PUNKGEN

Obliekli sme si maskáče, vzali baterky a šli na tajný prieskum. Na prieskum do nedokončeného a vtedy už zaroveň aj rozpadnutého krytu civilnej obrany za sídliskom. Bolo to pre nás vzrušujúce dobrodružstvo. Počas tejto výpravy sme si ledva ako násťroční uvedomovali, kde to vlastne sme a akú úlohu mohli zohrať tieto nekonečné surové kubíky betónu, ktoré stále vyžarovali negatívnu energiu, keby ... Našťastie keby. Podobné pancierové kryty, alebo ak chcete céóčka, sú alebo boli takmer v každom malom meste, pod významnejšími budovami alebo školami. Na niekoľko z nich som som chtiac alebo nechtiac natrafil v neskoršom veku, či už boli prerobené na krčmy, koncertné alebo skúšobňové priestory. Ale tá negatívna energia pochmúrnej doby minulej sa premaľovať nedá. Na jeden takýto CO kryt sme narazili aj pri našom flákaní sa po Morave. Na klub Vesmír vo Vestíne.
Ešte predtým dvojdňové intermezzo v Brne (Vegalité, JBM, U Tomana, Craftbeer Bottle Shop & Bar, Axiom pub, Schrott - pozerám, že sme toho stihli celkom dosť, ale vôbec nie sme alkoholici), vindaloo a jalfrezi v indickej Padagali (odporúčam všetkým plechovým hubám), Thrills Brewing vo Velkých Pavlovicích, nájdenie najhoršej indickej reštaurácie v ČeskoSlovensku (tá je v Zlíne - je tam len jedna, takže netreba menovať) a sme pred barom Amerika vo Vsetíne. Hodiny ukazujú ešte len 18:00. Nikde nikto. Prechádzame celé okolie popri blokoch. Nikde nič. Po menšej prechádzke Vesmír nachádzame v podzemí pod spomínaným barom. Práve otvorili a sme tu prví. Ideme zmeniť prachy, a keď sa vraciame, už sa nejaké postavičky tackajú pri bare. Zatuchlina, squat, postnukleárna apokalypsa. Akurát fajčiť sa tu nemuselo. Oproti tomu je v Collosseu svieži vysokohorský vzduch. Ešte hodnú dobu trvá, kým sa Vesmír naplní, ale nakoniec sa v ňom tlačí tlupa ľudí od Slovenska až po Brno (kapely nepočítam). Je pol deviatej a supernova môže vybuchnúť.
Prvé ťažké chemické prvky vnášajú do medzihviezdnej hmoty KURVY ČEŠI. Je to vlastne taká veselá hudba od veselých chlapcov. Všetci jedna veľká rodina. Dekadentný uvrieskaný punk vyvolávajúci vyprovokované záchvaty epilepsie. Márnosť, opovrhovanie života, sem tam nejaká nadávka, VOLE pro chudé. Intenzívne a instantné. Zatiaľ čo sa na pódiu vymieňa polovica osadenstva, v backstage sa rozbieha slušný ping pongový turnaj. Nechápem. Nasleduje VOLE. Explózie chaotického noise punku popretkávané deadkennedysovskými sólami na gitare a Tomášovými prostovravnými výstupmi. Úprimný nihil. To nevymyslíš - to je život. Najmä počas výmeny struny sme zažili aj peknú prózu. "Na Prahu dobrý" počujem od niekoho odvedľa a nemôžem len súhlasiť. Neviem sa dočkať splitka s Brünnermi. Už len trikrát sa vyspím ... PERLY SVINÍM z Rožnova pod Radhoštěm pre mňa až do koncertu úplná neznáma. Dosť rozpačitý začiatok sprevádzaný technickými problémami, hlavne vypadávajúcim mikrofónom, ale tak od polky sa to opravilo a celkom aj rozbehlo. Škoda, v muzike mali popučených viacero žánrov a nápadov, snád příště. Ale spev bol fajn, teda z toho, čo bolo počuť. Nenašiel som nikde žiadnu nahrávku. Nakonec hlavné hvízdy the WILDERNESS z malého ríma. Skladby prevažne z "nového" a stále chystaného albumu "IV", teda tak nové, že ich hrajú až asi tak šiesty rok. Poznáš naspamäť: "Nedlžím ti nič", "Atentát", "Sarajevo punx", ale srandisti dali aj dva inštrumentálky za sebou "Sketord" a "Prelet", plus ešte aj väčšie stariny ako "Lacný pank" alebo "Rešpekt". Na záver to všetko pred preplneným podzemím spláchli hitovkov "Čo s tým hnevom?". Aj cez všetky průsery táto kapela nikdy neomrzí.
Ešte sa sekundu pomotáme, podáme si ruky s tými tromi tuctami známymi a jedem o CO kryt dál. Ešte za tmy sme doma.