. 14:26 fog:
tomy, zabudol som ti ten report pochvalit, hlavne to, ako rychlo si ho stihol dat dokopy. a mocne dik za hrejive slova na nas set. moc si to vazime!
9-10.8.2024 Ffud fest Sereď @ Kemping (report)
MEDICATION TIME (ČESKO + NEMECKO)
Autor: Fog | Počet videní: 804
Tento rok nám logisticky moc nevychádzal. Tóno zobral mimo sezónu v Nemecku jednu robotu v Rakúsku, a tak nás čakali len tri týždne v máji, kedy sme odohrali koncert v Košiciach a stihli u Libora zbúchať šesť minút nového materiálu. Keď sme to mali hotové v rukách, posielal som to známym a pár kamošom, ktorí sa motajú okolo labelov. Fabi z Coxinha records, jeden z organizátorov FAST FESTu, kde sme minulý rok hrali, okamžite prejavil záujem vydať to. Posunul materiál Jottemu do Knochentapes a zanedlho na to už bola reč o splitku s kamošmi ARNØ x DUEBEL a koncerte na minifeste v Plauen, ktorý sa priebežne premenil na trojkoncertný víkend. Praha, minifest v Plauen a Norimberg. V spoločnosti SICKMARK a ARNØXDUEBEL. Ti jebe nie.
Treba nám samozrejme skúšať a tak logicky riešim, kde v Prahe bývať a hrať. Julo a ANTISOCIAL SKILLS boli ochotní prepožičať priestory a aparát. Bookujem na airbnb byt osemsto metrov odtadiaľ za päťdesiatku na noc. Od stredy do soboty. Takže my traja spolu na byte už tri dni pred prvou akciou. Márnosť. Ale dobre, aspoň si užijeme jeden druhého a bude zábava.
Streda 30.10.2019
Stredu cestujeme prakticky už o ôsmej ráno. Musíme dodržať časový plán. Pol štyri na vlakovej stanici v Prahe vybrať Tóna. Ten zmätený nevie nadiktovať číslo nástupišťa ani svoju presnú polohu vonka pred stanicou, tak sa tam hľadáme ako čuráci. Medzitým šesť krát odmietnem od čáva kúpiť parfém. Že aspoň pre starú mám vraj zobrať. Starú máš doma ty, kamarát. Daj pokoj. Utekačky na Žižkov vychytať Jula pri skúšobni, než musí zdrhnúť do roboty. Julo prichádza s dvojkočiarom ako pán. Ubalím, poňuňuškám troška detištky a ideme vybaľovať. Administratívna budova v areáli, ktorá je komplet využívaná ako skúšobne a hrá tu kadekto. Menšia miestnosť z radu bývalých kancelárií poslúži perfektne svojmu účelu. Oficiálne by sme tu nemali byť, pretože majú kadejaké striktné predpisy, ale nasrať. Kto si to asi tak všimne. Vybaľujeme auto, dostávame rýchle info ako čo plus kľúče a môžeme zdrhať na byt.Byt je o dve križovatky ďalej. Po ceste Modrá vopice. Vedľa vchodu do bytu večierka otvorená do pol jedenásť, čínska reštika a falafel. Všetko tu máme na osemsto metroch. Kebyže chceme, môžeme na tejto linke prežiť plnohodnotne tri dni. Vyriešime byt. Nie je heslo na wifi a nekúri sa. Informujem týpka, pretože je mimo mesto a kľúče nám odovzdala jeho matka či kto. Tvrdí, že heslo na wifi je niekde v papieroch na stole. Po sedemnástom pokuse to nájsť to vzdávam a píšem mu, nech mi to kurva niekde splaší. O minútu mám heslo v smske. Kúrenie vie doriešiť, až keď príde, ale nie je tam extrémna zima, takže to zvládneme. Otvárame fľašu a večer sa začína. Vypliaskame prvé panáky a začína ma pekne chytať.
Ideme napešo smerom do skúšobne. Celý deň som nič dokopy nezjedol, tak ukecám chalanov, že musím do seba hodiť aspoň dáku čínu, inak sa tam dogrciam. Vyberám si pikantné tofu s rezancami. Do pár minút všetko nahádžem do seba a môžeme šlapať ďalej. V skúšobni nachystáme veci, ja ubalím, dáme vonka cigo, otvárame plechovky a môžeme ísť na to. Skúška po pol roku s novým setom. Mne píšu panáky a nerád hrám pod vplyvom, nejak mi to nevyhovuje. Otupenosť, kyslíkový dlh, malátne svaly. Mám troška obavu, ako to dopadne, lebo to nepraktizujem vôbec. Napriek šesť mesačnej pauze to odsype dobre. Aj rezance ostanú v bruchu, takže si to užívam a bavím sa tým. Prvotná tréma z koncertov je zažehnaná.
