PUNKGEN

Rok sa s rokom stret ... okej, vidieť, že ani frázy vždy nefungujú, pretože ako isto vieš, najväčšia konferencia pekne podzemného punku v mantineloch SR zvaná Ffud fest sa minulé leto nekonala. Ak sa Fico niekedy nemýlil, bolo to keď prišiel s tým, že ľudia si zaslúžia istoty. Hej, skazilo to vtedy kalendár. Tu už môžeme tasiť frázy, ako napr. že o to viac sa budeme tešiť na tento. A hej. Čo taká pauza s festivalom spraví, aké kapely a v akej kondícii tu ešte máme, kto tieto srandy ešte chce absolvovať (a v akej kondícii) a tak. Dúfajúc, že väčšina ľudí patriacich tam dorazí, s pohodovou náladou a ready si užiť, čo takýto víkend ponúka. Kamošstvo, Váh, skateboarding, vegánsku kuchyňu, slunce, seno, bulvár, nemoderované diskusie, muziku mnohých farieb ... Príjemná povinnosť, a to ešte pred tým ako dostávame s kapelou pozvánku od Koča do kubíkovského stanu. Po odkývnutí už potom ani niet cesty späť. Let´s go.

Málo som rátal s týmto festivalom, po tom, čo pauzu nerozchodil Skapal pes, Opičí bál, Nö fest a ktovie kto, čo ešte, nebolo prečo. Aj keď po očku som sledoval tote internety, čo viete, že pri tejto crew nemá viac ako mesiac do akcie žiaden zmysel. Že sa Ffud bude konať sa prvýkrát dozvedám od Dášu akoby len medzirečou začiatkom júna. Hovorím si, pecka. Potom dlho nič. Neskôr potvrdenie od organizátorov svetu. Potom dlho nič. Potom kapely, kus neskôr ešte korytnačí plagát od Dana G. Ale vlastne kam sa s tým promom vôbec ponáhľať. Druhý augustový víkend, je to Ffud fest a ty už s tým nalož, ako vieš a chceš. No nič, dátum sa blíži, dohadujeme košické výpravy, prvýkrát ideme kapela štyroch ľudí každý niekedy inokedy a inak. Dlho mi, ty vole, do štvrtka poobede, ani absolútne nie je jedno, či vôbec, ale mal by som svojim chalanom v tomto veriť oveľa viac. Nezastavia ich ani ukradnuté telefóny na pešotripe Európou, opuchnuté členky či akékoľvek iné nástrahy vlastných lifestylov. Frajeri najviac, diky. Ja sa teda pýtam na miesto v aute inej košickej kapely hrajúcej na Ffude, dá sa, tak už len vyraziť. Na to, aby sa stihlo dôjsť, zastanovať, kúpiť pitie a pozrieť prvú kapelu trebalo vyraziť z Collosseum skúšobne o jednej. Osvedčilo sa.

Piatok
Do Serede prichádzame na pol šiestu a tie scenéria spoza okien, no, nostalgia a tešenie sa. Autom som sem ešte nešiel, takže to prichádza až s poslednou zákrutou, ale je to tu. Obchádzame sereďský lesopark a skatepark, yes. Prefrčíme okolo nabalených číratých partií, prejdeme cez známy most oddeľujúci ikonický kemping od zvyšku tohto gurmánskeho mesta a dzignutého štátu. A sme tu. Breh Váhu už statočne osquatovaný. V areáli už tiež celkom živo, keď niekto vie, na akom čísle sa mohlo počítadlo zastaviť na konci, tak nech s tou informáciou urobí, čo uzná za vhodné. Gastro zóna sa ešte len inštaluje, ale to má čas. Prvé známe tváre, a bude ich len a len viac. Dlho nebola nejaká frázička, tak teda: Sme doma.

