PUNKGEN

Zaujalo nás:

Posledné komentáre:

11.09. 06:27 Тарас:

Jak Zpravodaj Dezerter "nespolupracuje" s rudo-hnedou Koalici Stacilo!: https://fb.com/robert.wicht.98/posts/4078150642403441
ROZPOR: "Kto chce mier, nech sa pripraví na vojnu!" (rozhovor)

20.08. 07:40 Oscar:

Fryette.. Ked si zakladas na pravopise tak sapxxxb... Pocuvaj sam seba tu davas dole ked pises hluposti KRAS elvtarsakrol. Pocuvaj semka. To prave TY si ten, co ani sam nevie ze je viac liberal demokr ..
ROZPOR: "Kto chce mier, nech sa pripraví na vojnu!" (rozhovor)

20.08. 07:40 Oscar:

05.08. 01:56 x7Sx:

Rozsirena verze (: https://web.archive.org/web/20040120082630/http://www.afa-cz.antifa.net/fotogalerie/udavaci/radim_stechovsky.html
Co je Radim Štěchovský aneb Jak se do lesa neustále sprostě volá, tak se ucho utrhne ... (archív zinov)

24.07. 10:45 Fryette:

Ali, zedols mi. A je mi uplne jedno, za akym distrom a kde by som podla teba mal byt, aby si podla tvojich slov vedel, co som zac.
ROZPOR: "Kto chce mier, nech sa pripraví na vojnu!" (rozhovor)

24.07. 10:38 Fryette:

Oskar,
pochopit tvoje myslienky z tvojho pisomneho prejavu ja ako bolest v riti. Dovoluje KRAS vobec pouzivat kapitalisticke internety? Dovoluje KRAS partnersky vztah napr. anarchosyndikalistu/ ..
ROZPOR: "Kto chce mier, nech sa pripraví na vojnu!" (rozhovor)

POZSONY 2025

Autor: Fog | Pridané: 8.10.2025 | Počet videní: 138

V prvej polovici roka sme s INCRIMINATE veľa vody nenamútili. Kubo si robil doktorandské a tak sme od marcového koncertu v Košiciach do konca júla nemali žiadne plány. Na prvého augusta však došla od Braňa z LOUD FARM pozvánka hrať na tretej edícii festivalu Bordel na Dunaji. To už mal mať Jakub najhoršie za sebou, tak sme kývli. Mne sa tam časom zbehli ďalšie akcie, čo som tam chcel obehať a tak plánujem zostať v hlavnej dedine na pár dní. Oli príde s vecami domov sám. Nakoniec zaintervenuje Robo, ktorého som lanáril so mnou tie koncerty obehať. Má po sťahovaní na pár dní ešte voľný starý byt, či nechcem dojsť aj s rodinou. Dita vybaví voľno v robote a tak sa z toho nakoniec stane rodinný výlet a malý ma konečne uvidí hrať s kapelou ako bonus k tomu. Jeba. Tak sme to obehli a nedalo mi nenaklepať pár riadkov.

1.8.2025 – BORDEL NA DUNAJI – deň I. – Bratislava @ Pink Whale

Vyrážame dve autá. My v mojom, zvyšok INCRI v Oliho, logistika povolila si doma zaskúšať. My ideme riešiť byt, chalani vyložiť veci a odniesť auto na parking ku Dávidovi. Cesta zboha, oproti je to masaker, samá kolóna. V Petržalke sme niečo pred druhou, zvítame sa s Robom, vykladáme veci, preparkujem na neplatený spot a môžeme sa pohnúť Boltom na loď. Malý sa fázuje, bo v taxíku ešte nešiel. Obkukáva mesto a je natešený keď vidí, že bude na skutočnej lodi. Je tu aj pieskovisko, som na to zabudol, pecka. Tu isto skončíme.