Dva sety, dopijeme pivko, ubalím na cestu a ideme do Modrej vopice. Vojdeme do prakticky prázdneho podniku. Dva stoly, pri jednom je očividne skupina okolo majiteľa. Barman je príjemný týpek, troška zakoktaný, ale ochotný. Nadiktujem tri krát diplomatico a čávo hodí pohľad. Asi to tu moc nepijú tieto prestížne pálenky. Kolo prvé, druhé. Platba kartou? Dá sa. Výborne. Kolo tretie. Ideme vonka zapáliť. Večer ubieha správnym smerom. Posadíme sa od baru konečne k stolu. Pýtame ďalšie kolo. Majiteľ vidí, že sme geroji, tak sa pýta, či si nechceme pustiť niečo z youtube. Hrá tam nejaký zlá česká kópia Horkýže slíže, tak okamžite prikyvujem na ponuku a idem tam nahodiť SPAZZ. K ďalšiemu kolu donesú aj popolník. Aby sme nemuseli chodiť von. Tóno pomaly ale isto odpadáva, lebo kokot nič nezožral celý deň tiež.
Všetko prebieha famózne. A potom príde otázka od majiteľovej ženy. Že čo my tu v Prahe. Hráme koncert vravím. Pina začne alkoholicky mudrovať, že prečo nehráme tu. Myslím, že to utlmím tým, že spomeniem, že už som tu hral na FEKAL PARTY. A teraz tu prečo nehráme? A prečo hráme v inom podniku? Že v Prahe tu máme chodiť hrať. Nevysvetlím jej, že sme pozvaní. Chce byť vtipná, ale v konečnom štádiu je to vlastne trapas. Už aj jej muž sa po pár minútach chytá za hlavu. Trápnu situáciu vyriešime poďakovaním za večer a následným odchodom. Tóno je aj tak zrelý na posteľ. Byt sa moc nevykúril, ale nie je to najhoršie. Oproti squatu v Záhrebe, kde sme spali v mínusových teplotách s námrazou na oknách, je to nebíčko. Vypliaskame posledné rumy na dobrú noc a na dnes to máme za sebou. Sme sa kvalitne vytrepali, ale nič iné som ani nečakal.
Štvrtok 31.10.2019
Ráno spím najdlhšie. Po šiestich týždňoch s detským plačom po nociach je to nebo. Takže spím ako bábätko. Aj keď to prirovnanie je podľa mňa značne nepresné. Bábätká spia ako bábätká len vtedy, keď spia. Inak moc nespia. Chápeš, že. Pointa je taká, že som sa konečne vybúval. Zobudiť sa po neprerušovaných ôsmich hodinách spánku je momentálne pre mňa značný luxus.Chálo a vetranie na terase s brkom. Cez okno stretávame domáceho, kúrenie dnes porieši. Jeho mamka dobehne so psom, tak jesto komu aj loptičku hádzať. Ranná idylka. Dnes máme na programe výlet do mesta. Oli v podstate po Prahe ešte nebehal. Prechádzka na najbližšie metro je troška dlhšia, ale aspoň troška vzduchu. Kupujeme 24 hodinovku za stodvadsať. Môžeme sa pretĺkať. Chalani sú vytretí, tak im hneď, ako vyjdeme z metra, kupujem ťapku. Nedá sa na nich pozerať. Po ceste sadneme na kávu na terasu, čo sú vlastne stoly na ulici. Posledný deň obsluha vonka. Sedíme na presse a sledujeme dianie okolo. Dianie okolo sleduje nás. Asi preto, že vonka je kosa ako v riti a sme tam sami.
A kvôli akým kokotinám to vlastne celé vzniklo. Čistý bordel. Miluj blížneho svojho. Okrem prípadov, keď ho nabodávaš cez riť na hák, drvíš lebku vo zveráku či ho lámeš na kolese. Prichádza na nás hlad, tak nájdem blízke vegan distro. Tekvicová polievka chuťovo fajn, ale studenšia. Čo nesplnilo účel. Po burgeri som doslova zalovil. Nažratí môžeme na posledný spot. Predajňa CBD produktov. Obsluhuje sympatický Vietnamec, ktorý nám spraví cenu na šišky. Berieme aj nejaké iné produkty. Ja desaťpercentný CBD olej na záchvaty pre našu fenku.