Tú česť/rehoľu otvárať tento letný sviatoček dostáva do rúk kapelka so stručným precíteným názvom, NÄ, reprezentujúc banskobystrickú Bosorku. Už nejaký čas koncertujúca pätica, s vydanou kazetou a deň pred festivalom s vypusteným animovaným videoklipom. Riňavý hardcore punk s riňavou trúbkou, dajú sa ešte furt vymýšľať srandičky, čo odlíšia kapelu od kapiel. Miťa na speve, Adamova tyrkysová hlava síce vykúka spoza bubnov, ale má to presne taký ten fajronťácky šmrnc. Texty kopajúce do mnohých fenoménov spoločnosti, ale aj do vlastných radov. "Vlastný merch nepatrí na stage, vlastný merch, ten si obleč na záhradu" :D. Súhlasím, aj keď okrem záhrady tričko znesie aj civilný pohyb po meste, kým sa oblečenie dá nosiť, a už ho máš, ta škoda by bola. Ale samozrejme najviac to na solar dostávajú malomestskí mudrlanti, agresori, tyrani, nejaká tá ovečka boží. Všetko do minúty morä. Na solar dostáva aj nejaká idylická predstava šialeného začiatku festivalu, bo však viete, ľudia sa ešte len obzerajú kde sa ubytovať, čím začať alkomaratón, kde koho pozdraviť, nehovoriac o tom, že z príhovorov medzi pesničkami si najviac pamätám prosby o štelovanie zvuku na pódiu. Hej, nazval som to otváranie programu rehoľou. Ale ja som to videl rád, prvýkrát.

Už pri druhej kapele sa prejavuje, aké vlastné neľahké je vidieť a počuť všetko, čo by divák chcel a zároveň žiť festivalovým životom s kamarátmi. Sotva sa stihne stretnúť, ubaliť, premiestniť sa k Váhu, pochillovať a už ti z pódia hučia atraktívne zvuky, ale ty sedíš tých pár desiatok metrov pri Váhu ... Instagramových zabávačov, v tejto podobe skôr protivojnových agitátorov, RAID SIREN som si chcel pozrieť, EPčko na bandcampe idem na repeat od košického dúhového Chlievu, kde to bolo dobré, nevravím, ale keď to človek počul prvýkrát, dá sa predpokladať, že pod kožu to až tak nedostal. Teraz som vyzbrojený znalosťou textov a postupov, takže poďme na to. Keby nebolo toho posedávania pri riečke, všakže. Dobieham na štyri pesničky, stíham príhovor o tom, komu každému patria nasledujúce riadky, sympaticky negatívne. Vychytávam akurát stoner rockovú pecku "Múr" a hlavne potom crustové delo "Okupantské vojská". Prudko chytľavé veci, spevák má pre mňa veľmi funny flow, v tom najlepšom zmysle slova, super, ale z nejakého dôvodu sa doprovodne nespieva, čo teda v refréne druhej spomínanej songy chýba. Aj tak ale super, chalani svojim bušením do nástrojov dávajú do pohybu prvú pogujúcu a synchrónne poskakujúcu partiu, ak sa šantili už na NÄ, tak sa ospravedlňujem. Mladú partiu. Čo je super, lebo som si nemyslel, že Ffud také pritiahne. A bolo ich dosť a boli v podporách kapiel aktívni v podstate od začiatku až do konca večera. Na druhý deň sa akoby mladé partie prestriedali, neviem, furt bolo vidno mládež, ale iné kusy :D. A práve oni, s kapelami ako RAID SIREN, čo sú stále relatívne mladí bois, môžu ešte roky rokúce udržiavať oheň. Išla kapela, že či ešte prídavok, tak dvíham obočie, lebo, však viete, ale keď ich prídavok trval sekundu a pol, povedal som si, že yes, takto sa to môže, takto je to v pohode. Diky.

Nasleduje prvá kapela, čo to diktovala ešte predcovidovému Ffud festu, na hrobe parádnych the CITADEL vyrastená beštia DAMATO. Beštia preto, lebo ako sa od rozpadu starej kapely pridalo, na temnom metale, blastoch, celkovej hrubosti, čo pridalo, stalo sa hrubým temným metalom, to si zaslúži. Naposledy, a asi aj jediný raz som ich videl tuto na Ffude 2019, vtedy ešte s dvoma spevmi. Speváčka Weva to celé odovzdala do Spikeyho rúk, ten davu pretlmočil aj iné zmeny v zostave, ak si dobre pamätám, kapelný život, no. Dobré to bolo, nie som ortodoxný fan, ale rozpoznávam nejaké motívy z "Triumfu smrti". Spikey ako frontman stále sympaťák, väčšie gestá síce pohltili ešte furt agilné slnečné lúče, ale nepozeralo sa na to zle. Dole sa samozrejne pogovalo ako o život, ktorý podľa posolstiev DAMATO aj tak za veľa stáť nebude. Končí sa pesničkou, ktorú Spikey uvádza ako emíčko a tribute kapele the CITADEL, ale až na to clivé intro, no vravím, čierna smrť kov. :D Dakedy v klube, Košiciam jeden taký koncert ešte dlžia.

