PUNKGEN

Riadny štýl poňať oslavu svojich narodenín takto, lebo niekto sa nejakým cavikom okolo toho vyhýba úplne, niekto partii dodá program o vypití pár poldecákov naviac, atď. Lempi v Bystrici zvoláva kamošky, kamošov a nie nelogicky možno aj úplne cudzích ľudí na koncerty s jeho obľúbenými kapelami. Srdciarina. Na tzv. Mecheche pozýval, ak som správne pochopil, ôsmy raz za desať rokov, čísla nesedia pre covid, abo co. Idem gratulovať prvýkrát. Nebudem vykresľovať náš vzťah násobne bližší a vrúcnejší ako naozaj je, bolo to hlavne kvôli nabitému lineupu. A možnosti sa tam zviesť takmer na poslednú chvíľu. Ale prianie všetkého najlepšieho som doručil úprimne veľmi rád, pretože je to zlatý chalan, ktorý nás nie raz s kapelou pozýval a zaujímal sa.

Z Košíc sa vyráža o takmer hodinu skôr, ako sme večer predtým plánovali, takú váhu asi majú dohody. Ukázalo sa to ale ako veľmi prezieravé vyriešenie dňa, lebo už v okolí Prešova nastáva problém a Ďuri musí majstrovať okolo výmeny kolesa, takže tá hodina sa zišla. Cesta relatívne dlhá, v aute sa tak prestriedajú bloky šťastných aj menej šťastných príbehov, PIPESH, aj ticho. Klasika. Pred Bosorkou vystupujeme krátko po siedmej, teda asi pol hodinku do začiatku koncertov a konca motivačnej akcie so zníženým vstupným. Easy. Na mieste je už na pomery dosť ľudí a budú ešte pribúdať. Ku koncu večera sa skloňovala číslovka 101, tak asi. BB má tiež, minimálne u nás rozmaznaných z tvrdého režimu Collossea, povesť mesta, kde sa s hraním a jeho koncom nezvyknú práve ponáhľať. Celkom intenzívne, možno drzo a otravne, sa vypytujem Mareka, že čo a ako. Mal nejakú optimistickú predstavu, a minimálne začiatok vyzeral sľubne.

O pol ôsmej už dolu v Kaktuse hrala nekonečne sympatická dvojička FAJRONT. Na plagát to nedotiahli, ale na narodkovú párty dobrého kamaráta určite patria. Atmosféra je zatiaľ taká rozbehová, čiže pozerá sa na nich iba pár striedmo tlieskajúcich ľudí, ale myslím si, že Miťu s Adamom čosi také nemôže rozhádzať. A tak si idú tie svoje veľmi chytľavé pesničky a humorné príhovory v ostrom režime. Folk punk s kopou nástrojov, hlavne ten zvuk prstov jazdiacich po valche ma veľmi fascinuje, krása. V miestnosti sa zbierajú nejaké zábery snáď do videoklipu, alebo čosi podobné. Najväčšiu párty podzemia v ňom neuvidíte, ale o kvalitu niektorých záberov sa nebojím, ak to bude. Som predsa Slovák, tak to viem, ja sa tomu rozumiem, haha. Príjemný začiatok večera, ktorý si dokážem z veľkej časti pospevovať spolu s kapelami.

Prvou naozajstnou, a môžem to tak hovoriť, lebo tak to skromne odprezentoval Adam, je nový boyband z útrob trnavského Kubíku, ktoré vystupuje pod menom Backstreet ... sorry, BACKSTAGE BOYS. Traja veteráni scény kryjú chrbát charizmatickému blonďavému mlaďasovi na speve. Strapatý hardcore punk rokec, radosť vidieť. Živá komunikácia, živé nasadenie, rýchla muzika a prvé pogo. Básnička a výzva publiku k vzývaniu mena kapely. Sebavedomie tisíc. Určite by vyniklo viac v inej fáze večera, v takej, kedy strop ochoty baviť sa pred kapelou už nie je až tak vzdialený, ale raz bude i to. Môže, ak sa im bude chcieť. Rád uvidím nový rezký starý hc punk naberať na sile. Spokojný.

Po pauze, ktorú mi spestrilo najmä zistenie, že blaváci z INCRIMINATE boli skúšať doma na juhu a vybrali sa aj na túto parádne vyskladanú akciu, počuť z útrob koncertnej "sály" známu melódiu. Z pódia totiž znie Pohoda vod Kabátů, spev included. The WILDERNESS, nie rozjebaní, ako možno kedysi zvykli, ale očividne vo veľmi dobrej nálade. Naozaj začnú mojim obľúbeným "Hiróm Onodom" a nasleduje samozrejme celý rad hitoviek, ktoré už nejaký ten rok, dva, tri, desať oslávili. Poznáš. O inštitucionalizovanom náboženstve aj náboženskom synkretizme, o čuráctve, trnavských aj sarajevských punx, národoveckej malosti i mužskej ješitnosti. Poznáš. Trochu punk rock, trochu powerviolence, na konci s "Čo s tým hnevom", svojho času ešte len predzvesť Denisovho rapovania. Všetko odohrávajúce sa v parádnej atmosfére, spievalo sa, tancovalo, vtipkovalo. S nonstop uvoľneným pasom od gitary. Denis, Martin a Tomáš sú takto spolu skrátka dobrí, čo im na to chceš povedať. Koncert ešte asi o level vyššie ako nedávno v Košiciach.