Metro, bus, byt. Už vykúrený. Chalani načínajú sakel s CBD. Pivá v obchode. Skúška. Hrá sa mi famózne. Napriek celému dňu mám po CBD pekne uvoľnené svaly. Tri kolá. Solídna skúška. Pivko, brká a smer domov. Falafel v podniku oproti bytu. Nákup ďalších pív. Je skoro desať, keď sa dostaneme dovnútra a sme unavení ako psy. Ja len na pivku, Oli s Tónom štiepajú aj pálenky. Sú otupení z toho CBD, fajčia to každú hodinu, tak sa musia vzpružiť. Sprchy, pivká, pravidelné návštevy terasy a tento príjemný večer sa nakoniec natiahne až do druhej.
Piatok 1.11.2019 NO BLASTBEAT NO APPLAUSE minifest - Praha @ Orwell
Doobedu len tak bledneme na byte. Vonka je škaredo, prší a chceme porelaxovať, než sa zdvihneme na skúšku a následný koncert. Dnes hrá po kokot kapiel, takže sa to zrejme natiahne. Okolo druhej sa konečne vytrepeme von, dáme čínske jedlo tridsať metrov od vchodu a môžeme ísť na to. Skúška, nabalíme auto a predsa len ešte na byt počkať, kým sa vychytáme s Julom a vrátime mu kľúče. Na miesto prichádzame za dažďa niečo po šiestej. Ako tak nájdeme miesto na parkovanie úplne v riti. Neskôr, keď obzrieme klub, tak Oli na ulici vlastným telom podrží jeden uvoľnený flek kým ja narýchlo obehnem blok a preparkujem. Aspoň to nemusíme v daždi nosiť cez dve ulice.Stretávame sa s Nemcami. Nosíme veci dole. Klub sa volá Orwell a funguje neoficiálne. Je rozdelený na hraciu miestnosť a časť s barom. Menší pivničný priestor je dosť útulný. Síce v Česku platí zákaz fajčenia v podnikoch, tu sa ale fajčí pri bare. Nič moc, ale prežijeme. Dole už nazbieraní ľudia (aj nejaké známe tváre) a je to pestrá zmeska. Ako dnešný line-up. Nejaký punk, crust a do toho power violence. V podstate klubový minifest postavený na koncepte viacerých krátkych setov.
Chalani odbiehajú do večierky pre pálenku. Potrebujú nastreliť, bo sú vypatlaní z toho CBD. Dole v klube začína byť celkom tlačenka. Spravíme si svoj kútik v rohu pri vyloženom merchi. Začiatok je stanovený na ôsmu a začne sa len s malým meškaním. Prví idú TERMINÁTOR II. Dnešný organizátor Oskar na gitare plus bicie. Dva vokály, rýchle sa meniace riffy a dostrihaná rytmika. Svižný power violence liznutý grindom. Malo to šťavu. Troška vyvetrali ten zafajčený priestor.
SHIT MISSILE po nich bola ultra nuda. Garážový punkrock alebo čo. Hudobne ešte by sa to dalo prežiť, ale spev otras. Keď si raz postavíš hudbu tak, že v nej chceš spievať, mal by si vedieť spievať. Baba s gitarou za mikrofónom sa síce snažila, ale nebola v tom sila, charakter ani feeling. Ak nebliakaš, nereveš či nekričíš, otvárať ústa s textom nestačí. Ďalšia kapela SCUM BABIES. Nejakí spoloční členovia sú v tom. Toto je poznateľne živšie, na druhú stranu ale kurevsky naťahujú set. Hrajú dlho a dávajú ešte polo vyžiadaný prídavok. A ešte jeden s kolegyňou z predošlej kapely. Nemá to konca. Tam sedím bledý smradľavý pri merchi a preklínam, že niekto nemyslí na to, že za ním hrá ešte päť kapiel.
