PUNKGEN

Zaujímavo sa tie veci niekedy vyskladajú ... V roku 1997 (áno, je to už 26 rokov nazad) som vo fanzine Hluboká orba čítal článok s titulom "Punk v Iráne". Bol to český preklad scene reportu z amerického časáku Maximum rocknroll. V pôvodnom článku (MRR č. 116/1993) ale neboli uvedené adresy ľudí, ako bývalo zvykom u iných reportov. Aj sám autor ostal nepodpísaný z dôvodu, aby prípadne nespôsobil ťažkosti tým, ktorí mu v krajine s vládnucou diktatúrou pomohli a s ktorými bol v kontakte. V Orbe však bolo uvedené, že autorom článku je na 99 % Francúz Lük Haas. Vtedy som sa s týmto meno stretol po prvýkrát. Odvtedy som mal možnosť počuť množstvo kapiel a nahrávok z rozmanitých kútov sveta. A za mnohými tými vydaniami bol práve tento chlapík, cestovateľ a vydavateľ undergroundových nahrávok, ktorý ich vydával na vinyloch pod hlavičkou Tian An Men 89 records. Názov labelu odkazuje na udalosti a masaker na Námestí Nebeského mieru v Pekingu na jar roku 1989, keď protesty obyvateľov v čínskom hlavnom meste násilne potlačila armáda. Demonštrujúci vtedy požadovali demokratizáciu spoločnosti, podobne ako sa to pomaly dialo aj vo východnej Európe. Protesty však násilne ukončila armáda a podľa vyjadrenia študentskej organizácie a Čínskeho Červeného kríža tam zomrelo vyše 2 000 ľudí.

Až časom som sa o Lükovi dozvedel, že jeho záujem a vášeň pre undergroundové kapely a menej známe "scény" vzplanul kedysi práve u nás v Československu a Poľsku, ešte v 80-tych rokoch v dobách "Železnej opony". Dlhé roky som s ním bol v sporadickom kontakte, väčšinou cez maily, cez Discogs, neskôr cez Facebook. Platne, ktoré vydal, som kupoval cez jeho priateľa Freda Brahima z Darbouka rec., ktorý si vzal na starosti distribúciu, vzhľadom na to, že Lük bol stále na cestách. To je už ale mnoho rokov naspäť.

Prestrih. Rok 2023.

Pred istým časom Lük trochu zvoľnil, skončil s prácou na plný úväzok, šiel do dôchodku a mal čas a možnosť prezrieť si, čo všetko za tie roky nazbieral. Z toho dôvodu na Facebooku zverejnil istú časť archívu svojich fotiek, mimo iného aj z prostredia Československa. A medzi nimi sa objavili veľmi zaujímavé zábery. Pri jednej nedávnej debate o jeho cestách, ktorej sa zúčastnil v infoshope vo francúzskom Toulouse a na ktorú som na FB natrafil, som Lüka v komentári oslovil, či by nemal chuť zastaviť sa po rokoch opäť aj v našich končinách. Predchádzalo tomu, samozrejme, ešte niekoľko mailov a správ a nahrával mi aj fakt, že má teraz, po skončení práce, viac voľného času a pritom stále nehasnúcu pasiu pre cestovanie. Kupodivu, Lük na to bez veľkých rečí kývol, že jasné, že príde rád, takže ostalo len domyslieť, ako to celé pojať a zorganizovať. Bolo treba osloviť ľudí, ktorých by to prípadne zaujímalo, akciu zarámcovať a aj spropagovať.

Nažhavili sme teda horúce linky s Mirom, ktorý má na starosti Český a slovenský archív subkultúr a dohodli sme sa, že to nasmerujeme tam. Poslaním CS archívu je vytvorenie zbierky subkultúrnej produkcie, ktorá má slúžiť ako pomôcka pri výskume a výuke dejín každodennosti a nezávislej kultúrnej produkcie v Čechách a na Slovensku. Snažíme sa tieto veci zachovať pre budúcnosť. Zber materiálov je orientovaný na tlačoviny, fotografie, fanziny, umenie a rozhovory. Považujeme za dôležité uchovať, skúmať a prezentovať tieto marginalizované typy historických prameňov.

