PUNKGEN

Táto akcia bola oznámená dosť dopredu a jednalo sa o exkluzívnu show pre Budapešť, pretože YACØPSÆ už dneska moc v našich končinách nevystupujú. Takže v kalendári tento dátum visel ako pevný bod a moja účasť bola jasná. Navyše mi to na dve posledné showky do Pešti nevydalo, tak som si to chcel vynahradiť. Pár dní pred akciou som na to sám, ale nakoniec sa pridáva Maja so Szilárdom, ktorých vyberám na stanici z vlaku od Zvolena a svištíme smer Maďarsko.

Prichádzame tak akurát, pár minút pred začiatkom. Stíham ubaliť, pozdraviť na dvore pár ľudí a už zvnútra začínajú tlakovať SxOxTxEx. Čo nového napísať, aby som sa neopakoval. Neskutočné tornádo, ktoré dokáže táto štvorica zakaždým vypustiť, hovorí samo za seba. Ich koncertná povesť ich predchádza a nahrávky hovoria tiež jasnou rečou. Títo chalani majú proste grind v krvi. A dokazujú to každým setom. U mňa rozhodne najlepšia grindcore kapela, ktorá pobehuje po centrálnej Európe. To sa už ale opakujem. Keď budeš mať možnosť, choď si to pozrieť. Mokasíny ti odletia cez tri okresy.

Idem vonka kecať s kadekým. STEP ON IT prichádzam v polke, ale nebaví ma to. Viem, že je to miestna legenda skrz svoj vek a dlhoročný status na scéne. Minule to malo aspoň moment prekvapenia, ale teraz mi to pripadá fádne a strohé. Takže po pár songoch idem blednúť hore dole a zaseknem sa v debatách. Set LIBERAL YOUTH prakticky celý prekecám, až končím v skúšobni u chalanov, kde kolujú brká na posilnenie pred setom dnešného headlinera.

Prichádzame do sály počas zvukovky, už sa mi nechce motať a voľačo premeškať, tak obstávam a čakám. Bubeník si nevie dať rady so stojanmi, ktoré nie sú očividne jeho (viem, že sem šli letecky) a troška mi to pripadá komické, ako sa nad tým rozčuľuje. Keď si nevie rady, ako zmanažovať nohy stojana, tak si do neho aspoň kopne. Tieto veci by mal po x odohratých rokoch dať dokopy za pár minút. Každopádne nachystajú sa celkom rýchlo a ide sa na to. Ich chaotická muzika a špecifické stoptime-y si podmaňujú priestor. Atmosféra ma dostáva, je pecka vidieť ich naživo. Teším sa z toho a užívam si to. Dokonca sa dokážem vyznať v songoch a som milo prekvapený, že veľa hrajú z dosky "Tanz grosny tanz", môjho favorita. Hlavne keď uvážim početnú diskografiu. Má na to vplyv aj zvuk, je výborný, hutný a prehľadný. Na Stoffelovej tvári je medzi songami skromný úsmev a dá sa prečítať vďačnosť za odozvu. Na druhú stranu ale treba povedať, že cítiť, že nehrávajú veľa a niektoré breaky a seky im vyslovene nevyjdú a neposadia ich. Je to, vzhľadom na ich muziku, dosť počuteľné. Celý set je taký statický, strohý a komorný, ale napriek tomu je ich muzika úderná a ničiaca, ako ju poznám z asfaltu. Napriek týmto faktom ale pre mňa silná show, hlavne atmosfericky a tým, že toto proste nemôžeš vidieť hocikedy. YACØPSÆ sú len jedni, a hrajú práve tu a teraz, takže nejaké tie chyby som samozrejme ochotný odpustiť na úkor toho, že sa tým nechám uniesť. Ono zase tragické to nie je, to by som bol prudko sklamaný. Odozva je brutálna, ľudia sa bavia a  kapela musí dvakrát pridávať, až nemá čo hrať. Končí sa songom "Apokalypse" s povestným pískaním na konci a je dokonané.

Je pol dvanástej a nemá význam utekať z miesta činu, lebo vlak do Zvolena o jednej nestíhame a tak ostaneme a načasujeme odchod, aby sme stihli ten neskorší o druhej. Ideme k chalanom do skúšobne, kde sa koná menšia afterka. Podebatíme, dáme si brko, zaznie nejaký rave a niečo po dvanástej sa poberáme preč. Posádka zaspí zanedlho po výjazde z Pešti, takže sa úspešne teleportujú mihnutím oka na lučenskú stanicu. Ja ulíham niečo po druhej, vyčerpaný z  celého dňa, ale spokojný. Dobrá party.