Už to nedávam, tak ubalím a idem na vzduch, aj keď prší. Dnuka je teplo, smrad a pot miešaný s pivom. Takto prestojím a prekecám s TeaBoyom z ARNO prakticky celý CRUTCHES. Vidím asi tak tri songy. Výkon ok, ale také štandardné. Bez chuti. Najlepšie to ohodnotil Julo: "Nie každý zo Švédska vie automaticky hrať crust". Zomrel som. Inak Julo večer perlil jak kráľ. Strop bola hláška "Smrť všetkým ezokokotom."
Konečne prišiel čas na nás. Som nastrelený, chcem sa rýchlo nachystať a odohrať, lebo už mi tu nejak jebe. Potrebujem to konečne prelomiť, lebo to čakanie je nekonečné. Nieto sa kde rozkladať, tak to riešim tesne pred setom. Nakoniec tak vybláznim chalanov, že ani nevedia ako a hráme. Jebať zvukovku. Štandardný postup. Bez prípravy vyklepať trinásť minút a čau. Ubehne to rýchlo, hrá sa mi dobre a atmosféra je super. Vidno ako sa pred stagom prestriedala cieľová skupina. Po sete vládne spokojnosť. A prichádzajú ďalšie tlaky.
ARNØXDUEBEL tlak číslo jedna. Chalani tlačia hustý power violence, taký špinavší a poriadne uvrieskaný. A hlavne majú veľa stredné tempo, takže troška aj ťažoba. Sú v tom stopky, zmeny, sypačky aj lopatovanie hrobov. Hutný zvuk a poctivý bordel podľa môjho gusta. Neserú sa s tým a set plynie jedna radosť. Konečne kvalitné osprostenie na tú hlavu. SICKMARK pokračujú v nastolenom tempe. Ich power violence je troška klasickejšieho strihu, ale nechýba mu nič. Mení sa tempo, pasáže, feeling. Ten dotvára noise, ktorý obsluhuje samostatný člen. Menia sa v tom hlukové plochy medzi songami a krátke intenzívne výplachy. Zvuk brutal. Aby nie, keď je tam ich kompletný backline. SICKMARK fungujú roky a na výkone kapely to jednoznačne počuť aj vidieť. S prehľadom odohratý, koncepčný set. Niet čo vytknúť. Jeba.
Je takmer jedna, keď sa dohrá. Nastávajú organizačné patálie, pretože zmizol človek, u ktorého majú spať ARNO. Chvíľu hrozí, že budú spať v klube, nakoniec ich ale zoberie Oskar domov. Napriek tomu, že majú sedemmesačné dieťa. Z vlastnej skúsenosti tipujem, že si moc si nepospia, na druhú stranu gauč v zafajčenej pivnici asi nie je lepšia alternatíva. Moc sa to nenaťahuje, balíme autá a chceme sa rozísť. Očividne sú všetci unavení, Nemci ťahajú koncerty už od včera. My toho máme tiež dosť, sme vyšťavení a hlavne už nevidíme zmysel sa tam zdržovať. Chcem odniesť auto a dať si pivko. V teple a bez dymu. Na dneska sa lúčime, dohadujeme ako čo zajtra, ja odbehnem po fľaškové na byt a môžeme vypadnúť.
Po ceste menší trapas. Tak je mokrá vozovka, že nevidím na ploché značky na asfalte. Ako prichádzam na križovatku, zle si vyložím značku a zrazu si tak stojím na červenú a pozerám, piče, neni som ja v protismere? Akonáhle sa dorúti z druhej strany taxikár, ktorý má zelenú, hneď ma vyhejtuje a som v obraze. Navyše mi neskáče zelená. Ak je to inteligentnýsemafor, tak ani nevie, že ju potrebujem, lebo nestojím na správnom mieste. Jebať. Nikto nikde, tak to jebnem na drzovku cez červenú. Sedliak v meste.
Na byte sme pred pol druhou. Všetko vrátane mikiny aj nohavíc smrdí, ako keby som sa kúpal v popolníku. Automaticky do sáčku so špinavými vecami. Vetrovka vypáchnuť nad radiátor. Vypliaskame pivečká, čo som zaopatril a hodíme do toho jedno vetranie na terase. Je toho na nás dneska dosť, takže to netrvá dlho a po hodine motania sa a rozoberania prvej akcie už padajú sliny na vankúš.