Hráme o 15.45 ako prví na dolnom stagi, takže treba všetko nazvučiť od nuly. Malý behá po podpalubí, motá sa s mamou a my sa pozvoľna chystáme v prítomnosti mega sympatických zvukárov. Ľudí ešte pomenej, ale je piatok poobede a v tomto bode netreba čakať zázraky. Čo mi aj úprimne vyhovuje, lebo nebude plnka, Rišo davy moc nemusí a aj časovo tiež optimal, nemusí sa premáhať do večera. Pekná súhra okolností. Keď je čas začať, stojí pár metrov odo mňa pri mame a slúchadlami na ušiach. Odohraté zrejme ok, raz som sa aj sekol, ľudí sa prizerá zopár, asi sa aj dakto pohýbe, neviem, moc nevnímam a neriešim nič. Hrám pre nich. Každý pohľad mimo sadu smerujem tam, kde stoja. Po sete mám z toho asi aj väčší zážitok, ako malý. Ale nevadí. Ja som roztopený v emóciách.

Ďalší priebeh moc teraz neriešim, beriem si na starosť dieťa a hráme sa na pieskovisku. Dita ho bude mať na krku značnú časť výletu, keďže Papi si bude behať hore-dole po eventoch. Je tu aj Robo, kamoši, kadekto a tak sa furt niekto pristaví a nie je núdza o spoločnosť. Aj prvé náznaky dažďa prichádzajú. Zanedlho majú prísť Ditine kamošky a vyrazia všetci do mesta a oni potom na byt. Tak ešte beriem malému hranolky, rozlúčime sa a ja sa idem ďalej socializovať.

HEVER stíham a to je len dobre. Chalani vedia strihnúť parádny a energický set, ktorý si vždy rád pozriem. Ich hardcore je nesmierne pestrý, muzikantsky doladený a nápaditý, no v neposlednom rade ho vždy dokážu verne a intenzívne preniesť do živého vystúpenia. Má to ťah, drive, hybnú silu alebo tomu vrav akokoľvek. Keď sa spustí ich hudobná vlna, berie všetko. Umocnené dobrým zvukom, precíznym prevedením a dynamikou samotnej kapely. Kvalita za rozumnú cenu. To chceš. Skvelé.

Začína poriadne pršať a tak zakempíme celá perepúť v backstagi. Ja nechlastám, zvyšok je celkom vypliaskaný v tomto bode. Odznie množstvo nepublikovateľných vtipov a niekoľko nových vznikne. Smejeme sa jak kokoti na celé podpalubie a slzy tečú. Milujem náš prijebaný vyhrotený nekorektný humor. V nejakom bode za mnou niekto prichádza, či neviem požičať rytmičák pre IMPERIAL TRIUMPHANT. Netreba mi viac, hneď poň idem nastrelený. Aspoň budem všade machrovať, že budú dnes hrať na tom mojom. Donesiem. Že netreba, že našli dáku blanu, tak zleziem smutný späť do podpalubia. Za pár minút je chalan späť, že teda treba. Tak idem zas odniesť. Hlavne nech to prebehne, lebo na IMPERIAL TRIUMPHANT sa teším najviac.

Keď sa postavíme s Robom vonka na palubu pred ich setom, jemne prší a publikum mi príde polovičné, než by si táto kapela zaslúžila. Aby si mal predstavu, bavíme sa tu o avantgardnom deathmetale s presahmi do blacku a kadejakých iných žánrov. Taký hudobný odchod od seba. Ja mám takéto strihy rád, ich album "Alphaville" aj posledný "Goldstar" sú riadne šlehy, takže očakávanie je veľké. A nakoniec aj naplnené k spokojnosti. Všetko je krásne prenesené jedna k jednej, každá hudobná aj zvuková úchylka, výkon kapely famózny a ja si užívam každý tón tejto šialenosti. Furt sa v tom niečo deje, furt sa niečo mení, taká hudobná chiméra s ekvilibristikou vo vyváženom pomere za nástrojmi. Ako vravím, slušný odchod, na ktorý treba mať rozpoloženie a schopnosť to uchopiť. Celé to podtrháva zlovestný, no zlatistý image kapely. IMPERIAL TRIUMPHANT bol skvost večera. Pastva pre oči, pastva pre uši.

