PUNKGEN

Od pandémie som sa síce do Pešti zopár krát dostal, ale buď sme šli s malým na výlet za rybičkami do Tropicaria alebo pozrieť veľkokapacitnejšie outdoorové akcie typu DEFTONES alebo GOJIRA (chodím aj na také, musíš sa cez to preniesť). Klubovky, kde by som mal možnosť stretnúť domáce familiárne tváre, nejak nevydali. Hlavne skrz toho, že som bol sám do auta, alebo ak som bol rozhodnutý obísť to aj tak, nakoniec tomu zabránili rôzne, externé alebo interné okolnosti. O to viac som bol rád, že sa konečne našla vhodná konštelácia, aby som sa tam po extrémne dlhej dobe dostal. Výborný termín, dobrý lineup a  dvojčlenná posádka ochotná pridať sa.

Dohadujeme odchod pár dní predtým, pohýname sa s miernym meškaním, ale tak to v rodinách s deťmi chodí. Vyberám Kukinka a vo Fiľakove Olivera, hneď v druhej dedine sa vyťahuje domáca, ktorú keď Kuko otvorí, taký kandel sa rozjebe po aute, že by som asi nafúkal aj z tých výparov. Po ceste jedna pauza a prichádzame pred pol ôsmou. Ulica, z ktorej sa prechádza do klubu, je takmer úplne prázdna, ideál na parkovanie. Dám hneď brko, chalani ešte prda z pálenky. Kuko ide hľadať bankomat, ja s Olim prechádzame cez menšiu aulu do komplexu budov, kde krížom cez dvor nachádzame hlúčik ľudí, hluk a vchod.

Klub Kripta vznikol ako pohrobok pre mňa kultového miesta, DRR PNC alebo Dürer Pincze. Najskôr ho nahradil na pôvodnom mieste, po uzatvorení budovy nasledovalo prvé a cez koronu druhé sťahovanie na terajšie miesto. Je tu fasa prístup, kľud a veľa pľacu vonka. Už zvonka začínam cítiť pôvodný vibe, keď sa dostaneme dnuka, je to ako návrat na miesto činu. Vizuálne aj atmosfericky. Vypadá to rovnako, ale inak. Proste cítiť, že to majú v rukách ti istí ľudia. Navyše si tu, rovnako ako predtým, riešia aj skúšobne a iné aktivity, takže to nie je len klub, ale v podstate základňa pre veľa iných aktivít pre širokú skupinu ľudí. O tom môžeme my, z provinčných mestečiek, akurát tak snívať. Darmo, veľkomesto.

Dnuka sa už nazbierala slušná kopa ľudí, zdravím a objímam kamošov, ktorých osobne vidím skoro po troch rokoch. Až neuveriteľné. Stretávame aj Spikeyho s Tomym. Hneď sa teším, budú zjeby. V čase príchodu už hrá prvá kapela večera, FURUNCULUS. Taká prazvláštna zlepenina hutnej basy, ľahkej punkovej gitary a na groove postavených bicích, bez vokálu. Troška punk, troška funk, troška kadečo. Hudobne si vystačia aj bez spevu a hrá im to ľahko a svižne. Stihneme asi dva tri songy. Nasledujú debaty vonka, ale zanedlho ide FLESHPRISON, a to chceme rozhodne vidieť.

Spev tu obstaráva Bence, náš miláčik, a na basu hrá ďalší kamoš Máté. Zatiaľ majú vonka len dva songy, ale nahrávka je v procese, vrátanie vydania. Kapelu tvoria skúsené tváre tunajšej scény, niektorí majú za sebou toho hodne, hlavne bubeník, ako sa neskôr dozvedám. Kombinujú prakticky čokoľvek, čo má tlak. Nájdeš tam hardcore riff, metal riff, PV riff. Proste hocičo, čo poslúži, aby do toho mohli bicie pliaskať zložitejšie kombinatoriky a že sa chlap vyhral za tou sadou. Spolu je to kompaktná, agresívna a polohy meniaca muzika, ktorá nenudí a prekvapuje ako mínové pole. Nikdy nevieš, kde to jebne najbližšie. Do toho Bence s tým jeho vokálom a živelným prednesom. Strhlo to svojou energiou, nasadením aj prevedením. Viac hrot by to už bol, len ak by šli nonstop bez pauzy. Pomedzi songy si totiž púšťajú beaty. Čo je tiež pohode koncept, ako sa predýchať a pritom vyplniť hluché miesta. Inak ale FLESHPRISON brutálny náklad.

Nasleduje STILL COLD a už pri zvukovke, kde počujem samý metalcore/breakdown, mi je jasné, že strávim ich set vonka pri rozhovoroch. Ako tak stojím v klube, napadne ma, kedy asi dojde Kuko, keď v tom ho uvidím na vstupe. Dačo sa tam rieši. Prederiem sa cez dav, ktorý je už v tomto bode riadne hustý, aby som zistil, že už je dnu dvesto platiacich, takže sa z bezpečnostných dôvodov už nikto nepúšťa. Nakoniec sa to vybaví, keďže je s nami. Ale inak je full house a aj chalani sú v piči z toho, koľko sa tu nazbieralo ľudí. Jednoznačne najlepšia návštevnosť za celé fungovanie. Ale nie je sa čo diviť. Šesť kapiel, aj keď domácich, ale za dve tisíc forintov, čo je cca päť eur. To je ako zadarmo. Nápoj ťa vyjde na euro pade. Tak neviem, ako pre domácich, ale s eurami v peňaženke je to raj. Zamieňal som dvacku a polovicu forintov som doniesol domov. Kruté.