Sobota 2.11.2019 HALT DIE ESSE FEST - Plauen @ Projekt Schuldenberg
Prehliadka je na konci. Ideme do auta a smer Nemecko. Do Plauen to nie je ďaleko a prichádzame okolo piatej. Klub je súčasťou komunitného centra. Je tu hracia miestnosť, backstage a malá miestnosť na prednášky na prízemí. Pod ním malý bar a mini terasa s famóznym výhľadom na mesto. Na poschodí za kovovými dverami schody vedúce do bytov. Celý objekt je v pochybnej časti mesta. Oproti je prakticky opustená budova. Chalani z ARNO sú stadeto a dostávam informácie, že budova slúži ako tranzitný bod pre presun drog a možno sa niekde v nej aj varia amfetamínové dobroty. Túto teóriu potvrdzujú v noci jediné tri rozsvietené, ale kompletne zatemnené okná. Takisto nás varujú, že ak sa tu chceme túlať, radšej v skupinke a najlepšie vôbec. Keď si tu minulý rok odbehli HARM DONE na benzínku, čelili pokusu o prepadnutie.
Vybalíme veci a ja začínam zgýňať nejakú trávu. Posledné brko padlo ešte na benzínke v Česku a večer je v tomto smere neistý. Vykladáme veci a ja rozkladám merch. Vedľa v distre vidím kazetu INCRIMINATE, a tak oslovím týpka. Je z toho výborná debata, pretože chalan spoluorganizuje (spolu s Tomym, spevákom ARNØXDUEBEL) dnešný minifest a celkovo sa podieľa na chode tohto centra. Takže dostávam prehliadku aj s výkladom. Mega sympatický chalan. A ako si tak stojím, začne čistý bizár.
Pred klub zaparkuje bieloruská dodávka, ktorá nesie MESSED UP, dievčenskú punkovú kapelu a ich šoféra plus manažéra či čo mal za funkciu. Ten nabehne do klubu ako veľká voda. Image ako Blade. Dlhý kožený kabát, okuliare, celý v čiernom a kadejaké špatné kérky, z ktorých logo Monster za pravým uchom je top. Hneď sa pristaví pri mne a spovedačky, že či je to moje distro a prečo tu nemá miesto on? Vidí fľašku, čo si tam položili chlapci. Bez slova zoberie, otvorí, privonia, hodí na mňa ksich a položí to. Keďže spia hore, tak dostanú kľúče od kovových dverí, ale čávo chodí nastrelený hore dole. Drž mi dvere, stráž mi dvere. Ruky mu lietajú zľava doprava, furt na dakoho s dačím otravuje. Rozdrapený je celý. Neskôr na chvíľu zmizne, aby sa potom objavil originál s cedidlom na cestoviny na hlave. A tak tam behá. Pán je očividne špecialitka a správne tuším, že s ním ešte bude zábava.
Line up dnešnej akcie sa menil. SWACHE NERVEN zrušili celý víkend, ktorý s nami mali odjazdiť. DECULTIVATE, na ktorých som sa strašne tešil, zrušili svoju účasť a nakoniec nedošla z rodinných dôvodov ani ich náhrada. Takže sme ostali šesť kapiel. Otvárajú LUCIENTE. Temný chaotic hardcore s rôznymi odbočkami. Nápadité a zohraté, muzikantsky precízne, s viditeľnou snahou o vlastný rukopis. Použitím debilnej metafory to označím ako CONVERGE pre chudobných. Mňa to bavilo, ich set mal koncept a silný drive. Chalani dohrali a rovno balili, lebo ich dnes ešte čakala ďalšia showka v Lipsku. Idú si. CHAVER sú tiež domáci. Pomalý a seriózne tvrdý hardcore v strednom tempe, postavený na masívnych riffoch a lopatovaní priestoru. Žiadne breakdowny, nepredstavuj si new school hardcore sound. Skôr niečo, čo už miestami koketuje so sludgom či temnými atmosférami. Ale dosť sa to rytmicky nemení a to ma neberie, takže v polke setu sa odkladám do backstagu.
Je náš čas. V pohode sa nachystám a nestresujem ako včera. Odohráme dobre, sme spokojní. Môžeme sa rozbiť. Ideme na pivečká a ja furt zgýňam čar. Nakoniec sa objaví týpek s brkom a problém je zažehnaný. Neskôr ma odchytí ešte dvakrát. Pri jednej debate nakoniec zisťujem, že je maďarský Rumun a hneď idú maďarské hlášky. Už začína party, a tak vidím len SICKMARK, ktorí to tam naložili jak páni. Set ako zo škatuľky, vypiplaný a precízny. Brutal táto kapela. MESSED UP nevidím, našťastie aj Blade-ovi sa mi darí vyhýbať. Dačo započujem, ale som vo víre zábavy.
