PUNKGEN

Na koncerte v Žiline sme boli pomerne nedávno. Po piatkovom koncerte PIPESH (KE), VOLE (CZ), BIB (USA), kedy VOLE svojim intenzívnym setom oddelili staré múry Collossea od jeho základov, BIB boli okej, ale neposral som sa z toho, možno až moc statické (takéto kapely ešte pred koronou zvykli hrať na K-town feste nedeľu poobede) a pragmaticky by sa dalo napísať, že o PIPESH ešte budeme počuť, lenže kapela je už poriadne rozbehnutá, takže už teraz o nich počúvame, sadáme v sobotu do vlaku a pekne sa vezieme na nový žilinský spot KC Hoffman, kde staré fosílie SEE YOU IN HELL a HOW LONG? naplnili aj napriek ďalšiemu koncertu v meste celé podzemie. Myslel som, že takýto prehistorický crust už mladých nezaujíma, určitý počet ľudí určite dotiahli aj miestne predkapely (RESEKCIA a TVOI TATKO), aby to Poliaci SLAVENKUST nakoniec všetko rozjebali na cimper camper (domček pod vodopádom). Pekný večer to bol.
O nejaký mesiac na to mi píše Dáša, že aj keď on na to veľmi nie je, robí japonský narodeninový koncert. Vidieť Japoncov v akcii je stále veľký zážitok + 42 máš len raz v živote (aj keď stále nevieš otázku), takže sa po rôznych kombinatorických analýzach nakoniec luxusne vezieme autom. Niečo po siedmej už parkujeme v lesíku pred Hájovňou. Vonku už obsmŕdajú nejaké postavičky. Niektoré som veruže už dlho nevidel. Taký ten squaterský puch som už tiež dlho nečul. Vonku dávame nejaké lahváče, pozrieť nás prišla aj úplne smelá srnka a popritom čakáme na začiatok. Vybehne Dáša, že vo vnútri začína VLOČKA. VLOČKA v lete? Klimatická zmena zasiahla už aj ZA-pop. Neviem, či si niekedy VLOČKU videl. Je to také zlé pokazené karaoke o bežkovaní (OK, jedna penička o voskovaní), Dáša je oblečený v zimnom, všade bežky, akože sneh a tak. Zrejme ho zásobuje rovnaký díler ako CTIBa, akurát, že kým sa ten matroš dostane na Slovensko, je už poriadne reznutý. SEDEM MINÚT STRACHU si len tak si odskočili cestou na Pohodu. Dnes v zostave namiesto Riša s Dášom. Jebnutosť pokračuje. Dnes možno aj osem minút. Deväť to by som asi kecal. Píla strúha, bicie sa nedemolujú, ale ničia sa sluchovody a posledné mozgové synapsy, ktoré sa nepodarilo skúntriť ani alkoholu. Japonci museli krochkať blahom. Nakoniec prišiel rad aj na nich. SPEED!! NOISE!! HELL!! už dobývali Európu ešte v čase vydania splitka s MIR (vtedy hrali tiež v Žiline). Vtedy sme ich nestili. Ešteže máme ten Obscén, vďaka ktorému mohli prísť aj na Slovensko. Hájovňa celkom naprataná, páni v rokoch (v Japonsku si pankáčom celý život) dávajú jednu sónickú šlehu za druhou. Bez prestávky, príhovorov alebo aspoň nadýchnutia. Klasická cirkulárka - to sa im hrá, keď takto naladené gitary už kúpiš v japonskom Muzikeri, intenzívna disbeatová nakladačka so šialeným vokálom. Nič nové, stokrát si už všetko počul, ale trepeš hlavou aj na stoprvýkrát. Názov nič nepreháňa! Koniec bez prídavkov. V ušiach prekvapivo na ďalší deň nič nepraská ani nepíska.
Dášo, prajeme ti ešte jednu 42, a potom to už do 88 nebudeš mať ďaleko :D Oj!

#7961 d napí­sal/a: 19.07.2023 15:06:33