PUNKGEN

Po dlhšej dobe prišiel opäť čas zavítať do Budapešti. Pred koronou som sem jazdil ako na klavír, ale po pandémii a prírastku do rodiny to už neni taká kadencia. Ale mám to tu rád a keď povolia okolnosti, vždy sa sem dotrepem. Či už na nejakú komerčnejšiu záležitosť alebo do menšieho klubu, kde je šanca stretnúť kamošov. Najprv som zaregistroval koncert YACOPSAE v Brne, tak som lešoval, či nie sú bližšie a našťastie boli. Logistika do Pešti je krása, takže bolo rozhodnuté veľmi rýchlo. Akurát kto so mnou, čo je večný problém, ale Oli sa nechal ukecať veľmi rýchlo a ľahko.

Vyrážame pred šiestou, cesta jak lusk, sme pred ôsmou na mieste, akurát pred klubom sa nedá parkovať, tak musíme obísť blok ešte raz a nájsť parkoló kúsok odtadiaľ. Na mieste už druhý Oliver z VK, takže dnes mi spoločnosť robia menovci. Ale je tu kopa familiárnych tvári. Mark mi prináša dohodnutý proviant do papierika, instatne balím a debatím s Mátem. Vyobjímam sa s Marcim, ktorého som nevidel aj vyše tri roky a hneď nabehne debata za klub, v ktorom sme a ktorého je jedno sedminovým spolumajiteľom. Golya má prízemie s menším barom, kde sa hrá, poschodie s regulérnym barom a posedením a navrchu ešte veľká terasa, ktorá je plná ľudí. Zariadené v duchu DIY, ale má to svojský punc.

Štartuje sa pol deväť, lokálni INFECTIOUS PIT hrajú zmesku grindu pomiešanú s inými žánrami, taký štandard. Odohraté je to v poriadku, ale nejak ma to neoslovuje nápadmi, tie sa držia bežných a obohratých postupov. Set JACK vidím len druhú polku, lebo sa zakecám na terase. Grindcore nie bars môjho strihu, z nahrávok ma nikdy neoslovili, videl som ich párkrát aj naživo, teraz to má asi najväčšie gule. Nový bubeník, takže mám konečne pocit, že sú poriadne posadení. Síce ma to stále nedostalo do kolien, ale nasadeniu a prezentácii kapely sa nedá nič uprieť. CRIPPLED FOX uzatvárajú trojicu domácich supportov a je to rozhodne najväčšia šleha. Thrash/skatepunk napchatý mosh riffmi a energiou, ktorá ťa zdvihne na nohy. Neviem, koľko rýchlych a krátkych položiek obsahuje setlist, ale prakticky až na pár viet pomedzi bloky songov sa nezastavia a vyklepú nás ako upratovačka koberec. Dynamická nálož poriadne štipľavej muziky, publikum vo vare, atmosféra hustne.

Nastupujú Nemci NUCLEAR CULT. Nejaká podivná zmes hc/punku, thrashu a sypačiek. Vôbec mi to nepíše, príde mi to nekonzistentné, rozhádzané a ani výkon kapely nie je nejaké terno. Má to nejaký svoj strih, ale inak dosť nuda a v polke setu to balím a balím. Radšej pokecám vonka s Olivermi. RUIDOSA INMUNDICIA je o dosť svižnejšia a nastrelenejšia kapela. Poznám len po mene, dnes mám česť prvýkrát, ale veľká spokojnosť. Hardcore/punk ako remeň. Žiadne špekulovanie, pekne od podlahy v poriadnom tempe zahratý mastný výprask. Show dynamická, speváčka je všade a chalani od gitár tiež nie sú za sochy. Nápadité, ostré a dravé. Malo to všetko a ľudí to hneď zobralo do pohybu, energia koluje a Rakúšania podávajú brutálny výkon. Skvelý set. Takto sa robí kapela.

Prichádza čas na headline večera YACOPSAE. Hodina je pokročilá, ale chlapi sa nazvučia najrýchlejšie zo všetkých v ten večer. Tam je skill. Ostatne aj v tom sete. Akonáhle spustia, tak odídeme všetci od seba. Stop and go turbo violence, čo driape viečka z očí. Nátlak na zmysly. Zvuk hneď brutal, basa riadny teror. Prevedenie neskutočné. Ani sa nechce veriť, že kapelník Stoffel má už pár rokov po päťdesiatke a zvyšní dvaja novší členovia tiež nie sú žiadni mladíci. Ale hrajú ako malí bohovia. Jedna k jednej. S rovnakou ničivosťou, naliehavou nepríjemnosťou a ukričanosťou, ako ich poznáš. YACOPSAE má svoj nezameniteľný ksicht a sound a naživo to ultimátne dvakrát podčiarknu. Vyberajú songy hlavne z veľkých platní, takže zaznejú veci z výbornej novinky "Timeo ergo sum", ako aj z pre mňa ich najväčšieho tlaku "Tanz, grosny, tanz",... Rozpoznávam skoro všetko mám pocit, čo je pri ich mohutnej diskografii dosť ťažká úloha. Set je optimálne dlhý, aj keď by sme uvítali pár minút navyše. YACOPSAE dali strašný profi náklad. Kapela, ktorá musí hrať posledná, lebo tak všetko spustoší, že po nich fakt že nechceš hrať. Dali strop, kam málokto dočiahne.

Pol druhej preč, rýchle brko a pár kecov a kráčame k autu. Oliver je celkom šmahnutý, po prejdení mestom a krátkej stopke na benzínke na chálo ho v aute instantne zalomí. Preberú ho až náklony na kruháčoch a po precitnutí hneď vidím, že s ním nie je dobre. Predycháva, pýtam sa, či zastanem a len ticho prikyvuje, tak to hodím na rýchlostke ku krajnici. Oliver v troch kolách a dvoch dodatkoch vysype všetko, čo je v ňom a môžeme pokračovať, než sa opäť preberie, ale tentokrát už pred vchodom. Teleport jak lusk. Ja sa dostanem domov o štvrtej ráno, ukrutne unavený, ale maximálne spokojný. V Pešti je vždy dobre.