PUNKGEN

Určite je logické, že ak celý život položíš na oltár hudby a kultúry odsúdenej v globále na neúspech, tak životné míľniky, resp. ich oslavu zasadíš presne do tohto kontextu. Ako symbol toho, že roky pribúdajú, ale niečo sa furt nemení. Načo aj. S drobným pátosom, alebo vlastne aj bez neho, je v tom kus života, kus človeka. Je tak, Andrej? Začiatkom marca dvadsať dvadsaťšesť ubehlo 35 rokov, čo svet daroval agilného gitaristu, speváka, bubeníka, kapitána tímu atď. nejednej (nie len) slovenskej tvrdej kapele a bubline okolo nich milého kamoša, organizátora, na ktorého akcie sa tešíš, frajera v oblasti koncertného cateringu a poopičného marketingu atď, atď.

V súlade s úvodom sa teda od prvej marcovej stredy do soboty stretávalo hardcorové Zlovensko na koncertoch oslavujúcich už dvojročné prekonanie dĺžky života Ježiša z Nazarethu tým crustovým zo Svitu. Streda - Žalár, BA; štvrtok - Kocka, MT; piatok - Šport klub, Sačurov! (okres VT) a sobota Tatran pub v Poprade. Minitour sa ide v zostave RANA a DELFÍNI V BRNĚNÍ, plus hostia. My, čo sme si vybrali/zvýšil na nás Poprad, sme dostali xDRUGSx. Môže byť. Odchod zpred košického Colla, kde v ten večer dôjde na Vader 600 ľudí, o 18:15, v studenom Poprade das o 19:40, nie je o čom.

Ľudí je už pred krčmou dosť, ale prví čo platia vstup sme my, traja košičania. Od 8 do 12, plus welcome drink, neviem či trademarková pivovica, alko sme všetci odmietli, tak sa ponúkneme aspoň fľaštičkami, ktoré niekomu môžu zachrániť ráno. S kadekým sa pozdravíme, očekujeme hospodu v takom salašoidnom štýle zariadenú, k hraniu sa ide troma schodíkmi pred palety, v strede so stĺpom. Zažili sme tu jednu afterku po garážach, ale inak na koncert sme tu ešte nevideli. Fajne. Inak, v tom Poprade tá subkultúra prežíva naozaj so cťou, nemyslím len mladé partie, čo cením pri návštevách PP dlhoročne, ale som si tak uvedomil, že na muzike sa tu ľudia budú stretávať asi furt, lebo na toľkých flekoch som v jednom meste na koncertoch asi nebol, a to som Poprad neabsolvovával ani nijak vyslovene poctivo. Nie je to tak, že skončí nejaká "centrála" a všetko s ňou skončí tiež.

No nič, prvá na to ide reprezentácia krajiny - nekrajiny, Východné Slovensko tomu môžeme hovoriť, DRUGS. Nejaké vtípky už pri zvučení, ale všetko ok, a o pár minút, keď sa má ísť naostro, tak nastáva problém s technikou u Jozefovej gitary. Chvíľka neistých pohľadov, že ta hráme abo co, nakoniec sa to nejakým spôsobom vyrieši, hoci za cenu Andrejovej prítomnosti pri aparáte počas celého koncertu. Crust z temnometalovej ligy, Prasky väčšinu času pred nepódiom pred ľuďmi, na nepódiu zas zbytok kapely, v ktorej najviac do toho dáva Čižmo so svojimi grimasami a moves, dobrej band na sledovanie. Živo oproti kapele nebolo, nejaké hádzanie hlavami a prstíčky možno, ale aspoň nejaké momentíky to malo. "Neznaboh aka ten co nezná boha" rozosmialo publikum, keď mladý metalista do tichej miestnosti zandal, že to je jak BULLET FOR MY VALENTINE, ta som si myslel, že mu Čižmo odkuši hlavu, gratulovalo sa Andrejovi, ktorý vyfasoval vlasy. Všecko to malo. Aj nové pesničky, ak som správne zachytil, takže kapela je asi ready na všetko, čo príde, abo odíde ... Potlesk a dovi, vidíme sa na poslednom Chlieve a potom možno niekde v Prešovskom či Košickom kraji niekedy zas.

