PUNKGEN

Svet asi už nikdy nebude normálny. Ono asi ani vlastne nikdy nebol, ale niektoré veci sa aspoň vracajú do normálu. Ako festivaly. Aj náš milovaný FFUD, najväčšia domáca garden party s pódiom. Však to poznáš. Lokácia, ľudia, atmosféra ... všetko dôverne známe. Preto bolo jasné, že obnovená dvojdňová verzia sa bezo mňa neobíde. Ono, aj minulý rok som to dal v ten jeden deň, ale zahalil som sa alkoholickej hmly, viac som toho asi nevidel ako videl, tak nebolo poriadne čo reportovať.

Tento rok dali chalani dokopy brutálny lineup, obmedzenia kanči a dokonca sme mali tú česť ísť zahrať s inkrimináž, tak som to mal vytesané v kalendári. Nebolo o čom, tešil som sa jak malý chlapec. Na stránkach punkgenu nájdeš z festivalu už jeden fajný report, ktorý spáchal Tomi. Ale povedal som si, že keď som rozpísaný ako idiot, čo očividne nevie, čo s voľným časom, naklepem aj toto. Snáď mi to všetci odpustíte a zvládnete, keď vás tu ogrciam ďalšou náložou textu. Pome.

PIATOK
Začíname sa zberať z mesta už na obed, aby sme dieťa prenechali v dobrom časovom okne. Idem so ženou a Jánošom, zvyšok kapely príde každý sám za seba. Dávid dnes, Jakub a Oli skrz povinnosti až zajtra. Budeme hrať bez skúšky, ostatne ako celé leto prakticky. Ideme pobaliť, všetko položené tam, kde sme to nechali po poslednom gigu v Žiline. Menší nákup a po druhej sa pohýname z mesta. Na mieste o nejaké dve hodiny. Klasický proces. Postavíš stan, zasadíš rum, splodíš brko. Začínajú sa zbierať familiárne tváre. Je to tu.

O piatej, keď započuť prvé tóny, máme s externou pomocou (čau Skulda), tri štvrtiny fľaše preč a vo vzduchu cítim, že bude dobre. Len postrážiť príjem tekutých drog. Aby som nebol zase Marty McFly. Návrat do budúcnosti. Príjemne čapnutý s ďalším žvárom sledujem set SMALL TOWN LIVE, ktorí otvárajú fest. Keď som si robil výskum, kto čo hrá, znelo to fest dobre a naživo to bolo rovnaké. Príjemný grunge/garage rock, s chytľavými postupmi a hlavne tomu dával punc dobrý vokál s peknou farbou. Ono sa nezdá, ale je to v tomto žánri podľa mňa kľúčová vec. Inak sa nemôžem zbaviť, že pri tomto type kapiel počujem reminiscencie na NIRVANU, ale tomu sa asi zaťažko vyhnúť. Kvalitný set, ktorý to pekne otvoril a príjemne pohladil.

TVÖ nedošli, náhrada OLD TOMB. Piče, unikátna kapela. Stoner, ktorý ide viac smerom k tomu ťa utopiť v tmavej hmle riffov, než pozdvihnúť na nebeský bong. Posadené, pestré, nápadité. Chalani sú epicky zohratí, všetko im na stagi funguje, ako má a keď pripočítaš Libora, čo im tam najebal plnku do toho zvuku, tak v priebehu necelej polhodiny to v tom slnečnom dni nalialo do hrdla za dva deci blatovej vody a sedimentu z erárnej vodnej kačky, čo majú chlapci u nás osem rokov schovanú na cintoríne. Tak by tomu pristala noc a tma, bohužiaľ teraz takto. To bola jediná vada. OLD TOMB tu nie sú dlho, ale hrajú ako starí druidi, keď sa im podarí elixír. Krásne to bolo.