Tým, že Miro býva a pracuje v Prahe, mal možnosti osloviť viac ľudí a potencionálnych záujemcov. Ja som zase zameral na informačné pramene a dohľadávanie starších archívnych materiálov na túto tému. Plagát na akciu som zosmolil štýlom "cut and paste" z výstrižkov obalov kaziet a kníh, ktoré Luk vydal a prepojil som to súvisiacou témou. Názov akcie som šľohol z kazety "Co bylo za zdí/What Was Behind The Wall" a ten bol zase kontextuálne spojený zo starou kompiláciou CS kapiel, ktorá vyšla na Stres records v roku 1990. Inak, vydavateľ tej kazety Pumlíč, sa taktiež na diskusii na chvíľu na zastavil. V tom celom bol tiež zahrnutý odkaz na zásadnú knihu o CS punku od F. Fuchsa, vďaka ktorému som sa ku tomu celému dostal a ktorého onášivkovaná "džíska" visí aj na vešiaku v archíve subkultúr.

V piatok na obed som vyrazil z Blavy, v Brne som u Achmeda vyzdvihol Strapatého a za živého debatovania o časoch starých aj súčasných, sme krátko po 16:00 dorazili do Prahy. Zamierili sme na severní nádraží, a tam sa už čnela budova Eternie, bývalej sladovne. Stručná charakteristika priestoru na ich webe znie, citujem: "Nacházíme se na Smíchově mezi dvěma železničními mosty v budově bývalé sladovny. Objekt jsme postupně od roku 2016 přebudovali na místo sloužící nám, punkáčům, skejťákům, veganům, hudebníkům a všem lidem věřícím, že prostor pro kreativitu, komunitu má smysl." Súčasťou budovy je veganská reštaurácia Eaternia, klub Underdogs, priestory na prenájom, skúšobne, skate park atď.

Dali sme si pár pív (niektorí aj v dvojcifernom počte) na uvítanie a poďho do víru udalostí. Lüka aj s jeho pani manželkou sme vyzdvihli v hoteli a vyrazili sme na krátku prechádzku Smíchovom, ktorú zakončujeme v záhradnej reštaurácii Klamovka, kde prebehla príjemná, neformálna debata o hudbe, politike a všeličom inom. Našej rozprave načúvala aj "Košířská madona". Miesto záhradnej reštaurácie sme zvolili aj z dôvodu jej histórie, ktorá trochu súznela aj s našou akciou, opäť citujem z webu reštaurácie:
"Při bývalé sokolovně byla později opět otevřena restaurace, lépe řečeno hospoda, která se stala v 70. a 80. letech neoficiálním centrem undergroundové kultury a disentu. Scházeli se tu literáti, hudebníci, výtvarníci, filosofové, budoucí politici i obyčejné máničky. Ke Klamovce neodmyslitelně patří Mejla Hlavsa a jeho Plastic People, Sváťa Karásek, Jim Čert, muzikanti z kapel Echt!, Hudba Praha, Psí vojáci a Národní třída, autoři sdružení v Revolver Revue a Respektu, z nich především Jáchym Topol, Viktor Karlík, Ivan Klamper i "profesionální" disidenti Václav Havel, Jiří Dientsbier, Saša Vondra, Jan Ruml, Ivan Martin Jirous, Jan Lopatka, Egon Bondy, Karel Schwarzenberg a další ..."

Nočnú šichtu sme ešte strávili na tradičnej Skaparáde v Klube 007 na Strahove. Celé to bolo to také zahrievacie kolo pred sobotňajšou diskusiou na Půde Eternie.