STILL COLD prekecáme, jesto s kým a treba sa aj socializovať. Navyše, keď sa s niekým nevidíš takú dobu, tak to ide samo. Snažíme sa dnuka pretlačiť na set GEAR. V tomto bode je dnuka pár štvorcov voľného priestoru, takže sa zasekneme hneď pri dverách. Chalani sú relatívne mladšia kapela, ale zrejme mali od začiatku jasné, čo chcú hrať. Songy, vystavané na hc/punk základe, kde sa sem tam primiešajú melodické linky v gitarách, speve a nejaký ten crossover moment. V takomto prevedení sa táto muzika hrá už roky. Je to recept, ktorý funguje, no na druhej strane je kus obohraný, takže sa nedeje nič prekvapivé. Chýba mi v tom kus ostrosti, ale inak hrajú dobre a zručne. Ale nič z toho netrčí. Niekde v polke setu ideme zase na vzduch. Troška sa vydýchať, než príde na radu ďalší tlak.

Tým je TOUCH. Už v dobe ich začiatku som predpovedal, že je v nich potenciál, a odvtedy sa to len potvrdzuje. Nachádzame si miesto zľava spredu, nech niečo aj vidíme, no a akonáhle sa začne, spustí sa masaker. Spevák do nás vletí v momente, ľudia vpredu sa zmenia na prúdiacu masu a kapela začína sekať songy, ktoré by rozhýbali aj ortodoxný kresťanský kemp. Muzika TOUCH má všetky faktory, ktoré robia hardcore zaujímavým. Silné a nápadité riffy, dynamické kompozície songov, ktoré dokážu vybudovať ako atmosféru, tak potrebný nájeb, a správne nasadené bpm, ktoré v rýchlych pasážach rozdáva facky, ale v tých stredných poskytuje adekvátny groove a drive, že jedna noha neostane statická. Proste všetko zásadné, správne namiešané, muzikantsky doladené, odohraté s prehľadom a posadene. Dav na to reaguje, celý čas sa niečo deje kolo mňa a musím častokrát viac sledovať okolie, ako kapelu. Aj tak schytám pár dobrých rán, v jeden moment ma dav vytlačí a ja končím celou váhou na babe s polovicou tej mojej, no a tenisky na druhý deň vypadajú ako zo zákopu. Ale vo výsledku silná energetická bomba a ukážkový a intenzívny koncert. Oli to najlepšie vystihol jedným slovom: craftsmenship. Tak to tu nechám.

Ďalšie brko, vetráme sa po tom preplesku. Ešte nás čaká jeden, CRIPPLED FOX. Nazvučia sa rýchlejšie, ako všetci v ten večer a ani neviem ako, už sa zdnuka ozývajú prvé tóny ich setu. Zmiatlo ma aj to, že si nechali svietiť svetlo, čo bola celkom haluz, ale vypadalo to pohode. Na ich set zreteľne už neostali všetci, resp. nebola už taká plnka. Ich škoda, lebo tam vykydali za tri fúriky tých svojich krátkych trackov, ktoré ťa zoberú na divokú jazdu štipľavým a úderným skatepunk/fastcore/thrashom, v ktorom netreba chodiť ďaleko ani po nejakú tu sypačku. Mark za bicími je záruka, že na plyn sa položí tehla hneď na začiatku a tam je, kým nie je po všetkom. Rýchle, nasadené, útočné. Ukričané, nadopované a nezastaviteľné. Navyše sa naozaj nesrali s pauzami (dali si jednu, tak na pár sekúnd), takže set bol vo výsledku hurikán, ktorá ťa poľahky a bez problémov zmietol do kanála ako ten posledný špak pri obrubníku. História tejto kapely hovorí za všetko, rovnako aj skúsenosti pretavené do praxe. Tak to presne vypadalo a znelo. Ďalší, čo môžu školiť, ako sa to má robiť.

Nič, je polnoc, dávam tomu polhodinku na blednutie, než zavelím na odchod. Tak sa ešte kus motáme, ubalím posledné zvyšky, rozlúčim sa a po pol jednej sadáme do auta. Dávame pauzu na prvej väčšej benzínke pri výjazde z mesta, tlačíme nevábne jedlo v spoločnosti veľkej skupiny chlapov z dedín pri Fiľakove, idúcich domov z masívneho DHL prekladiska tuto opodiaľ, a vyrazíme. Teším sa, že zanedlho budem doma, však z Pešti je to hneď. Ale taká hmla, že nevidím miestami ani pár metrov od auta. Nakoniec sa to rozpadne, ale aj tak parkujem doma až o štvrť na štyri. A do postele sa dostanem až po štvrtej. Na druhý deň ma po pár hodinách spánku krpec ťahá z postele, roztrepaný som ako tridsaťšesťročný smetiak, ale neľutujem nič. Perfektný večer. Po dlhej dobe v Pešti, po dlhej dobe s týmito ľuďmi a na ich spote. Trvalo to dlho, kurva. Najbližšiu návštevu nebudem určite toľko odkladať.