Ten pravý záhul pre pohyb časom, priestorom a inými fyzikálnymi veličinami začína s ôsmou hodinou večernou, kedy sa melódie začínajú ozývať aj so stanu, ktorý oproti svojej verzii spred rokov trochu zbledol, ale vyrástol, a celkovo tak trochu dáva spomenúť na stanový stage z Fluffov. Ale zariadený tak útulne, aby to bolo Ffudovské. Apropos melódie. Piatok kurátoruje stan váš obľubený reportér Fog, takže s tými melódiami asi opatrne, dneska sa bude trieskať, vo všakojakých divných momentoch zastavovať a opätovne rozbiehať, bude sa škriekať a ručať. Prví na to majú ísť A TOKMÁNY a po nich RETORSION, a takto si o nich aj napíšem, nie, že by to bolo jedno, ale obe kapely štvorčlenné grindové výplachy s vlasatými spevákmi, diplomatické misie z budapeštianského priestoru Krypta, nie len náznakový boj pred kapelami ... Srandy tieto muziky a koncerty a hneď vidno, že tu to bude fungovať parádne. Mladí punx grinderov neplánujú nechať bez odozvy. Šalí sa, už sa pláve po ľuďoch, kde kto si chce tiež hystericky zajačať na mikrofón ako speváci kapiel, sranda. V tej záplave organizovaného hlukového násilia potom zaujme na pomery dlhočízne po maďarsky hovorené intro, ktoré si kapela (sorry, ja fakt neviem teraz, ktorá z nich) išla s úsmevom na perách, škoda, že nevedieť, o čo šlo, predpokladám nejaký maďarský virál s aspoň trochu vtipnou backstory.

Medzitým z veľkého pódia dávala prednášku na tému ako do crust punku prepašovať atmosféru a cit tak, aby to ostalo nasratým crustom bratislavská LUTRA. Vo štvorici, a ja prisahám, že pár týždňov dozadu v Poprade si ich pamätám troch. Ospravedlňujem sa, neodsledoval som viac ako tento fakt a jednu pesničku, verím teda aspoň, že pánové si to užili, že ich pogujúca youth nenechala v štichu, ale to nenenchala celý večer asi nikoho, a ani na tie slová o hraní za Slnka nedošlo. Veľký stage, tmavý večer, svetlá, dym, kopec ľudí, ktorí už za takýchto podmienok zbytočne neodbiehajú k Váhu alebo hľadať tieň, headlining vo vzduchu. Toto všetko čaká teraz na kolegov z útrob Collossea - NERVA. Košice represent. S ich križovatkovou hudbou, ktorá ulahodí aj červenému číru aj od prachu sivým dredom a týmto luxusným časom je zaděláno na dobrý festivalový set. Ale, že hej. NERVU som videl pomaly aj dvojciferne veľakrát, ale takto dobre na pódiu asi ešte nevyzerali. Dobrý pohyb, epické pasáže a pasáže do tanca, prípadne hrozby varovným prstíčkom :D. Dole sa tancuje, bitky, bordel, násilie, lezie sa na stage, tak trochu po slovensky, že tam dotyčný prestojí pol songu aby ho ten jeden chudák, čo ho nakoniec na tie ruky vezme do dvoch sekúnd aj pustil na zem, ale pohoda. Pali ako veľmi výrazný frontman tu funguje o čosi lepšie ako inokedy. Prasiak tvrdí, že nezahral bars dobre, ale neznam, k dobrému konciku to asi ani netreba, asi fakt nie, keď potom chváli naboso, čo bolo všetko, len nie dobre zahraté :D.

