PUNKGEN

Máme za sebou už 7. epizódu dúfam nekonečnej ságy koncertov v košickom Collosseu pod názvom Chliev. Oslava toho najlepšieho z hardcore punkových stereotypov, rozumej absolútna otvorenosť, vegan gastro zóna, name your price politika na vstupe (s pomenovaným minimom 5 euro, boli aj zblúdenci za menej, ale pššt) propagandistické vlajky reprezentujúce také "zvrátenosti", akými sú odpor voči pocitom rasovej nadradenosti a právo na existenciu sexuálnych menšín. Kamošské kapely, každý z večerov hudobne riešený trochu inak, čo len dokazuje pestrosť muziky, ktorá sa v tom našom mikrosvete varí. Všetko v réžii one and only Prasiaka. Utekaj si prečítať manifest Chlievu, ak sa tak doteraz nestalo a treba pozitíva Chlievu doopísať slovami priamo moneymakera, teda sorry, organizátora. Rešpekt a vďaka.

Účasť bola z mojej strany takpovediac povinnosť, o to väčšia, že posledný grindový chlievik som pokorne vynechal. No, a že sa to tentoraz nestane potvrdzoval nie len o čosi jemnejší (sonicky, emočne ani nie) line up, ale aj prísľub, že od ľudí, čo výjdu hore do Sedmičiek taktne vypýtam nejaké tie peniaze. Ani nie, že za vstup, ale povedzme, že za zážitok. Aby mohol byť aj nabudúce.

Asi nemožno písať o Chlieve a neobtrieť sa o jedlo vo Válove. Na tomto prvku si Prasiak dáva záležať. Tentoraz teda tuším, že škoricové pečivko, z ktorého som nemal. A špagety s mega výbornou smotanovou omáčkou so špenátom a hrachom. Výborné. Dúfam, že nikoho neurazím, zdá sa to pri písaní týchto kroník čím ďalej, tým ťažšie, ale verte, že sa snažím ... no z posledných gastro zážitkov pri Košických Attackoch v Púchove a Žiline a koncerte pre Vlka som nadobudol dojem, že soľ vypadla zo zoznamu vegan friendly vecí. Názory stravníkov sa samozrejme líšili, ale ja som si myslel toto. Praskyho špagetky s omáčkou ale boli fajnovo dochutené, slané, všetko, šleha. Jedlo sa zo sklenených misiek a s kovovým príborom, čo všetko potom treba umyc. Čiže zas len robota. A preto je to tak strašne cool.

Nuž, okej, šesť štyridsať na hodinkách, kdekto sa už aj vypytuje na začiatok, tak teda nech začne kapela MIND.OFF z Bardejova. Koncertný debut, ako Rado pri promovaní vypichol, mimo domácej pôdy. Nebýva zvykom. Bubeník, gitarista, basák a spevák s bezkáblovým mikrofónom, ak si dobre pamätám. Dúfam, že áno, lebo je to detail, ktorý by som si nemal mýliť s niečím iným. Ja si myslím, že kábel od mikrofónu je ikonická ba až posvätná vecička, ale v pohode, však. Chalani boli na prvom koncerte zohraní a znelo to tak, že vedia, za čím idú. Z neveľkého pódia sedmičiek znel mix kadečoho - odkazy na melodický crust, old schoolový hardcore punk a aj taký ten moderný teenagerský post-hardcore, ako keby. Spev v kričanej polohe, ale skôr v civilnom, nie škriekanom duchu. Poriadne ostrými krikmi speváka kde tu dopĺňa basák. Texty v slovenčine, pamätám si hlavne zo zvukovky obligátny úryvok "Miluj svojho blížneho ako samého seba", no aj pesničku s názvom "Fyzik", zrejme o nejakých tých múdrych hlavách. No uvidíme v Bašte, keď budú hrať s POTENCE. Možno doma bude atmosféra o dosť inde, v Košiciach to bolo také pokľudnejšie obzeranie novej bandy. Aj tá výzva k publiku na krok bližšie išla do stratena. Držím palce.