Sobota sa niesla v znamení príprav na akciu. Samotné dopoludnie prebehlo hladko, pretože zo strany ľudí v Eternii všetko klapalo, takže od 13:00 hod. už bolo možné navštíviť archív. Miro tam osobne rozprával o jeho činnosti, my sme debatovali s Lükom a stavilo sa aj pár ľudí.
Od 15:00 hod. bola otvorená miestnosť diskusie, Půda, kde bolo možné zakúpiť knihy, staršie aj nové ziny a aj nejakú hudbu, či second hand šatstvo za dobrovoľný príspevok.
Pred 16:00 hod. sme pustili niekoľko nahrávok zo ripnutých starých kaziet z labelu Ukrutnost tapes (predchodca Tian An men 89 records) a po chvíli začala diskusia. Na úvod zaznelo krátke predstavenie činnosti archívu a potom už samotný rozhovor s Lukom Haasom o jeho aktivitách a zážitkoch, ktorý prebiehal v angličtine, pričom preklad bol zabezpečený. Moderoval Radim Kopáč, vydavateľ fanzinu a organizátor HC koncertov, český literárny a výtvarný kritik, publicista, editor, nakladateľský a časopisecký redaktor, ktorý vedel čo a ako sa pýtať, vedel nadviazať, premostiť a posunúť diskusiu vždy o krok ďalej.
Po 17:30 prebehla všeobecná diskusia, padli nejaké spomienky napr. od Petra Bergmanna, Mikoláša Chadimu, či už zmieneného Pumlíča, príspevky do diskusie a samozrejme otázky. Následne bola voľná zábava a rozprava. Program sme sa snažili prispôsobiť aj tomu, aby ľudia prípadne postíhali aj iné kultúrne akcie a koncerty v Prahe, ktorých bolo v ten deň neúrekom. Na diskusiu sme vyberali dobrovoľný vstup, ktorý bol určený ako benefitom pre archív, na platenie nájomného, pričom nájomným sa zase podporí Eternia. Rovnako aj predaj duplikátov fanzinov aj niektorých kníh atď. slúžil na tento účel. Zároveň na mieste predávalo svoje veci niekoľko distier: Knock Out, undergroundové nakladateľstvo Pravěk, nakladateľstvá Divočina a Anarchistická federácia.

Príbeh Lüka Haasa je pestrý, v skratke by som zmienil aspoň niekoľko skutočností:

Lük Haas sa do Československa prvý raz vypravil v lete roku 1986, s cieľom zoznámiť sa s miestnou punkovou kultúrou. O existencii punku v ČSSR sa dozvedel z amerického fanzinu Maximum rocknroll, ktorého redaktor Mykel Board zostavil kompiláciu World class punk, kde bola zahrnutá aj pražská kapela A 64.
V Prahe sa Lükovi podarilo nakontaktovať na ľudí z okruhu Jazzové sekcie. Mikoláš Chadima mu poskytol aj niekoľko nahrávok s undergroundovými kapelami, ktoré potom vydal vo Francúzsku pod hlavičkou vydavateľstva Ukrutnost tapes. Z českých kapiel na kazetách vyšli undergroundoví É UCHO DEBIL ACCORD BAND, POSÁDKOVÁ HUDBA MARNÉHO SLÁVY, SLEPÉ STŘEVO, ale aj punkoví F.P.B., či kompilácia punkových kapiel pod názvom Hrubý punkový hláska. Kazety vychádzali v náklade cca. 50 až 100 kópií a boli distribuované na univerzite v Štrasburgu, kde Lük študoval, resp. ich poštou rozposielal do celého sveta.
Lük, aj v rámci svojho celoživotného zamestnania v organizácii Červený kríž, ďalej pestoval záujem o punk v krajinách s nedemokratickými režimami. Popri spomenutom nízko nákladovom vydavateľstve, v rámci ktorého vydal nahrávky z ČSSR, DDR, ale aj z Ázie, vydal aj vlastný zin Mala ewolucja. Svoje postrehy z ciest a objavovanie miestnych scén približoval vo forme reportáží na stránkach rôznych fanzinov, predovšetkým ich ale posielal do slávneho amerického Maximum rocknrollu, ktorý mal obrovský dosah a predstavoval zásadný zdrojom kontaktov pre celosvetovú punkovú scénu.
Lük sa do Československa sporadicky vracal v 90-tych rokoch, keďže viacero svojich vydavateľských počinov lisoval v Lodeniciach. Teraz, po dlhšom čase, opäť zavítal do Prahy a bolo zaujímavé počuť z prvej ruky, ako vtedajšie časy vnímal okom človeka zo Západu, ako vnímal meniacu sa situáciu v Československu, spoločnosť aj subkultúry po páde režimu, resp. aké mal zážitky v iných nedemokratických krajinách.