Ideme dať pizzu. Pridáva sa k nám festivalový kocúr, zgýňa, tak ho nakŕmime. Toto nie je naše posledné stretnutie. Sledujem aj v poradí tretiu vec. 2 MANKY HOOKERS AND A RACIST DWARF. Prvý krát mám príležitosť, v zostave na bicie moja láska Miško, za gitarou Lichtle a na base Tereza a za mikrofónom, ako som to niekde v ich podaní čítal, fajčiaci Eminem. Troška hardcore, troška crust/punk, zvuk troška metal a vo výsledku šikovní hudobníci robiaci nadupanú muziku, ktorá sa hýbe na pomedzí žánrov, má drive, gule a kope ako kôň zahnaný do kúta. Dynamické, úderné songy, nehľadajúce novú polohu, ale skladajúce z dostupných surovín kvalitný kyjak, ktorým ťa pľasnú po hlave. Skill tam je, tak to ide samo. Akurát fakt nerozumiem tomu zvyku fajčiť ako muzikant cez set. Na kyslíkový dlh, bez pohody a tri štvrtiny cigy aj tak vydymí nadarmo. Každopádne, kapela s najdlhším a najbizarnejším názvom dala celkom naloženú show a zaktivizovala pod pódiom zábavy chtivých divákov, ktorí si mohli konečne zavyvádzať.

Ideme troška bokom, kus sa posocializovať. GRINDHOUSE počúvam z diaľky, neznie to zle, ale ani nijak špecificky lákavo. Random rock and roll. Troška tu a tam kuknem na stage, ale som pohltený vo festivalovom víre. Plán je ísť pozrieť Denisa (FVCK KULT) do stanu, ale covid pripomenie, že je stále tu tým, že kvôli nemu tu nie je pre zmenu on. Čo už. Snáď dakedy niekde konečne, piče. Tak pokukáme OMSORG z Dánska. Také modernejšie poňatie hardcoru, kus aj emíčko do toho, ale na mňa málo urevané. Respektíve ukričané, nie uplakané. Uplakanosť mám rád inde ako v HC, emo je pre mňa skôr ORCHID. Hudobne to bolo ok, malo to rozhodne aj zaujímavé momenty, hlavne pri striedaní nálad, ale na moje pomery to proste málo hrýzlo a cerilo zuby.

Dita sa odvelí do stanu, potrebuje pauzu, ale je to spôsobené kombináciou únavy a bolesťami žalúdka a hlavy. Každomesačná daň pripomínajúca ti, že môžeš mať deti. Ideme s Jánošom pozrieť DUŠAN VLK. Hrá v stane, atmosféra je tam super, troška dramaturgická zmena, čo asi chceli Kubik crew dosiahnuť. Za mňa beriem, ja rád pestrosť. Kvitujem, že chalanovi rozumieť, napriek tomu, že ho evidujem okrajovo, tak počujem, o čom točí. Aj beaty sú fajn, také hudobne iné a pripomína mi to tu a tam SLEAFORD MODS. Nie klasické veci, ani textovo. Dojem spravil rozhodne, budem musieť pobehať platformy.

Večer postupuje, hladinka stúpa, tu pivko, tam panáčik a vodička. A furt sa fajčá. Nasávam tú atmosféru, po ktorú sem chodíme. Kecám s toľkými ľuďmi, že medzitým areálom preletí set DEMERSAL z Dánska, evidujem hlavne to, že mali aj nejaké sypačky a znelo to celkom hutne. CÍSAŘPANCÍŘ x GGSTALIN idú v stane, dnuka som to nejak nestihol, tak poobzerám cez okno kus a ostávam blednúť vonka. V tomto bode už je jasné, že sa sety medzi stanom a stagom nestriedajú, ale idú simultánne, lebo sa pomaly chystajú KURWS z Poľska, tak sa presúvam k pódiu.

Keď som mapoval tohtoročné kapely, KURWS zneli ako pekný úlet, ktorý tam asi nespracuje každý. Och, ako viac som sa nemohol trafiť do čierneho. Dostrihaná kombinácia jazzu, avantgarde rocku a ľahko post-punkových motívov, ktorý nemal problém držať sa dlho nejakého šialeného hudobného motívu dovtedy, kým ti z toho nezačalo zabiehať oko. Dostrihané to bolo fest, ale nie kvôli nejakej chaotickosti, ale skôr kvôli hudobným momentom, ktoré ťa nechali trápiť sa šielanej, z iného vesmíru prinesenej hudobnej slučke, až jeden z toho vytriezvel. Poliaci si toto remeslo vypestovali k dokonalosti. S úškľabkom a spokojnosťou pozorujem popri sete aj tie zmätené a znepokojivé tváre, ktoré nevedeli, ako s touto porciou na tanieri naložiť. Aj neskôr, keď dohrali, kopa ľudí hľadala to správne slovo na to, čo videli. U nás sa tomu povie odchod.