Nasleduje ĎAS, vraj s koncertnou premiérou u nás. Astrálny nástupca kapely VIA ANIMA. Ach, tá bola geniálna, večná škoda, že som to nestihol nikdy vidieť naživo. ĎAS teda o poznanie menej "skramz", ale emócia ostáva. Veľmi pekná a šikovná práca so skladbou a atmosférou. Tá je umocnená videoprojekciou, čo je feature, ktorý som u kapely už nejaký čas nevidel, pri tom taká paradzina. Ale asi nie pri každej je to vhodné. No a samozrejme nositeľom atmosféry a emócie je sám o sebe Táničkin spev. Krása. Máme my tu v týchto kruhoch lepšiu čistú speváčku? Pali, dnešný zvukár, mi hovoril, že s tabletom robil aj nemožné, aby Táňu vytiahol, bo že vraj pocichučky spieva, ale napríklad ja som pri vstupe počul spev úplne super. Ta však asi vďaka Palimu, nie? :D Diky. A ĎASU s ich tzv. darkcorom ďakujem tiež, bolo to veľmi pekné, ocenil som to oveľa viac, ako som od seba čakal.

From The DEPTHS OF MEXICO, to si pamätám ešte z Moltan festu na Hrešnej, to len aby Dávid vedel, že bol som už vtedy. Netypické meno s netypickým prístupom k hudbe. Teda aspoň v takomto prostredí. Inštrumentálna kapela. Nane spev. Nie ľahká a asi niekedy aj nie celkom vďačná disciplína. Taký Adam z FAJRONTU, ktorý nás sem prišiel navštíviť s dievčatami s ĎASU, sa úplne otvorene vyhráža, že sa chystá kapelu prespať. A predsa som ho v nejakej krátkej pasáži videl burcovať publikum. Ale hej, viac tam nebol, ako bol. Nedá sa asi naňho hnevať, skladby sú košaté, pestrejšie ako pestré, čo je pri hudbe bez spevu asi nutné robiť, celkom challenge pre pozornosť. Čistokrvný melancholický post rock sa strieda s ťažšími tónmi, občas nejaký odkaz na djent či progresívny metálek, ale aj na ten heavy. Sú to ale Košicania, tak keď už mikrofón netrápia počas hrania, zamestnávajú ho, a celkom so šarmantným vtipom, pomedzi pesničky. Alebo to bol iba jeden príhovor? Neviem, ale veľa z ľudí tu bolo kvôli nim, tak bolo sa komu prihovárať. A našli sa aj ľudia, ktorí FTDOM príliš neverili, ale po koncerte zážitok pochválili viac ako zdvorilostne. Ja nie, ale to môže byť každému úplne jedno.

Set pure inštrumentalistov sa nie nečakane natiahol a tak pred poslednou kapelou získavame minútku/dve sklz. Nevadí, Vajgel výletuje, za jednu z jeho pravých rúk tu večer zaskakujem ja, takže je asi priestor na to trochu "zapunkáčiť" a dovoliť si jeden z najhorších zločinov, aké bývalé Európske hlavné mesto kultúry vôbec môže zažiť, a síce hrať živú muziku v centre mesta aj desať minút po desiatej. Poľská neocrustová štvorica menom MOIRA. Speváčka s až bolestivo kričaným spevom a chalani hrajúci melodický, no stále pomerne hrubý crust/hardcore/metal. Takýchto kapiel nie je nikdy dosť. Počas koncertu MOIRY ale odchádzam spočítať a odovzdať love, a tak sa vraciam na poslednú pesničku/dve. Aspoň prvýkrát za večer idem pred pódium. Tam si užívam živý pohyb speváčky a prekvapivo nepríjemne zliaty zvuk. Alebo len trepem. MOIRA však dostáva silný a dlhý potlesk a po výlete do backstageu sa nechávajú prehovoriť na "one more song". Necením. :D

Dobrá akcia. Ľudí som síce prestal poctivo počítať v momente, keď si chcela vstup zakúpiť prvá partia o viac ako troch ľuďoch, ale nejakých 70 kusov človečiny sa tam pokochať plodmi Prasiakovho plánovania a hudby kapiel mohlo. V máji nás čaká ôsme pokračovanie Chlieva, celkom v tempe to ide. Program blízko môjho srdca, ROŽAVA, zlatíčkovia SAMORAST a EMPTY HALL OF FAME, ktorých sedempalec "The Road" som si náhodou púšťal z dlhej chvíle iba pár dní dozadu. Teším sa.

#8008 deegee napí­sal/a: 28.03.2024 14:49:59

#8007 Wrbo napí­sal/a: 27.03.2024 07:06:10