Sme hlavne na bare a Tomy, u ktorého spíme, by už by aj šiel. Pol druhej, ale my začíname prihadzovať do kotla. Môžeme vraj spať aj tu. Say no more, do piče. Nemci sa priebežne vytratia, ostáva len Hilde, basák z ARNO. Vyťahuje domácu rascovicu. Lahodná. Pliaskame pivá a prazvláštne lahodne chutiace panáky. Nemecko-slovensko-rumunská zostava. Ktorá sa baví na maďarských zjeboch. A boli tu aj nejakí chalani z Česka. Pestrá zmeska. Na bare sa mi podarí nonšalatne zriešiť ďalšie fajčivo a otáčkomer ide doprava. Pomedzi drinky a brká sa dostaneme aj na Hildeho byt (býva tu hore), lebo spomínal doma robený hangdrum. Zanedlho na to už odídený si hrám svoje stavy polhodinu, aj bieloruská susedka dobehne. Končíme zase dole, ale redne to, až ostaneme v podstate už len my a ľudia za barom. Dotrieskame sa posledným pivom a idem si ľahnúť. Oli s Tónom sú tak zalomení, že ich vypne hneď, ako sa posadia. Ani sa nestihnú vystrieť či niečím zakryť. Brutálna party.
Nedeľa 3.11.2019 GOOD FASTERNOON - Norimberg @ Kunstverein
Ráno je dosť ťažké. Keď rozlepíme oči, je už po jedenástej. Takto dlho som nespal už dva mesiace. Dole je už hluk na spoločných raňajkách, ale moja hlava ešte len nahadzuje operačný systém. Kým sa dáme dokopy a zídeme k chalanom, na stole skoro už nič nie je. Aj tak žalúdok na vode, takže za mňa kávička, vodička, džúsiček. Po raňajkách treba baliť a ísť do Norimbergu. Presun síce nie je dlhý, ale dnes sa začne už podvečer, aby sa skončilo čo najskôr a mohli sa všetci rozísť v rozumnom čase. Všetci cestujú po akcii domov a nás čakajú tri hodiny presunu na Tónov byt.Ako balíme, zjavuje sa včerajší maskot. Pýta sa, kde budeme hrať v Norimbergu. Aj oni tam dneska hrajú. Mudruje, že prečo nehráme aj my tam, kde oni. Prečo dva koncerty v tom istom meste. Prečo jedna skupina robí to, druhá ono. Nemá zmysel sa zapájať. Vysomre info, kde čo a vraj sa stavia, ak budú stíhať. Len to nie do piče. Postupne pobalíme a karavána sa pohne. Presuny Nemeckom sú pecka. Diaľnica, prakticky neobmedzená rýchlosť a tri pruhy. V aute je každú minútu fart alert a také serieme, že sa nedá inak, ako miestami otvoriť v stoštyridsiatke okno. Dumáme, ktoré žrádlo nás takto vyhrotilo. Až po hodnej chvíli prídeme na to, že ten včerajší vypitý liter rascovice je tá esencia, ktorá nás dostala do tohto stavu. Lahodná pálenka, pekelné prdy.
Po ceste dáme stopku na odpočívadle. Dáme šťanie a keď vidím, že nás obchádza povedomá dodávka, tak zavelím na okamžitý odchod. Bieloruský Blade je všadeprítomný. Ešte hodina a pol v aute a sme na mieste. Kunstverein. Minulý rok sme tu zažili famózny FAST FEST a je parádny pocit byť späť na mieste činu. Zdravíme sa s Fabim a Michim. Hneď ich bláznim, či mi vybavili dáku trávu. Bude všetko. Paráda. Medzitým si ideme do kuchyne nabrať neskutočné dobré chálo. Niečo ako boršč, ale kadečo v tom bolo, od seitanu po uhorky, kapustu, k tomu skvelý nadýchaný chlebík. Som si dal aj dupľu, od rána som nič nejedol a toto ma postavilo na nohy. Musím si na to vypýtať recept.