Pomaly sa večer preklápa k záveru. Na pódiu sa chystajú BETON, ale zo stanu začína set IT´S EVERYONE ELSE. Slovinské duo, usadené v Nemecku, som chcel vidieť. Znelo to svojrázne z bandcampu, tak volím toto s myšlienkou, že BETON je osvedčená klasika, ktorú som neraz videl, určite nesklame a možno chytím aspoň koniec ich setu. Nakoniec dohrali skorej, ako Slovinci, takže nabudúce. Ale oplatilo sa. IT´S EVERYONE ELSE bol slušný hlukový výlet do iného spektra. Natlačili do stanu ponurú atmosféru. Stačili efekty, nejaké krabičky, samplery a klávesy. Ťažká elektronika, sample a pre-efektované vokály namiešali húštinu zvukov, ktorá ťa ťahala dole ako tekutý piesok. Industriálny smrad z toho šiel na každú stranu a dva hlasy ťa ako sprievodcovia viedli za ruku víziou spustošenej post-apokalyptickej zeme, kde ostal len prach a nárek preživších. Hlukové orgie. Ani na sekundu ma to nepustilo. Výlet do priepasti.

Idem pozrieť, ako sa darí polovičke, už je hore a funkčná, tabletka a spánok spravili svoje. Vraciame sa spolu na posledný set večera. RATO TRISTE. Hodina pokročilá, areál ponorený do tmy a stage nasvietený jedným červeným svetlom. Perfektné kombo pre nasledujúce predstavenie plné hlbokého rozkladu. Sludge temný ako kal v ropovode. Tempo hlboko pod tepom srdca, aby si cítil smrť plaziť sa ti za chrbtom. Hudba pláva medzi masívne riffmi, Zubár pomaly vyrýva meno na tvoj náhrobok a Attila ti objednáva rakvu. Mohutný a tučný zvuk potláča všetko živé a doomový feeling prestupuje dušu. Epické. Dnes pomalé kapely najlepšie za mňa. Akurát som dojebal, že som platňu nezobral. Musím napraviť.

Dohraté. Ideme vypátrať nejaký cháles. Stále to tu žije, takže sa klasicky festivalo túlame, drinkujeme, kecáme a bledneme. Dita vládze, však pospala, takže nakoniec potiahneme do nejakej tretej, čo v tomto životnom štádiu považujem za dosť solídny výkon. A nejdeme spať ani takí vytrepaní. Stále na to máme, ha. Našťastie tu treba potiahnuť len dva dni, tak to nie je taký nápor a  človek nemusí nutne ísť na hranu svojich limitov. Ale môže. V tom je tá krása. Uvidíme, čo zajtrajšok.

SOBOTA
Už skoro ráno o pol šiestej mi niečo šuchoce pri hlave. Mačiak sa došiel hrať s naším stanom, konkrétne so šnúrkami, na ktoré nemám kolíky a viseli len tak. Celú noc otravoval aj Jánoša, ktorý spal vonka, pretože požičaný stan síce zašil, ale tyčky nepozrel, takže ostali oči pre plač a nafukovačka na zemi. Dnes si dá hamak. Je pred ôsmou, kedy sme úspešne zobudení. Idem srať a velebím areál disponujúci keramikou. Po ceste beriem kávu, dáme si rýchle raňajky a hádaj, kto sa zase ukáže. Kocúr snorí, nakoniec vyžobre dáke zvyšky, ale hlavne má zálusk na ľadovú kávu, čo máme od včera. Nalejeme mu do vrchnáka, či to naozaj vypije. Ako nič. Dáme ranné brko, kocúr sa o nás pekne pootiera, poďakuje a ide zgýňať o kus vedľa, k ďalšej prebúdzajúcej sa skupinke. Smooth criminal.