Idem pohľadať zvyšok, ale ten tu už nie je. Volám, znavení večerom a etanolom sa pobrali k Dejvovi, Oliver už doslova uložený na gauči v kuchyni. Našiel som len Roba v rade pri klobásach. Idem teda na stage zobrať bubon. Zoznamujem sa s Kennym, bubeníkom IMPERIAL, ktorý najprv ďakuje za požičanie, potom sa bavíme o mojom rytmičáku a nakoniec je z toho skoro polhodinová debata, kde sa tu a tam zapojí aj basák. O muzike všeobecne, ich muzike, spôsobe komponovania, nahrávania, o spolupráci s Tomasom Haakem z MESHUGGAH atak, no. Podozvedám sa kadečo. Fest plodné a naplňujúce, milujem sa šprtať v takýchto detailoch. Troška spätne ľutujem, že som nevysomroval posledný album na CD, alebo že sme nedali aspoň fotku. Ale pre mňa super zážitok aj tento samotný pokec. Deľte sa a vesmír sa s vami tiež o niečo podelí. Fest príjemní ľudia to boli.

Robo so mnou potiahne, lebo chcem vidieť SLOTH. Stoner doom tuto neďaleko z Brna. A dobré rozhodnutie. Dlhé songy plnené tučnými riffmi a hutným soundom boli napriek stopáži pohlcujúce a nenudiace. Malo to zvukovú plnku, dofajčené riffy, atmosféru, pestré vokály, ktorým pomáhal efekt, ale voči tomu nenamietam a prevedenie v najsprávnejšom bpm. Proste dobrý stoner, ktorý mi do toho odpáleného brka zapasoval na sto percent. Keď budú blízko teba, neváhaj a choď. Bez výhrad krásne pomalá bodka za večerom.

Záverečné brko na terase pod strieškou, prší poriadne. Bereme Bolt a zanedlho sme doma. Robo je hneď o blok vedľa starého bytu, tak sa lúčime s tým, že zajtra doobeda prídeme pozrieť do nového na káve. Na byte sa spí, hodím sprchu a líham tiež. Deň jedna hotovo.

2.8.2025 – ORANSSI PAZUZU – Bratislava @ Randal

Dnes je plán strohý, preflákať sa dňom s vidinou nejasného programu a večer obehnúť naplánovaný koncert ORANSSI PAZUZU. Lístok som kúpil ešte pred tým, než sme mali dohodnutý gig na lodi. Preto som náš set tlačil od začiatku na piatok. To som ešte nevedel, že si pozriem a dokonca budem interagovať s IMPERIAL TRIUMPHANT. V poslednej dobe si totiž tieto dve kapely dosť idem a keď som to videl v festivalom rozpise na náš deň, nemohol som byť spokojnejší. Niekedy proste veci zapasujú.

Do večera ďaleko. Po veľmi pomalom a lenivom ráne ideme k Robovcom na kávu, poobzerať nový byt a dať si Lenkine palacinky. Pod tými sa prehýba stôl, bo nachystané k tomu džemíky, ovocie, posýpky a čo ja viem čo všetko. Michelin päť hviezdičiek. Malý skúša kadejaké srandičky, čo sa Robovi váľajú v pracovni a chvíľu aj poklepe po zapojenom drumpade. My si dáme v izbe jamku, ja na tých padoch a Robo cez komp. Dve veľké deti v detskej izbe.

Čas vyraziť mesto, je už poobede, tak sa ideme všetci prejsť do parku oproti, my chceme aj na vyhliadku na UFO. Vstup do 111 cm zadarmo, tak pri platení poviem, že netuším, koľko má malý, aj keď viem, že je to 120. Odpoveď bez záujmu zo strany predavačky "asi nie" bez jediného pohľadu na dieťa. Však nech si tam jebnú meter alebo mierku, nie? Aj tak je to cenovo prepal, jedenásť eur za dospelého za vyvezenie výťahom. K tomu ti chcú napchať do ruky dvojeurovú brožúru s mapou výhľadu, ktorých sa hore odhodených váľalo viac než dosť. Pokukáme, malému sa páči, tak je dobre. Výhľady on rád. Prechádzka smer mesto sa najesť. Nájdeme schodnú čínu, obedovečera je na mňa ako revanš za ubytko. Malý je hladný, natlačí sa tak rýchlo, že za chvíľu hodí epickú grcku na celú terasu. Rodičovstvo. Presun byt, my sa vyberáme na koncert a Dita s Rišom a Lenkou končia na ihrisku, aby sa spred spaním ešte vylietal.