Nezastavujeme a rezkým krokom sa pcháme do stanu, kde vedúci sadá za bicie a štartuje show, ktorú už zopár rokov nebolo možné vidieť. South side powerviolence MEDICATION TIME. Vokál, gitara, bicie. Oliver, Tomáš, Fog. A spústa ich kamošov okolo. Mne sa najlepšie pozerá na iskričky v očiach dvoch z nich - Davida a Jakea, ktorí vedia, kde má ich INCRIMINATE korene. Kde má korene dokonca prišiel kuknúť Patrik z takej nenápadnej formácie, BERLIN MANSON sa to volá. Hej, cítiť, že toto bude veľké. A už sa ide. Mosheri majú folklór v malíčku, takže každá pasáž je ocenená tým správnym pohybom :D. Atmosféra lvl. >88, rýchle veci, zastavovačky, rýchlejšie veci, pomalšie veci, z ktorých najviac poteší variácia na Imperial March J. Williamsa, alebo Darth Vader theme song, ak chcete. Peklo v stane. Extrémny hardcore punk. Fogovych obľubených nula cela nula nula príhovor. Načo. Režeme a to je naša výpoveď. Beriem. Paradzina ukončená šípkou z radov publika rovno do bicích. Amerika made in Losonc.

Všetci potrebujeme na festivale pauzu, ja si ju vyberám počas kanadských hostí, mimochodom, nejaké zahraničie bolo v line upe zastúpené ozaj skromne, SKUMSTRIKE, taký nejaký raný black metal, thrash a tak, a pauza sa pretiahne aj cez set LILIXELBE, na ktorých som sa tešil, a takto to dopadlo. Čo by to bolo za letný festival bez zmeškania niečoho, čo vidieť chceš? Predstava, ako moji rovesníci rozoberajú koncerty stan powerviolence hudbou, dopiči ... Videl som nejaké fotečky s gitaristom na rukách, dopiči ... Hralo sa v takej hodine, že čo sa týka zverenia, tak teraz alebo už nikdy, dopiči ... Dávam si namiesto toho vôbec prvé jedlo na festivale, rozmýšľam a najprv volím Axela a trademarkový Koložvárska wrap, mňamka ozaj. Satanské meme ceny 6.66 €, a ja, že odkiaľ to košickí temní promotéri majú. Poznámka pod čiarou, keď prídete k stánku, kde na papieroch vidíte 6,66 € a vedúci vás poprosí, že platiť ideálne presne, neznamená to, že máte mať presne 6.66, ale sedem. Nie, že by mi išlo o výdavok 34 centov, ale sémantika, dopiči ... :D

Program na veľkom pódiu sa potom chystá hostiť kapely, ktoré by bolo hriechom až hlúposťou nechať robiť svoju performance o pol tretej v augustové poobedie. Najprv východniarsky NIČITEĽ, atmosférická zbraň s basou, ktorá mi roky dozadu prvýkrát ukázala, čo sa s ňou vlastne dá, bicími a naechovaným vokálom, ktorý svojim vyznením trefne tlmočí úzkostnú textovú náplň kapely. Nemám problém otvorene rozprávať o tom, že koncerty NIČITEĽA pre mňa často nemajú to kúzlo, ktoré sa blbo definuje, ale vie sa o ňom. Proste tú kapelu, tým, čo špecifické robí, vnímam ako dielik puzzle, niečo, čo proste musí zapadnúť do priestoru, času, nálady, a nie vždy a všade sa to vôbec dá. A bez toho, aby som sa chcel pánom hocijako podlizovať, v Seredi sa toto stalo. Maskovaná trojica na večernom pódiu trocha zahustila vzduch, priniesla medzi stanové nájeby kusisko napätia. Vie to byť mrazivé. "Muky matiek všetkým, čo začínajú vojny." Zaujme chlapík, čo celú túto omšu absolvuje v kľaku pred kapelou, takým religióznym štýlom zdieľania traumy. Všeličo klaplo.