Post žrádlové blednutie na gauči zavŕšené vybavením buriny. Umotám a zisťujem, kde je Rado. Kamoš, ktorý sem ide po ceste do Švajčiarska, kde pôsobí (spali sme u neho po showke v Zürichu). Je ešte stodeväťdesiat kilometrov ďaleko. Nech mu dáme hodinu. Vraj to dá. Blázon. Každopádne sa začína naozaj okolo šiestej. V miestnosti je cez tridsať ľudí. Precízne nemecky načas. Odpaňujú C.O.P.Y., čo je vlastne Jotte zo SICKMARK, ktorý dáva čisto noise set. Ten plynule prejde do setu SICKMARK. Nemá cenu rozpisovať. Táto kapela naživo je čistá smrť. Zohraté, precízne, koncepčné a ničiace.
Akurát ale zážitok naruší jedna vec. Hádajte, kto sa objavil. Správne. Bieloruský Blade. Nabehne tam aj s kapelou do klubu, odstaví ich Fabiho kočka a už vidím, ako po pár minútach ide s nechápavým výrazom na tvári po neho. Miznú dopredu, prebieha debata až zmiznú za stenou. SICKMARK dohrali, tak to idem pozrieť. Fabi to opisuje nasledovne. Týpek došiel s tým, že idú dnu, lebo sú na guestliste. Jeho kočka vysvetľuje, že tu nie je žiadny guestlist. Ako to? Však on vravel Nemcom, že príde. Mali ho napísať na guestlist. V tom bode sa zapája Fabi. Guestlist nie je. Čávo, že prečo mu nedovolia ísť dnu. Však môže, len musí zaplatiť vstupné, ako každý. Jeho zverenkyne pochopia, že sú v slepej uličke a miznú von na cigu. Blade do vývrtky. Prečo je nežiadaný? Fabi sa snaží vysvetliť, že tu nikto nie je nežiadaný, akurát je tu vstup, organizátor je on a proste tu nie je žiaden guestlist. To je celé. Týpek nahučí, že keď ho tu nechcú, tak sa označí. Vytiahne hrubú fixu a na jeden ťah si pokreslí celý ksicht. Fabi onemie, čávo odkráča, kočky sa za neho ospravedlnia a stand up je na konci.
Sme na rade. Rado nestíha samozrejme, ale čakať sa nebude. Hrá sa dobre, som pred setom v takom limbe, ale po pár úderoch sa sprítomním. Hádžeme na seba ksichty, bavíme sa koncertom a je to celé príjemné, s nádychom rodinnej atmosféry. Celá tá akcia bola taká príjemne komorná. A ten čas! Najlepšie. Pol ôsmej a máš dohraté. Máš energie viacej, nie si taký vytrepaný ešte zo všetkého. Žiadne hroty po celom dni hrať o pol jednej. Ten rozdiel bol citeľný a celý tento "poobedný koncept" sa mi strašne zapáčil.
Vyrážame o deviatej v hustom daždi. Narazíme na Rada ešte na benzínke, však prečo nie. Nejdeme to ale naťahovať, obe posádky majú čo to pred sebou. Za nejaké tri hodiny aj s pauzou prichádzame do Bad Schandau. Vítačka s Diou a cháles ako z rozprávky. Vykrmujú nás tu furt na tomto byte. Oliver zajtra ťahá cestu domov, takže kým on priebežne sa dáva na oddychový mód, ja ešte balím a vytíname pivečká na terase. Debaty o tom, kde ako čo sa kapelne pohneme, keďže tento rok to bolo z časového hľadiska poslabšie. Nikto vlastne netušíme. A možno to je tá hybná sila tejto kapely. Neistota a časový stres. Ale nejak to stále zázračne funguje a dokážeme to vyhrotiť. Takéto víkendy sú potom zaslúženou odmenou. Nie častou, ale o to viac cenenou.
V tlačenej verzii vyšlo vo fanzine Predčasná vzbura #14
Pridaj komentár k cestopisu:
Pozývame:
St 16.10.2024
Lovčica - Trubín @ Pohoda pub
UNEARTHLY RITES (Fínsko), TUNKIO (Fínsko), RUINEUM (SK), SEDEM MINÚT STRACHU (SK)
... ostatné koncerty
Vyhľadávanie:
Najnovšie fotky:
Najnovší rozhovor:
Najnovší report:
FAJRONT, BACKSTAGE BOYS, the WILDERNESS, RÚBANISKO, EDÚV SYN (12.10.2024, Banská Bystrica @ Bosorka)
Najnovšia recenzia:
HORSEBASTARD – From the axial to the appendicular - an equestrography MC