Prichádzame s Robom ku klubu za dozvukov predkapely a rovno sa dávame bokom do uličky zapáliť. Nájdeme si spot pár minút pred začiatkom ORANSSI PAZUZU a netrpezlivo čakám. Robo ešte netuší, s čím bude mať dočinenia. Ja hej, stojím v netrpezlivom očakávaní. Fíni berú pódium a spúšťajú svoj psychadelický black metal pretkaný odídenými zvukovými polohami. Venujú sa hlavne novému albumu "Muuntautuja", ale všetko čo kedy vydali, je strop. Netypické riffy navrstvené na hypnotickom jednoliatom rytme, v ktorých dostávajú priestor atmosferické odbočky v ambientných až po tie najzverskejšie pasáže. Klávesy a sample, basák v niektorých songoch obsluhuje nejaký divnonástroj, ktorý robí doslova len zvukové mohutné basové vlny, jeden gitarista prehnaný cez tonu efektov, vintage sound na bicie. Dokopy sa to mieša v kompaktné prehľadné hlukovú orgie. Žiadny náznak štandardných postupov. Táto kapela je osobitná položka, vlastná zhudobnená entita. Masáž zvukov, vokálu, kapely rozvíjajúcej momenty od disonancie, vesmírneho chaosu rozkladajúceho vesmírnu hmotu až jej opätovné usadenie a pretvorenie v novú masu. Čas aj priestor strácajú koncept. Si unesený do vákua existencie v tvojej hlave. Všetko sa naokolo sa stráca, si pohltený a vyčistený od nepodstatnosti. Hudobná singularita.

ORANSSI PAZUZU je jedinečná záležitosť. Jediná svojho druhu. Normálne na konci neverím, čo som videl a zažil. Tento koncert za poslednú dobu asi najintenzívnejší hudobný zážitok. Úplne seriózne. Ak hľadáš kapelu, ktorá ti dvere nového obzoru neotvorí, ale rovno vykopne z pántov, toto meno si dohľadaj. Nič také si v živote nepočul, to ti garantujem. Aj Robo odišiel od seba. Ostávame na dve kolá nealko pivka, tak to rozpitveme, popri iných témach. Cesta domov s brkom pri tržnici, Bolt, sprcha a jedno brko ešte zadelím na balkóne, lebo tento zážitok zaslúži ďalšie kolo reminiscencií. Niečo neskutočné.

3.8.2025 – BORDEL NA DUNAJI – deň III. – Bratislava @ Pink Whale

Dnes sa ideme kus poflákať do mesta bez špecifického plánu. Našli sme atrakciu s miestnosťami s optickými halucináciami, ukázalo sa, že ich je len šesť, tri za veľa nestoja a obehneš to za päť minút. Nič moc, aspoň že to vyšlo za dvanásť eur pre všetkých, inak by som preklínal. Hlavne keď to porovnám s nedávno navštíveným obdobným spotom v Prahe, kde sa vieš zaseknúť aj na dve hodiny. Hneď za rohom je hrad, tak prešlapeme tam. Pokukáme a Rišo žeby aj dnu šiel. Vravím, čo zhruba čakať a či ho to bude baviť, tvrdí, že hej, tak dáme desiatu do brucha a davaj dnu. Začíname zvrchu s digitálnou expozíciou, kde si vieš prehliadať 3D modely oscanových položiek múzea v digitálnom archíve. Akonáhle v zozname objavím Krista na kríži, v momente dáva na monitore vrtule a ja sa zabávam ako malý školáčik. Obzrieme zvyšné poschodia, malý pohode, vyšlape aj vyhliadku a dokonca ho bavia aj také nudy, ako mince pri hrncoch. Však poklad. Všetko uzatvára miestnosť plná Ježišov. Jednému chýba ruka, hneď ukazujem Rišovi "aha, disko džízs", ten to zopakuje nahlas a rozosmeje aj tetu, čo stráži exponáty.