Davaj het do stanu, kde vystupuje INTERPUNKCE. Názov evokuje nějaký to poctivý věsnický agro, a nikto nevravte, že nie, ale už nejakú dobu viem, že sa za tým skrýva ostrý retro hardcore punk nabitý anarcho tématikou v textoch. A príhovory na koncerte definitívne pochovajú srandovanie o agro punku, toto je jednoznačne jedna z najinteligentnejších kapiel v rybníku, všetko má pointu, prudko reflexívne a aktuálne, Česi majúci aspoň rámcovú predstavu, do akej pohádkovej zěme to prišli zahrať, mega. A zvyšok koncertu tiež paráda, rezké skladby, hitovica "Nenávidět srdcem, milovat nožem", ľudia ovládajúci texty a s chuťou to kapele dokázať. Živá kapela, vymieňajú si medzi sebou aj post gitary a speváka, kopec podnetov, veľmi dobrý koncert.

Na "hlavnom" pódiu to v piatok zatvárali MÖBIUS. Nevidel som to nikdy, viem, že mi vyhrávali do zaspávania na Fluffe. Pomalé to je, pomalé. Nie som na toto, povedal som si, že musím si to ísť pozrieť už len kvôli tej aure, čo so sebou toto meno nesie. Ale vydržal som v pozore iba jednu pesničku, asi ani celú nie. Čo akože nie je hanba, v podstate som tomu dal šancu rovnako dlho, ako celý koncertný večer, na ktorý by som zavolal hrať 7MS, AHOJ a ETTERNAL GODFUCK (RIP), a každú z nich poprosil o dva sety :D. Je to hrubé, cítim, čo to má robiť. Opakovania a opakovania. Dlho sa nič nemení. Mám dosť. Až šokujúce je potom zistenie, keď o pol hodinu idem okolo, ono to furt hrá, ale, že zrazu to má aj growlovaný vokál. Nuž, trebalo si počkať.

V stane potom ešte dvojica IMPULSEALER, to už hrotiť nebudem, rovnako ako potom aferparty, kde sa ide novšia aj staršia forma hip hopu, verím v kadejaké obskúrne výbery, potom zo svojho stanu vnímam prechody k nejakým tanečnejším veciam a nakoniec dajake to tekkno abo co. Dobrú noc.

Sobota
Po tom, čo som ani oka nezažmúril celú noc, a nie neboli v tom žiadne drogy, kiežby, by tá bdelosť mohla stáť aspoň kus zato, sa s vybitým telefónom vo vrecku idem pozrieť do areálu, že čo kto, aspoň koľko je hodín naj mi niekto povie. Lempi vraví, že 6:30. Nuž, na smrt pozdě a na život ještě brzy. Fast forward, festival sa prebúdza, kamaráti po prepitej noci sa vracajú z raňajkových nákupov ozbíjaní Andrejovym marketingom o poslednú hotovosť :D. Ideme sa okúpať prvýkrát. Potom aj druhý, tretí. Okolo desiatej prichádza náš odvoz do Košíc, ale predovšetkým kamarát Iži, o pár hodín a dve ďalšie kúpania auto naplnené celou zostavou košickej bandy TVOI POSTOI, ktorí nám sem doniesli bubeníka Maťa. Som definitívne pokojný. No, definitívne celkom nie, ale na dlhšie môže byť.

Faster forward, dve hodiny poobede, leto v celej svojej kráse a druhý deň festivalu otvárajú bratislavské zlatíčka ASTRIS LAPSUS. Smejem sa, keď viem, aké všetky opatrenia Marek skúšal presadiť, aby to "bolo ono" a jak mu nič u nikoho neprešlo :D. Tak mu a jeho kapele zostalo už len jediné. Proste tam prísť, ponúknuť svoje nápady a svoj výkon a uvidíme. A myslím si, že to vypálilo celkom pekne. Jasné, ASTRIS LAPSUS sú s tou svojou muzikou flirtujúcou s post punkom a českým emíčkom naraz kapela, ktorej by viac svedčali iné podmienky, ale ľudia si zaslúžili byť ohúrení aj takto popoludní. O čo menej sa medzi skladbami rozpráva, rozumej vôbec, o to krajšie vyznieva spev zasadený do ich hudby, introvert mode on and off. Má to svoju tvár, sú to celkom rezké pesničky, nepoguje sa, piatkoví kluci a holky sú preč a sobotná parta tu ešte asi nie je, ale ľudí sa na to pozerá dosť, však už bolo tak hodín, že všetci definitívne pozobúdzaní a mnoho už hladných po hudbe. Páčili sa, aj chlapci boli spokojní, vyhrali všetci. Fráza z hokejového prostredia: Dobrá úvodná dvadsaťminútovka.

