PUNKGEN

Nuž, milý čitateľ, môžeš sa diviť, čo tu hľadá report na tak komerčnú záležitosť ako SOULFLY. Ničmenej tvoj verný pisateľ a na punkgen stály prispievateľ je starý nu-metal defender. Som si zarýmoval, ale k veci. Naozaj som na nu-metale vyrastal, doteraz mám preň slabosť a hlavne ma celá tá vlna zmiatla a hodila do náruče tvrdej muziky. Nebyť toho, nebol by som, kým som, ale zrejme niekto úplne iný. Odrazový mostík ku všetkému. Presne ti ukážem miesto, kde mi kamoš dal tretí album KORN na kazete do ruky a zmenil tým navždy môj život. Plameň pre muziku zahorel a doteraz nezhasol.

SOULFLY ma vo svojej ére prikvačil, album "Primitive" je druhý najstarší nosič (CD), ktoré mám v zbierke. Chystali sa kamoši z domu aj z Bratislavy, u jedného z nich dokonca prázdny byt na prespanie a blednutie pred akciou, takže bolo rozhodnuté veľmi, veľmi rýchlo, že tu sa dám. Navyše SOULFLY som ešte nevidel. Aj som bol troška skeptický, ako to môže dopadnúť, ale celkovo trip so spaním a stretávkou znel viac než luxusne. Jeden kamoš to ruší deň pred skrz robotu, takže nakoniec cestujem po dlhom pracovnom dni do hlavnej dediny sám. Aspoň stade pôjdeme dvaja. Stretávka na byte u Roba je okolo piatej. Som na mieste, ale parkovanie nemožné, tak to posúvam o ulicu ďalej, kde zaparkujem so stiesnenou dušičkou, že by to malo byť ok a nenájdem ráno papuču.

Na byte hodím sprchu, prichádzajú chalani. Robo mieša drinky, ktoré okamžite ťapkajú po hlavičke, aj si ubalíme a máme strašnú pohodu. Samozrejme do mesta sa plánuje až na headline, takže značne priškvarení sa tlačíme do nejakej Dacie z Boltu až kolo ôsmej. Chudák taxikár musí po ceste počúvať naše debilné vtipy, ale tak to pri tejto práci chodí. Vyskakujeme z auta, hneď do bočnej uličky na brko ako predlaktie a potom rovno dnu, pretože zanedlho to má začať. Nájdem si miesto vpredu, nie je taká plnka, však nech dobre vidím. Robo stihne doniesť pivo a začína intro z albumu "Primitive.

SOULFLY štartujú set hneď otvárakom z neho. "Back to the primitive" a ani nemusia nič vravieť, pľasnem skoro celé pivo na ex, podám vratný plasťák Robovi a hneď sa dávam do módu človek primitívny. Instantne ma nastrelí, pocity píšu a hlavne, kapela mastí brutálne. Pokračuje sa "No hope = no fear a celé sa to vo mne zintenzívňuje. Hrozím, bliakam, ohyby cez po tela. To netuším, že staré pecky budú tvoriť väčšinu koncertu. Zrazu "Downstroy", "Seek and strike" a ide sa ďalej. Tričko už prepotené, huba suchá, vo vnútri ale prebieha mix kontrolovanej jadrovej reakcie a nostalgických emócií. Max riffuje a je to eufória, stáť pár metrov od neho. Doslova chodiaca legenda. Na vokále už toľko nepotlačí ako zamladi, ale štyri struny vybrúsi stále statočne. Popri veku nezaprie kilá navyše, ale stále srší úsmevom a doslova žiari, keď má možnosť ti naložiť na hlavu. Ale nakladajú všetci. Basák aj gitarista (obaja s menom Mike), aj mladý Zyon Cavalera za bicími. Musí to byť riadny tlak aj pocit zadosťučinenia, hrať s vlastným synom. Čistý sen. Zohratí sú, pliaskajú náramne až epicky a set je nesmierne energický a dynamický. Staršie veci ako "Fire/Porrada" pretkávajú novšími, ale zaznejú "Prophecy", "Tribe" s reggae bridgom, covery od domovskej SEPULTURA "Refuse/Resist" a NAILBOMB "Wasting away". Dav sa baví, nechýbajú circlepity a poriadne moshovačky. Ja si to užívam maximálne, som v pohybe, skáčem a nechám sa otĺcť davom, aby sme sa tam mohli potom všetci vyobjímať. Aj si kus dojebem svoj vinkľavý členok, ale v rámci normy, alkohol otupí bolesť a rozchodím hneď. Z debutu naložia ešte "No" a  "Bleed" za asistencie Richieho Cavaleru a zabudneš na všetko, tak ťa to vyklepe. Hlavná časť je za nami. Prídavok v podobe "Eye for an eye" a oklieštenej verzie "Jumpdafuckup", ktorú odohrá Max v slovenskom drese, je posledný kameň, ktorý dopadne na tvoju hlavu. Naložené, precízne a skvelé po každej stránke. A hlavne pre mňa osobne atmosfericky neuchopiteľné. Vedel som, že to bude zážitok, ale neveril som, že to bude až takéto excelentné. Krása.

Je dohraté, mením suché tričko a začína sa tour po bratislavských baroch, kde osádzame ďalšie panáky. Začneme hneď dole pod MMC, následne pešo do mesta, kde prevetráme ďalšie dva (v jednom narazíme na ďalšiu skupinu expatov z LC), osadíme mohutné brko o jednej ráno na moste nad Dunajom a po rozdelení nasleduje ešte spanilá jazda dvoch najebancov kolobežkami po vyprázdnenej Bratislave. Akurát sa počas nej v Petržalke zamotáme do zóny, kde tá moja prestane ísť a kým to riešime, hneď sa z tieňa objaví čávo, čo nás blázni klasikou, že si zablokoval telefón a nech mu dáme zavolať. Robo mu zajebe, že nemá kredit a odfrčí zo situácie, ja sa z nej musím tak tridsať metrov odrážať, než tá elektrická kokotina naskočí. Ešte odbehneme pozrieť auto, papuča nikde a kopa miesta, tak je dobre. Budem kľudne spať. Na byte ešte osadíme pivá a brká, než ma finálne o štvrtej prepne do spánkovej temnoty.

Na druhý deň bledneme na byte, dojdú chalani, Robo nachystá brutálne raňajky, kávičku ako lusk a o jednej, keď vyprchá chlast, sa môžeme pohnúť domov. Kiež by bol každý deň taký, ako ten včerajší. Bohužiaľ späť do reality. Takéto momenty to však značne uľahčujú. Niet nad kooperačné mechanizmy. A kamošov. Your tribe, our tribe. Bohakrista, toto bol výlet za všetky drobné.