Niekoľko dobrých kapiel tu samozrejme máme, niektoré sú mi subjektívne možno ešte o niečo bližšie, no z tej našej HC punk ligy majú takú tu auru neoddiskutovateľného headlinera asi dve: the WILDERNESS a RÜBÄNÏSKÖ . Na Mecheche vol. 8 obe na mieste. Takže asi fér, že nezatvárajú ani jedni, ani druhí. Ťažko mi povedať, či to začali už trnaváci, lebo som si to ešte nepripúšťal, ale pri chystaní sa Dášu a spol. si už začínam všímať mierny sklz, čo mi radosť nerobí, lebo šofér chce na východ vyraziť určite čím skôr po hardcoroch, resp. čím menej neskoro po nich. Neviem teda, či kvôli únave alebo čírej škodoradosti, že mi zatrhne trapovú show, ale nie som tvrdohlavý a tú prvú možnosť plne akceptujem ako legitímnu, fakt.

Kapela teraz, alebo už čoskoro, známa ako Káceniště, to ešte naťahuje o nevyhnutné zdobenie pódia vhodné na paragraf. Ale potom plynule už zas netreba riešiť hodinky, ale iba prítomný okamih. Lebo však ich koncerty sú super podívaná, nesmrteľné hity aj čerstvé nové vály v češtine, v každom prípade našľapané veci, najdokonalejšia medzisongová komunikácia v hre, Dášova mimika a gestá, a ľudia, ktorí vedia, že nevedia čo so sebou. Ako to bolo povedané, najprv politika, potom srandy, aj keď to teda vedia byť prepojené nádoby, úvodná "Futbalová nemoc" sa dá čítať presne takto. Epizóda so spievaním Krátkeho procesu nejakým týpkom mi moc pohode neprišla, bez ohľadu na to, ako veľmi zo srandy to bolo či nebolo, skopnutie z pódia tak tomu svedčalo v každom prípade. Inak ale pecka od začiatku do konca, ktorý obstaralo legendárne zakončovacie combo "Vám musí jebať" a "Vojna je na piču". Čím skôr by som si dal zas.

Chute 3/4 východniarskej posádky naplnené na maximum. Vyše 20 minútový sklz. S absolvovaním show EDOVHO SYNA to nevyzerá ružovo. Snažím sa tejto téme pri konverzácii vyhnúť ako len môžem, ale už si z toho spravili vtip, ktorý prirodzene opakovaním prestával byť vtipný :D. Nakoniec mi dovolia tri pesničky. Nechám sa teda pozvať Dedom na jednu šmakocinu pred rapom, ďakujem, a uvidí sa. Matej tiež prikladá polená do ohňa, keď miesto štartu si ešte tvár halí do šatky, čo mu tiež trvá cenné sekundy. Potom už môže začať. A nekompromisne volí začiatok naplnený novou tvorbou. Je absolútne okej, ba až žiadúce, aby umelec tvoril nové veci a tie aj naživo prezentoval, ale v tejto situácii som to veľmi neocenil, čo si budeme. Neznáme, dokonca trocha česky rapované, spievané i kričané tracky v miestnosti veľa úspechu nemajú. Či tie osvedčenejšie potom Kaktus rozhýbali viac, povedzte vy. Ja som si na nich počkať nemohol.

Útechou mi zrejme mala byť akási "rapová" noc na Európe 2, ale každý, kto počuje aspoň mierny rozdiel medzi EDOVYM SYNOM a Kalim mi musí dať za pravdu, že vôbec, no. Aj tak by som ale nechcel vyznieť príliš frustrovane a chcel sa Ďurimu, Tinke a Matejovi poďakovať, že sme takto mohli vyraziť, užil som si všetko, čo sme videli, takže nie je to tak, že by som si odtrpel večer, skôr naopak. Mám rád FAJRONT, BACKSTAGE BOYS ma navnadili do budúcna, The W a Káceniště doručili diamantové štandardy. Kopa stretnutí, ktoré sa neodohrávajú práve každý druhý víkend. Zamrzela choroba partie od Samorastu, prajem zdravie. A mnoho zdravia, šťastia a kadečoho z tohto súdka, Lempi.

#8030 fog napí­sal/a: 16.10.2024 15:30:02