Nejaký chill a trochu plánovania, niečo aj hraje na pódiu, ale deň dlhý, program bohatý, halabala, toto tamto. Nemám hodinky, tak len podľa zvukov uvažujem, kedy presne vyraziť, lebo jedna z vecí, čo som si sľúbil, bolo pozrieť si DISTAX. Od Váhu počujem hovorené intro, a po ňom ikonický úvodný riff skladby "Stádu". Idem si nohy v šľapkách polámať. Yes. Bosému do čierna odenému Daliborovi kryje chrbát pätica do čierna odených muzikantov. Ty vole 3 gitary, basa, bicie, spevák, šesť ich tam stojí. Neocrust toho strihu, čo dobre chutí. Masaker, pogo parta je už tu, ale nie len ona je pripravená to tam rozbaliť. Muzika šlape, bola tam jedna pasáž, kedy sa Daliborovi tuším menil mikrofón, alebo čo, ale všetko v tempe, profíci. Výkon jak lusk, spieva sa v pohybe, v stoji, na kolenách, v košeli aj bez, v prirodzenej farbe aj v rôznych odtieňoch kriku a ručania, na spevákovi vidno ako príbeh toho setu graduje. Končí sa samozrejme coverom "Diktátor". Zafungovalo. Projekt súrodencov Bartekových a ich friends je veľká vec, a dokázala to aj za sobotného slniečka.

Unikajú mi kapely TRHAN a 2 MANKY HOOKERS AND A RACIST DWARF, najmä druhých by som videl rád, pamätám si to z Ffudu dva roky dozadu, kde speváčka striedala bolestivé vokály a poťahovania z cigy, pľúca dovi. Tak som sa aspoň pýtal, či kurila, a že vraj nie. Ta chara, no. Ako kapela si ideme sadnúť k Váhu, na skúšku prosím pekne. Áno, niektoré veci sa nemenia a tak sme spolu neboli od žilinského koncertu dva mesiace dozadu, pred ním tiež asi naposledy týždeň a pol, a to celé dokopy pod patronátom trojročnej neexistencie. Unplugged skúška dopadla ale veľmi dobre, nie, že by som do toho mal čo hovoriť, do spevu mi tam nebolo, ale chlapci si všetko pamätali, melódie i počty, ready jak nikdy. Dohadujeme ako asi bude vyzerať set a ideme na koncert.

Pretože na rade je RÜBÄNISKÖ. Odkedy bolo známe, že tu hrá, väčšinu nádejí som vložil práve do tohto vystúpenia. Možno až príliš veľa, dostal som sa do bodu, kedy som si povedal, že ak to nemá vyzerať ako posledný koncert HAVE HEART z roku 2009, tak škoda vôbec chodiť. Nuž, asi nikoho neprekvapí, že to bolo trochu inak, ale super. Všetky hitovky tohto nihilistického komanda sa dali odškrtávať. Do toho dosť novej tvorby, nejaké z pripravovaného veľkého releasu, nejaké čo budú asi skôr ako EP. "Futbalová nemoc", "Antikrist 13", "Keď zvoní kosa", samozrejme "Vám musí jebať", to popri pesničkách od českého alterega KÁCENIŠTĚ, od ktorej zaznela napríklad skladba "Skin z kapradiny" :D. Ľudia v priestore pod pódiom sú v stave mysle umrieť v boji, diriguje to tam žilinská crew, skáče sa do ľudí, spievajú sa texty, ktoré už raz a navždy zľudoveli. Hore na pódiu stojí Dáša s krvou na čele, no stojí, on tam pobehuje, poskakuje, robí rôzne opičky, grimasy, tanečky, dokonca sa tam vešia dole hlavou na konštrukcii pódia. Bola radosť vídavať Dášu hoblovať na nástroj, ale toto frontmanstvo s voľnými rukami a šancou byť furt niekde inde je niečo, čo mu sedí dokonalo. A keď náhodou on to tak necíti, tak nech trpí pre naše potešenie, lebo je to fakt dobré. Do toho samozrejme všetky tie trpkosmiešne príhovory a posolstvá, ktoré zvláda jedine on. Dobrá show, tiekla krv. Mega dobre bolo. Set končí pesničkou oslavujúcou Ffud fest a na záver ešte rýchla stručná "Vojna je na piču". Ta toto dobre padlo.