Výstava za nami, ideme na chálo po ceste. Nájdeme malý fastfood nad Obchodnou. Malý volí pizzu, však ako inak, my dávame falafel, platíme podľa mňa celkom smiešne peniaze za porciu a lokalitu. Presun byt a ja sa oddeľujem, aby som si odbehol na loď pozrieť DEFEATED SANITY. Dnes kultúrne len za týmto, chcem aspoň jeden večer stráviť so ženou, keď už sme tu. Ich set je na šiestu, začnú načas. Odpaľujem nachystané brko a nechávam sa v príjemnom vetríku pri matéčku pohladkať blastbeatmi a slamovými hopsačkami. Týpci ale túto variantu podávajú technickejšie, takže nejde len o primitívne prehratie žánrového štandardu, ale o dosekaný a pestrý set hrubého deathmetalu. Doma si také moc (s výnimkou DYING FETUS) nepustím, naživo ale rád pohrozím pánu bohu do okien. Dupľom s voľným vstupom.

Ľudí aj dnes menej než viac. Celkovo to s návštevnosťou na festivale nedopadlo boh vie ako. Čo za to môže, je otázka. Možno kombinácia všetkého. Zlé počasie na outdoor, deň pred vystúpením zrušený headliner ATTILA, ktorí sa zachovali ako banda rozmaznaných kokotov s lacnou výhovorkou o nevyhovujúcom tourbuse. Pretlak akcií v Bratislave či plná letná festivalová sezóna, alebo jednoducho malý záujem o tento konkrétny line-up. Netuším, každopádne akcia bola zorganizovaná parádne, bolo o nás postarané a dúfam, že to organizátorov neodradilo od ďalšej aktivity. To by bola škoda.

Zapínam sluchadlá a idem pešo na byt. Po ceste zavolám Oliverovi (nie tomu) a vyzvedám, ako dopadol on včera na lodi s CRANIOTOMY. Úplne mi vypadlo, že s nimi vystupuje a že som prešvihol šancu si ho konečne pozrieť na pódiu s kapelou. Nabudúce už musím napraviť. Skoro hodinová prechádza padne dobre, na byte sa už chilluje, dáme sprchu, uložíme dieťa a užijeme si v kľude vzájomnú spoločnosť na balkóne. Deň tri za nami.

4.8.2025 – NAILBOMB – Bratislava @ Randal

Po raňajkách sa vypravíme do mestskej ZOO. Máme šťastie, počasie je ideálne, ani mega teplo, ani chlad a tak máme šťastie na všetky zvery, ktoré chceme vidieť. Dokonca aj na červené pandy, na ktoré máme večne smolu a Dita ich zbožňuje. Vlky sa na nás prídu pozrieť tri metre od plota, hroch pred nami vylezie z vody, jedine leňochod sa za päť hodín nepohne ani o chlp. Rišo sa na zvieratách fázuje viac, ako keď sme boli naposledy v Budapešti. Odchádzame po piatej, ešte pri byte sa zatúlame na zmrzlinu a trip je úspešne za nami. Nohy uchodené, ale dieťa spokojné a vyžité. A poučené o zložitosti konceptu zoologických záhrad a celkovo života zvierat v zajatí.

