PUNKGEN

Napriek tomu, že sme plánovali jeseň stráviť hlavne v skúšobni tvorbou nových vecí, dostali sme pozvánku, akú neodmietneš. Zahrať si na fajnom spote pod organizáciou fajných ľudí vo fajnovej spoločnosti kamošov z HEVER a MAKEXPEACE. Síce logistika nepustí a dáme to opäť bez skúšky pred akciou, ale tak nejak sme si zvykli. Keďže moja polovička má v tento deň narodeniny, pribalím ju do auta na výlet, navyše sa má v klube stretnúť s kamoškami, tak troška sa socializovať od dieťaťa tiež neni na škodu.

Vyrážame z LC ja, Oli a Dita. Chalani prídu rovno tam. Ideme v predstihu, už o tretej máme nabalené, predsa len, počasie nič moc a mám tendenciu v Bratislave zablúdiť aj s navigačkou. Nakoniec sa to ukáže ako prozreteľný krok, niekde na D1 sa vyjebe kamión s prepravou živých býkov (jebe?) a celú diaľnicu postupne odkláňajú na Pezinok. Takže ideme hodinu v kolóne, než sa tachometer pohne aspoň nad dvadsiatku. Nakoniec sme na mieste o pol ôsmej, obzerám ako zídem dole cez skok, samozrejme štrajchnem spodok, bo to napiču vidno. Ale podarí sa z uhla, parkujeme. Vonka sa opadané listy tlačia do blata, zem pod nohami šmýka, dosť fúka a je to ako na chate. Dobrý spot.

Balím hneď. Kým fajčím, sledujem ako poškrabú podvozok HEVER. Ukazujem, ako vytočiť. Dnuka našťastie teplo, obzeráme priestory, zdravíme sa. Ešte je tu skromnejšie, sám som zvedavý, koľko ľudí sem dneska dôjde, keďže je to (zrejme) kus od ruky. Obavy sa neskôr rozplynú, nakoniec sa nazbiera solídna návšteva, že sa dnuka aj predierať treba. Je tu kopa familiárnych tvári, atmosféra je výborná, a to sa ešte nezačalo. A moja žena medzitým aj zabudla, že so mnou prišla, haha.

Nakoniec sa vykopáva okolo deviatej, začínajú HEVER. Ja neviem, piče, zakaždým mám pocit, že ich vidím v lepšej forme, ako naposledy. Ich muzika nie je najjednoduchšia, je v nej veľa odbočiek, vyhrávok, detailov. Napriek tomu ten svoj pestrý hardcore dokážu pekne posadiť, odprezentovať skočne a sviežo. Sú zohratí, má to nápady, hlavu aj pätu, pracujú so štruktúrou a dokážu pekne budovať napätie v songoch. Statočne naložený set. Odozva nenechá na seba čakať, v klube už ide pohyb a teplota vzduch stúpa. Už na prvú kapelu statočný bordel, energia koluje a rozbieha sa to famózne. Skvelý štart.

MAKEXPEACE sledujem zboku. Troška už sa naťahujem, nech nie som stuhnutý, keď prídeme na rad. Zmena štýlu, ide sa do vôd youthcrew sXe hardcore. Chalani toto remeslo majú doštudované, predvedú set presne ako z lexikónu tohto žánru. Je tam všetko. Ostré gitary, dynamická rytmika, punkový vibe a Sekalov uhrančivý vokál. Inak Ivan je furt v pohybe, vlastne celá kapela, ako keby plávali pomedzi dav. Celkovo je fasa, že divákov od kapely nedelí nič a tak sa v klube vytvorí parádny prepojený feeling, kde lietajú ľudia, pot a pozitívne vibrácie. Ako píšem, chalani presne vedia, ako a čo chcú hrať a vo výsledku to nasypú ako nič, napriek tomu, že podobne ako my, moc nestíhajú skúšať. Krátky, ale mrštný set.

Ubehne to rýchlo, ostatne každý hráme relatívne krátko, tak už sa chystáme my. Hneď prekvapko, keď Jakub vyberie z puzdra gitaru, ktorá ma zlomený krk. Musíme si požičať (díky Pavel!), ladíme a zanedlho môžeme ísť na to. Hrá sa dobre, bicie nelietajú, keď je kopák dvadsiatka, mám furt z tohto obavy. Lietajú zato ľudia, moc neregistrujem, čo je pred mnou, lebo mám furt svoj blok v hlave, keď hrám, ale odozva sa nedá nevšimnúť. Adrenalín stúpa, tak nás vyhypovalo, že nakoniec po dohratí pridávame nový song, ktorý Oliver stokrát povedal, že nehráme. Brutal atmosféra, rozhodne zapamätateľný gig.

Bratia Česi balia. Okrem nás každý cestuje domov, takže sa to postupne rozpadá, až nakoniec kolo dvanástej zavelíme na odchod aj my. Nakúpime pivečká na byt k Dávidovi. Presúvame sa v dvoch autách, taxík ide rovno tam, my ešte zaparkovať do podzemky, nech máme kľud na duši, že veci aj auto sú v bezpečí. Samozrejme som po ceste zle odbočil aj s GPS. Piče. Potočíme sa, parkujeme, šlapeme pár sto metrov vo fujavici na byt. Tam otvárame pivká, sa už teším, že si lognem. Pri pivečkách vysedíme do tretej ráno, kedy riešime kadejaké zjeby, až mi oči slzia. Primitívne posedeníčko s chalanmi, to mám rád. Líham štvrť na štyri.

Ráno vstávam prvý, pol ôsmej už stojím v sprche a potom naháňam posádku. Jednak si musíme prevziať dieťa v rozumnom termíne a Oli musí stihnúť pohreb. Takže nie je času nazvyš, vydurím všetkých do garáže a smer domov. Vymotáme sa rýchlo, cesta už bez komplikácii a o pol jednej parkujem vyložené auto a vpochodujem do dverí s náložou pizze pre celú rodinu. Dospával som to ešte dva dni, čo ti poviem. Silné to bolo po každej stránke. Oliver, Marek, Weranda a chalani z HEVER/MAKEXPEACE - díky za všetko!

#7942 Scheby @ napí­sal/a: 27.12.2022 14:26:56