Nasledujú dva české preplesky vybavené plným batohom prehlásiek, že mená tých kapiel ani bežne nenapíšeš. Aj keď tento gramatický blok načalo už slovenské RÜBÄNISKÖ, a vlastne aj znárodnilo väčšinu tohto jazykového javu. Tak teda, na rade dvojica PRÜGELKNABE. Skulda na gitare a speve. Tlčie sa tam, rýchlosť, pár sekundové úseky hrania a hulákania. Odpočítavania a následné záseky, aby mohli odpočítavať zas, zas zahrať 4 sekundy, skúšajú, čo všetko im publikum odpustí. To je ale zvyknuté na ledaco, takže nie je problém. Mňa to baviť celkom dlho nevydrží, ale pohode, pochopil som zámer a užil si trocha hádzania hlavou pri hádaní, čo a ako dlho bude nasledovať.

Na BRÜNER TODESMARSCH som sa tešil. Je pravda, že viac som o nich čítal ako ich počúval, ale ten druh špinavého surového hardcore punku musia zvládať ako nič, takže toho sa nebojím, a prejav mal byť tým, čo bolo treba vidieť. Kopec negatívnej energie tlmočená hrubou muzikou, bicie strieľali a spevák has been spitting some fire. Poviem ale, že čakal som niečo trošku iné, do toho ospevovaného diabolského prejavu tam čosi chýbalo. Ale to už len asi mne začína byť bledo z večera. Inak by som asi nemohol povedať, že kapela, ktorá rozdovádí Ffud fest takýmto štýlom, kapela, ktorej basák tam lietal po pódiu a ktorá set skončí rozhádzaním bicích a gitár, niečo nesplnila.

Žiť to potom začalo už aj v Kubík stane, kde to v sobotu všetko načalo duo TIME SPROUT ORCHESTRA, teda do tretice kapela z košického Collossea. Dvojica stretávajúca sa aj v zostave OBLITERATE takto hrá všelijaké muzikantské pestvá, metalový zvuk, nejaké až rammsteinovské nálady so samplami, dosť nevšedná vec do týchto kruhov. Takže iba logická pozvánka od partie Kubíku, ktorá sa rada baví tým, ako narušiť vnímanie "punkáča milión" o tom, čo sa tu tak môže hrať. Úspech to tu malo letmý, ale pomôžeme si frázou. Cesta je cieľ.

OSTROV P. Prý legendárny hardcore punk, aj Marián vraví, že je to kapela jeho mládí. Pozerám iba trochu, jednak nečakám, že ma to nejak chytí za srdce a končatiny, a navyše už sa začínajú kapelné chystačky. Znie to v pohode, trochu tuctovo, ale treba to brať tak, že keď to vzniklo, a predpokladám, že sa hrali hlavne 30 ročné vály, to tuctové rozhodne nebolo. Ľudí je pod pódiom nastúpených habadej, viem si spojiť dve a dve, dívame sa na tohtoročný headline. Asi ste si to užili, ja som si odsledoval poctivo asi dve pesničky a príhovor o tom, aká muzika by punk mal byť, abo nemal byť, čo je ešte punk rock a čo, citujem, komerčná sračka, ktorá sa nedá počúvať. Ako v pohode, téma je to večná, môžeme sa baviť, ale celé to vyznelo ako príhovor publiku v roku 1999 mierený na Ine Kafe, resp. neviem o kom sa teda dnes večer na túto tému hovorilo.