Na byt prichádza Robo a presúvame sa Randal. Dnes je v rámci kultúry na programe NAILBOMB. Predskakujú CATASTROFY, vchádzame pri predposlednom songu, ale ideme rovno von zapáliť. Vraciame sa dnu, objednávam chladenú vodu, ale dostávam tú najstudenšiu na svete, z ktorej ma omína hrdlo ešte tri dni potom. Okolo bicích sa pohybuje Chris Moore, ktorého môžeš poznať napríklad z MAGRUDERGRIND alebo REPULSION. Na wikipédii je uvedený ako live member, ale to aj Adam Jarvis z PIG DESTROYER / MISERY INDEX, ktorý je na videách zo skúšok. Ten nakoniec za pár minút sadá za súpravu (Chris nakoniec odohrá sety na iných koncertoch tohto turné). Z PIG DESTROYER tu je nástrojovo ešte Alex na sample a Travis na gitaru. Samozrejme Cavalera, na ďalšej gitare a vokále Maxov syn Igor Amadeus namiesto Alexa Newporta, ktorý dlhé roky pôsobí už len ako producent a na basu Igorova partnerka Jackie Cruz. Max to rád drží v blízkom kruhu, tvorí okolo seba komunitu a to kvitujem.

Otvorenie obstará "Wasting away", hneď na to "Vai toma no cu" a jazda pokračuje. Kapela je zohratá, zvuk majú krásny a plný. Tri gitary a basa púšťajú do priestoru posadené repetitívne riffy, navrstvené na primitívnej konštrukcii bicích, kde sa dva vokály vymieňajú v chrlení nenávisti. Celkovú atmosféru umocňujú a dotvárajú sample. Celkovo vzaté je NAILBOMB vlastne úplne jednoduchá záležitosť. Strohá rytmika, pár riffov a nejaké tie zvuky. No práve táto priamočiarosť a strojovosť tomu dodáva industriálny dehumanizovaný feeling. A treba to mať aj šikovne vymyslené a hlavne vedieť to naservírovať naživo. Tu všetko tiptop. NAILBOMB idú ako lavína. Natlakovaná hluková stena ťa zoberie a kým nedáš pár otočiek, tak to pre teba nekončí. Energia z toho jebe ako zo slnka a početný dav ju vracia späť. Skladby z jedinej štúdiovky "Point Blank" sa striedajú, tlaky ako "24 hour bullshit", "World of shit", "Cockroaches", preložené dvomi covermi (DOOM a DEAD KENNEDYS) – čo song, to perla. Mať možnosť toto naživo počuť a vidieť, čisté zlato. Náramne som si to užil, očividne aj Max (ktorý mal dokonca v ten deň narodky) s kapelou. NAILBOMB strihli silný set, ktorý si ponesiem. Cavalera proste vedel a vie. A ide z neho strašná charizma a láska k tomu, čo robí. Celé dobre.

NAILBOMB odškrtnutý zo zoznamu. Dnes už nejdeme s Robom vysedávať, volíme menšiu prechádzku smerom domov s fajčiarskou pauzou a zvyšok sa necháme odviezť. Na byte hodím sprchu a zvládnem ešte poblednúť, než ma premôže únava.

Utorok už balíme, vraciame kľúče od bytu, sťahujem k Robovi matrace, rýchla káva, nabaliť auto a pomaly domov. Ako posledný bod programu si dávame po ceste výstavu o Titanicu. Rišo sa na tom aktuálne fázuje, hlavne na vraku a jeho potopení. No výstava je skôr o vylovených artefaktoch, modeloch izieb, príbehoch posádky a s výnimkou jedného videa simulujúceho potopenie to s malým moc nepohne. A ani so mnou. Mám v živej pamäti Titanic múzeum v Belfaste, kde som strávil pol dňa a to bola kus iná káva, ale aj iný rozpočet a stála výstava hraničiaca s uctievaním. Tú si inak dajte, ak bude možnosť. Žena je však spokojná, ona rada obzerá cetky. Ja ľutujem, že si malý vybral toto namiesto výstavy mega chrobákov. Nič no. Sadáme do auta, podvečer sme doma a Bratislavská sága je na konci. Ako tento report. Tak si všetci pogratulujme a rozíďme sa po svojom.

Pridaj komentár k cestopisu:

Pozývame:

So 22.11.2025
Košice @ Collosseum
PÄRNIK (SK), FAT (SK), FYASCO (SK), PANKPOP (SK), UNBORN SUFFER (Poľsko) HAXLLY ORCHESTRA (SK), ...
... ostatné koncerty