Tohto všetkého sme sa dotkli aj v otázkach v debate. Stretnutie bolo zarámcované ako diskusia a stretnutie ľudí, ktorých téma punku pred, ale aj po roku 1989, zaujíma. Verili sme, že prebehne aj za účasti viacerých zaujímavých pamätníkov, ale aj akademikov. Podarilo sa to do istej miery naplniť, hoci niektorí z pozvaných ľudí museli, žiaľ, účasť odrieknuť.

Záverom si dovolím citovať aj spontánny dojem účastníka Petra "Bergáma" Bergmanna, ktorý napísal hneď po akcii:
"Dnes proběhlo skvělé odpoledne s Lukem Haasem v Eternii na Smíchově, vzpomínky a diskuse o punku a subkulturách v Československu a ve východním bloku. Díky všem účastníkům, bylo to příjemné posezení. Luk Haas procestoval více než polovinu světa a všude se pídil po subkulturách a projevech punkové kultury, vydal téměř čtyřicet vinylů s nahrávkami kapel od Rumunska, přes Indonésii a Malajsii, až po africké země a země bývalého Sovětského svazu, Indii, ale třeba také Írán, Nepál nebo Turecko. Málokdo si dovede představit, jak je náročné najít pankáče třeba v Turecku nebo Íránu, získat jejich nahrávky a pak je propašovat za hranice, nakonec i z ČSSR Luk pašoval nahrávky, které jsem mu v osmdesátých letech poskytoval já, Mikoláš Chadima a nebo Petr Růžička a podobně. Vzpomínky na tato léta a další vyprávění by vystačily na deset takových večerů, ale zájemce mohu potěšit, že už se s Lukem připravuje rozhovorová kniha, kde bude možné se dočíst více. A kdo nechce čekat, může si rovnou koupit Punk zuřivej (nakladatelství Divočina), knižní rozhovor se mnou, kde o Lukovi vydatně mluvím také, protože moje rané punkové období silně ovlivnil a mojí činnost na mezinárodní subkulturní scéně nasměroval. Z Lukovy pražské návštěvy vznikl video záznam a v neděli s ním bude pořízen rozhlasový rozhovor, takže budou dostupné i další výstupy. V průběhu večera vzpomínal nejen Luk, ale spolu se mnou také Mikoláš Chadima, Pumlíč a po skončení akce se debata odvíjela až do pozdních večerních hodin."

Akcia dopadla dobre, Miro taktiež zabezpečil kameru a vznikol tak audiovizuálny záznam, ktorý sa pomaly procesuje. Nasledujúci deň šiel Lük do Radia Wave, kam ho pozval Banán na kus reči do relácie Modeláři. Tá by sa mala vysielať v éteri v utorok, 2.5. o 21:00 hod., nalaďte si ju.

Do budúcnosti plánujeme s Lük Haasom vydať knihu, alebo publikáciu rozhovorov doplnenú fotkami. Sme s ním naďalej v kontakte a v rozhovore pokračujeme. Spočiatku sme to začali písať ako fanzin, neskôr však rozhovor narástol do rozmerov, ktorým by snáď pristal aj veľkorysejší formát. Uvidíme.

Ešte raz vďaka všetkým zainteresovaným a zúčastneným. Verím, že sa opäť niekedy niekde uvidíme pri podobnej príjemnej archívnej akcii.

Fotky: Gabriela Kontra