Ešte niekde niečo medzičasom zahrá, ale ťažko povedať. V stane potom prebehlo vystúpenie NABOSOPOSKLe, viete. A ja by som asi len poďakoval každému, čo prispel a prispela v stane k tomu, aby to tam bolo to, čo to bolo. Ďakujem.

A ešte set 7 MINÚT STRACHU sa nestihol, lebo ako rýchlo sa chceš z koncertu spratávať, aby si ich stihol, ta ne? Toto by som si ešte nadávkoval, nuž, pozriem si to hádzanie o zem, za zvukov bicích, basy a píly niekedy inokedy. Tých niečo okolo sedem minút si vyhradím rád, však to nemá ani kedy nudiť, nehovoriac o tom, že sa tam dejú veci, na ktoré sa dá vydržať so záujmom aj dlhšie. Asi. Potom už ale priznávam bola hlava celkom inde a na kapely som už zvedavý bars nebol. Arogancia čistá. Ale zas aby som neklamal, bolo tu niečo, čoho vidina ma vracala späť na zem, aj keď teda, kostolný poriadok vyzerá inak.

Fráza, ale teraz trefná. Neviem, čo sa kostolným poriadkom myslí, ale MENTÁLNÍ NASAZENÍ nemajú v slovníku ani slovo kostolný, ani poriadok. Akože, očakávali to všetci, tušili viacerí, vedel to kdekto. Chlapci rozsekaní. Stand up mosh comedy show. Holub v rytierskej maske. V stane peklo, všetko čo má ruky a nohy lietalo hore dole, moshpit, ktorý bolí, kapela čo bije. Drunken fist, morä. Ospravedlňovačky a cepovačky opitej kapely, ako keby to vlastne všetci zúčastnení práve takto nechceli. Na pódiu i pod ním. Veľká sranda, aj tie pesničky vlastne šlapali, to asi len muzikanti povedia, čo vyšlo menej, každopádne ja som si užil aj legendárny "Black out" aj "Slona" zahratého zo dvakrát. Charizmatické do nebies aj do pekiel, všetkými smermi. Rozmýšľam akú ešte lingvistickú figúru vytiahnuť na opis koncertu MENTAL TENSION @Ffud fest 2024, ale našiel som na facebooku taký fajný komentár, že až. Citujem: "Takto to presne vyzerá, keď sa stretne dramaturgický zámer s dramaturgickým omylom. Najlepšia a zároveň najhoršia bodka fesťáku :D."

Ešte nejaké večerné motanice, na pódiu snáď ešte hrá tradične nejaká divnohudba, ale energie je už pomenej. Teda keď hovorím za seba, bdelého od siedmej v piatok, po viacerých koncertoch v pohybe, dvoch celkom čerstvých, jeden z jednej strany "pódia", druhý z druhej. Mám dosť. Z čistej solidarity a kamarátskej úcte si idem pozrieť Šimonovu fireshow sprevádzanú Sovom na rytmičáku, lebo však už som to videl. Kto ste sa týmto neboli pokochať, neviem no, škoda. Bolo to vo festivalovom kolorite zas niečo iné a nemyslím si, že očakávané. Sledovať, čo ten náš šikovný vopičák dokáže ...

V nedeľu sa už akusticky netriezvie. Kto môže, tak čím skôr odchádza preč, naše auto stíha ešte v areáli niečo spapať, vypiť, zakuriť, ešte jedno rýchle kúpanie a dovidenia, vidíme sa kade tade, kým to potom nebude na kope v kempingu v Seredi na Ffude. Ktorý dúfam za rok prebehne. Dobre bolo toho roku, nie? Všakže vám to chýbalo. So všetkými silnými stránkami festivalu, aj s tými slabšími. Super flek, celkom dosť silných kapiel, kamarátky a kamaráti, Váh, jedlo, kecačky, objasňovania a dohody, zážitky, momenty. Odpadky, spité, hlučné, vulgárne partie, zo dve bitky a vyhadzovanie z areálu, videl som jednu. Snáď to ale možno hodnotiť oveľa lepšie ako horšie. Oveľa. Vďaka.

#8020 fog napí­sal/a: 01.09.2024 14:26:37