Nasleduje pauza, dlhá pauza, pravdupovediac, aspoň sme pokecali o plánoch aj neplánoch s Tomášom od NIČITEĽA a tak. Dnu sa nie a nie začať a keď vojdeme, tak asi vieme aj prečo. Teda, nie len necolloseácka klasika ale asi aj kapela so zvukármi tak trošku zápasia. Akosi to nejde vyladiť. DELFÍNI V BRNĚNÍ teda začínajú 45 minút po čase napísanom na evente, očividne frustrovaní/á z podmienok, nevediac, či a ako sa budú počuť. Dlhý inštrumentálny úvod, gitarky, basa, bicie a pazvuky na synťáku a potom keď príde na spev, tak slečnu nepočuť. Spieva jemne a cez nástroje sa to neprederie. Ako set plynul, tak si človek spev uvedomoval stále viac a viac, ale aj tak. A verím, že emócia bola taká akási inde, ale aj ten prejav bol úplne statický a chladný, škoda. Gitaristi s bubeníkom naopak radosť pozerať, haha. Taký v zásade pomalý alternatívny rock, shoegaze, nové slovíčko som sa nedávno naučil, že slowcore, tak to by tiež mohlo niekomu napadnúť. Kto vie, že toto by mohlo sadnúť, tak by si isto užil všetky nápady, mňa chytilo iba zopár válivejších pasáží, publikum netancovalo. V noisovom finále setu gitarista a bubeník postupne zahrali kolaps, však viete jak to chodí, ale jeden miestny chalan sa asi autenticky zľakol a kriesil ich tam, bol nervózny, že vlastne jemu jedinému v miestnosti záleží, aby sme nevideli smrť v priamom prenose a potom keď výjde najavo, že kapela je samozrejme úplne zdravá, tak im ešte vynadal :D Krásni mladí ľudia, ktorých kapelovanie baví, asi aj chcem vidieť set, ktorý vypáli lepšie.

Skĺz si ide ďalej svoje, tváre cezpoľných môžu klamať, že sme tam za trest. Samozrejme, nie sme, ale hmmm :D Nič to, už neújdeme. Keď začína RANA, ľudia sa vzorne nahrnú pred kapelu a má to už trošku iný feeling. Hneď na úvod pobaví jeden pánko, ktorý tam strúha presne tie pózy do temného neocrustu, také tie ruky v kŕči z black metalu prevzaté :D, napodobňuje Andrejov flow a keď sa zhasne svetlo a vynikne červené osvetlenie stageu, tak len zahlási: "Pekloooo". strašne vtipné. Dorovnať to môže len pasáž hneď prvej či druhej songy, kde všetci traja Ranaři stojaci na nohách idú synchrónne pózy s gitarami. Srandovné detailíky. Fajn atmosféra, úsmevy, prianie všetkého najlepšieho hocikomu, komu sa v ten deň hodí, bengre, z nich samozrejme najvýraznejší "Zbohom" s nesmrteľnou pasážou ala Veľký Mufti. Do hudby sa už v podniku pogovalo, počas setu Andrej upozornil, že zákaz pogovania, čo som bral iba ako meme, ale keď na konci koncertu ľudia lámali RANU na prídavok, a aj ju zlomili, tak dal ešte jedno ultimátne vyhlásenie aj s komentárom, že zákaz pogovania, inak nemilosrdný koniec počas prídavku. Nuž, toto už náladu vtipkovania nemalo a ak je to tak, tak neznam, verím, že nie je príjemné keď sa ti občas niekto natlačí do odposluchu abo krabičiek, ale tiež to nie je koncert Metallicy s prvým fanúšikom niekoľko metrov daľeko a hlboko. Ale však ok, fajná showka aj tak, kamošstvo rado a spokojné, za seba som to rád zase videl rezať naživo, dzivo.

Následovať má ešte afterparty od sestry Miyi a hlavne Mariánka láka ostať, ani Jozef a možno ani Prasiak, čo sa k nám pridali na cestu späť, neboli úplne proti. Ja rád ostávať nezvyknem, ale keby to malo za nejakých bližšie neurčených okolností dávať zmysel, ostal by som ešte kus tiež. Hlavne, keď sa diskotéka začala guilty pleasure bombou "Everytime We Touch". Tak hádam inokedy.

Všetko najlepšie, Andřeji.

#8082 Cubirkova Irena napí­sal/a: včera 14:42:02