PUNKGEN

Koncerty v strede týždňa nemajú najatraktívnejšiu povesť, ale v skutočnosti za to častejšie môže kultúrny mindset. Víkend samozrejme lepší, samozrejme vonkoncom nie všetci a všetky majú víkendy vždy voľné, ale všeobecne sa má zato, že každý/á si môže dovoliť vo víkendový večer o niečo viac. Oduševnelé výkony na stagei sú potom isto o dôvod viac niekam výjsť, ale akosi sa piatky zaobídu bez koncertov viac ako koncerty bez piatkov. Chápeš. Väčšinou. V stredu 18.3. košická zastávka na tourné britských citlivých crusties HEMIPTERA na žiaden podobný víkendový sentiment nedoplatila. Ľudí na návšteve, myslím si, dosť, určite viac ako by jeden dúfal, začiatok na schodnú pol deviatu a koniec krásne pred desiatou, jedlo od FNB KE, kamošstvo a dávka podvratnej kultúry s ideálmi, raz drzo a rýchlo, raz s atmosférou jak remeň a dlh ... dlhšie.

Vkusný plagát s vestičkou lákal na predkapelu v podobe aktuálneho šampióna medzi kubíkovskými kapelami MEKENZY. Vlastne asi najlepšia voľba pred epickými crustami, lebo tieto Kočove kapely sú zárukou toho, že emócií, energie a existenčnej úzkosti, čo iné veci rozťahajú na 30, abo hoc aj na 20 minút, dodajú raz toľko na raz tak malom časovom priestore. Koncentrácia. Začína sa asi aj na čas, jeden Kočov príhovor pred začatím muziky o inklúzii v podzemnej scéne, jedno youtubové intro, kde sa dozvieš, odkiaľ to slovíčko pre meno kapely prišlo a už to jede. Extrémny hardcore punk, powerviolence a tak, reže a trepe sa tam, jedna pesnička s trošičku clivejším začiatkom, ale žiaden omyl, ďalšia facka na hulváta. Pod pódiom Sedmičiek mladí a mladé punx idú bomby, tak ako to má na správnom divokom víkendovom koncerte vyzerať! Že k nim Kočo asi ani nezliezol, abo do nich strmhlav neskočil, považujem za ochudobnenie o nejaký "moment pre kamery", ale to už len také blbostičky mi napadajú, haha. Aspoň, že celý koncert odreval v pletenej kukle, tak si dnešný set môžem spojiť s tým. Dobré to je, riňavo a rýchlo, umné. Že koncert MEKENZY, ktorý samozrejme nie je strejtedž kapela, ale tak nejako chápeš, Kočova aura and shit, končí hláškou mladej čaje, že "Poďme na cigu" považujem v istom zmysle slova za geniálne. Asi aj idem, ngl.

HEMIPTERA je potom úplne iná kávička. Bicie, gitara, basa a na pódium sa chystá stolička, spievať a vrčať sa bude popri hre na violončelo. Dlhé skladby, v ktorých sa ide viacmenej na striedačku disbeatový pochod a náladové plochy pre violončelo, sú sprevádzané vokálom, že keď sa zandala prvá hlboká poloha koncertu, tak som opäť raz až fyzicky cítil, jak mi kútiky úst smerujú uznanlivo dole, poznáte tu grimasu od všetkých naokolo seba. Hudba mieša aj situáciu pod stageom, crustová poloha úspešne volá mládež do boja, tie druhé (nepoviem, že uvoľnenejšie) potom dianie aj zamrazia v čase. Čas sa zastavuje aj počas niekoľkých rozsiahlych príhovoroch, ktoré vysvetľujú skladby a nie len tie, od opisov zážitkov z kontaktu s podmienkami v záchytných táboroch a zúfalých činoch, opäť nejaká tá výzva k inklúzii ľudí z prostredia sexuálnych, etnických a hádam aj iných menšín, chcel by som si tam dosadiť aj inklúziu ľudí z ekonomických väčšín, chápeš, autonómia ženského, chcel by som si tam doplniť aj mužského (či to už bars provokujem?), tela, fakt toho bolo povedaného veľa, dúfam, že nie úplne zbytočne. Okrem toho tiež odznelo vyznanie lásky k Alici s Kočom, že sa s kapelou poznajú okolo 10 rokov a sympatie tam sú udržiavané, ba možno aj rastúce. Na poslednú pesničku sa odkladá nevšedný nástroj a speváčka dá posledný príhovor k pesničke s milým názvom "Die", ktorú venuje trojlístku Donnie, Benji a Voloďa, a mieri si to medzi ľudí pod pódiom, finále jak z učebnice scenáristiky. Končilo sa na absolútnom vrchole. "No more songs" je presne veta, ktorú po takomto intenzívnom konci setu určite počuť chceš! Dzive, fest.

Poriadna dávka politiky a hlukovej terapie na stredu. Príjemne krátko po desiatej hajde domov, od rána treba opäť (ne)napĺňať očakávania rodín, spoločnosti, kapitálu, Boha a seba samého. Nehodiace sa škrtnite.

#8081 kočo napí­sal/a: 29.03.2026 18:35:01