PUNKGEN

No. Klasicky som chcel aj na tento gig niekoho zohnať do auta, ale bohužiaľ nikto nič. Už som tento rok takto odpískal dve akcie v Budapešti, že komu sa bude chcieť šoférovať samému proti noci. Spätne ma to aj mrzelo, tak teraz som sa namotivoval, že sa na to nevyjebem a pôjdem. Našťastie mi to vydržalo, a to sme doobedu ešte tlačili kapustu a robili čalamádu. Energia ostala, tak kolo pol štvrtej sadám do auta a vyrážam. Začína pršať a neprestane celou cestou. Premávka silná, počasie na hovno, obchádzka miestami roztrepaná doslova na prach.

Cesta snov končí troma kolami hľadania parkovacieho miesta v centre Košíc počas sobotňajšej noci. Po šiestej otváram dvere klubu. Kopa známych. Zvítam sa s ľuďmi, Adrikom, Prasiakom, thorwalďákmi, Čechmi a chalanmi z IMPULSEALER, kde hrá na gitaru Jano, môj dlhoročný kamoš. Hneď ako mal možnosť, dávno zmizol do cudziny. Naposledy sme sa videli asi tak päť rokov dozadu, tak prakticky trávim celý večer s ním. Wurma ma hneď vyzbrojí šiškou (díky bráško!), lebo doma sú bledoby, tak už nič nechýba k spokojnosti. Môže to prepuknúť.

Otvárajú THORWALD, ktorí organizačne spáchali celý tento večer. Už pri nich je zvuk plný a zrozumiteľný, čomu sa teším. Bude to prehľadné, čo sa pri tomto type muziky hodí, lebo z toho nie je jedna hlučná guľa. Chalani majú set poskladaný z nových aj starších vecí a je počuť, že pandémiu využili v skúšobni. Sú posadaní, zohratí a vo forme. Našli si aj novší sound, ako na nahrávke, tak aj tu, znejú hrubšie a tučnejšie. Crustom nasiaknutý dvojvokálový grind bez zbytočných prieťahov. Kapelovanie u nás je celkom rehoľa, takže som rád, že chalani to aj po rokoch stále kopú pred sebou a očividne im nechýba drive ani energia. Možno sú na tom paradoxne po tých rokoch vlastne najlepšie. Len tak ďalej.

Nasleduje IMPULSEALER. Ak nestačila prvá porcia, tak tu sa už sypačiek nažerieš dosýta. Škandinávsky znejúci grindcore, postavený na priamočiarych a masívne hustých riffoch a bubeníkovi, ktorý napriek veku ide na ako baterky. V podstate to má dve základné polohy, buď sa sype ako u jebnutých, alebo sa masíruje strednejším tempom, kde vynikne mastný sound severskej grindcore školy. Chalani hrajú v dvojici, ale vedia si nastaviť zvuk ako buldozér. Bodaj by nie, keď Jano s všade vláči svoju chladničku aka custom bedňu vlastnej výroby. Potom to hrá. Žiadne zbytočné kecy, séria krátkych, ale mimoriadne agresívnych songov, kde sa moc nešpekuluje, ale útočí priamočiaro kopancom na solar plexus. Krátky, ale mega intenzívny set, ktorý natlačil štople o niečo hlbšie do ucha.

Ide INSISTENT. Troška modernejšie poňatie extrémnej muziky. Na rozhraní grindcoru, kde sa primixuje nejaký ten deathmetalový postup a celkovo je to odeté v modernejšom zvukovom háve. Proste sa tam veľa tlačí na pílu, aby som to tak v skratke vysvetlil. Naklepané je to fakt solídne. Zručne vymyslené, dobre prevedené. Zvuk stále hutný a prehľadný, takže to len podporuje celý výkon do plusu. Vidno, alebo počuť teda, že chalani si hudobne dačo prešlapali a síce kapela stará samo o sebe nie je, ale zručnosti a skúsenosti hovoria jasnou rečou. Celý set útočil, akurát je škoda, že ho ukončili pomalším songom. Síce to nabralo na monumentálnosti, ale stratilo na náprahu. Radšej tým začať a skončiť nejakým tlakom, kde z teba vytrasie dušu. Obzvlášť, keď je to celý čas tam. Inak spokojnosť.

Posledná kapela večera, GRIDE. Prestavba trvá kus dlhšie, Čert posúva celé bicie dopredu, pretože popri tých dostrihaných tlakoch ešte aj vrieskať bude. Dnes v dvojici, bez basy. Nevadí to, znejú aj tak hutne. Aktuálna zostava hrá prakticky staré veci alebo veci z novinky. Proste to, kde sa obaja aktívne podieľali na tvorbe toho materiálu (tipujem, kľudne ma opravte). Zaznie tak mnoho hymnických songov zo starej éry, ktoré možno predtým už nedostávali počas setu toľko priestoru. Neviem posúdiť, videl som GRIDE v predošlej zostave bohužiaľ len raz a v tejto je to druhý krát. Každopádne, set kopal ako kôň zahnaný do kúta. Songy bičovali svojím strihom, typickým pre GRIDE. Nikdy nevieš, skade príde úder. Už len sledovať Čertovu hru, tá šialená kombinatorika, plná strihov, stopiek, zmien. Pastva pre zmysly. Nevraviac, že do toho stíhal vokál. A pritom už nie v bars najmladšom tele. To do teba vleje energiu. Celkovo jej v tom sete bolo hodne. Fastcore ako remeň. Podávaný s maximálnym prehľadom. Posadené, nastrelené a výbušné. Nemalo to chybu. Dokonca museli prihadzovať na konci setu. Čo dodať. Každému, kto by mal pocit, že kapela to mala po personálnom tornáde zabaliť, by tento set jednoznačne zapchal hubu. Stále v hre, stále plní sily. OGs.

V backstagi sa síce otvára borovička, ale pre mňa záverečná. Vidina cesty domov nie je absolútne lákavá. Lúčim sa so všetkými a pakujem sa. Našťastie už neprší, noc je celkom jasná, takže s prehľadom zaregistrujem líšku, myš, pár mačiek aj dve srnky, čo stretnem po ceste. Ubehne to a pred jednou už balím pri pivku na terase. Cesta nič moc, ale večer atmosfericky na výbornú. Oplatilo sa. Utvrdil som sa, že do budúcna nebudem moc špekulovať a vyhrotím, keď budem chcieť niekde naozaj byť. Nak som neni zapečený doma, keď sa dačo deje.

Po ceste som počúval toto:
TO THE POINT - Songs That Come To Mind When Thinking Of You
MAGRUDERGRIND - II
MERCYFUL FATE - In Time
PRIEST - Body Machine
JAMES COLE - Halucinace z třetího patra
EVIDENCE - Cats And Dogs