Do začatia programu ostáva kopa času, tak si ho vypĺňame hlavne oddychom. Je to až nezvyk, len tak vysedávať, polihovať a relaxovať. Až nám to tak nejak nesedí do režimu, na akí sme naučení. Furt v nejakom pohybe, tak bez krpca je to kus divné, keď sa nič nedeje naokolo. Takto sa preflákame pri rieke až do jemného poobedia, kedy sa definitívne ideme rozhýbať, lebo síce sa toho v areáli veľa nedeje, ale už treba zapnúť na vyšší mód, lebo sme z toho pomalého tempa nejak kriví.

O štvrtej je dnešné zahájenie, nás ale zaháji Jánoš s fľašou, takže BLAMAGE počúvame od rieky. Znejú kompaktne a pristane im tučný sound, ktorý im namiešal Libor. Crustujúci valec znie až ku nám, vizuál chýba, ale soundtrack k rumu viac než dobrý. Odohráme o týždeň spolu v Poprade, tam si to pozriem regulérne. TENDENCIE vynechávame tiež, nejak ma to neoslovilo. Dnes je toho dosť a akurát dorazil Jakub aj Oliver, tak bledneme spolu. Načínam program so SANGRE DE IDIOTAS. Instantne ma naladia, konečne nejaké poriadne klepačky. Jano a Rišo sa vo vodách grindu a noisu pohybujú poriadne dlho, takže netreba dvakrát podčiarkovať fakt, že sa jednalo o kvalitný nástrel hrubozrnného hluku. Rišova basa duní furt a on chrchle celý čas, prsty vyrajbané. Do toho Jano hrotí na ten vysoko naladený rytmičák, buď sa klepe alebo pomaly režú končatiny tupým nožom. Poriadny bordel, ale tak to mám rád. Za pár minút je po všetkom. Takto sa to robí do psej matere. Slasť.

Ide PRACH. Zbiehajú sa mračná celý deň, akurát počas ich setu sa to pretrhne a prichádza poriadna búrka. To ešte jeme a začne nám pršať do tanierov. Kým hrajú, schovávame sa pod strechou. Potom nastáva unikátny fenomén, keď pred pódiom už prestalo pršať, ale o pár metrov v kempe jebe neustále ďalej. Haluz. PRACH zahrali pekne a príjemne, ostatne ich muzika je skôr jemnejšieho, než temnejšieho odtieňa. Troška sa bubeník sekol tu a tam, ale nevadí. Počúvalo sa to dobre, Dášov prednes musíš mať proste rád a keď sú k tomu v balíku sympatické punkové songy, zapasuje ti to sem ako riť na šerbeľ. Keď dohrali, bolo po prachu, aj po tom v areáli.

HELTER SKATER nevidíme. Ideme pozrieť stan a veci, či to prežili bez úhony. Nie celkom, zabudli sme zavrieť zadnú vetračku. Nič hrozné, väčšina vecí je aj tak v aute. Padne rozhodnutie pomaly nosiť veci do stanu. Otvárame my, času síce dosť, ale treba tam nachystať nielen nás samo osebe, ale veci na celý zvyšok večera. Postaviť a nazvučiť komplet bicie aj bedne. Navyše chceme byť pripravení rýchlo, aby sme začali načas a po sete stíhali rýchlo pobaliť a vypadnúť, lebo nemôžem zmeškať set FAILURE, ktorí majú vedľa začať hneď po nás. Nakoniec s tým nebude problém, lebo sa prehadzuje poradie, lebo niekto mešká a KAKOFONIUM neprídu bohužiaľ vôbec, smrk - na to som sa tešil, to mal byť total úlet číslo dva. Ako sa chystáme, narazíme na problém s rytmičákom, znie hrozne, tak mi ho zvukár doladí, keďže som na tieto veci kripel. Dáme zvukovku, a už sa nazbiera pár nedočkavých jedincov, ktorých musíme schladiť, že pôjdeme až po ďalšej kapele na pódiu. Tou je mne dobre známy TORPUR. Ja už mám predkoncertný rauš, tak sa naťahujem a sledujem zopodiaľ s hlavou sústredenou na gig. Znelo to fantasticky a dav behal do toho prehuhlaného punku s gitarovými stenami vyzbrojený kadejakými kartónovými zbraňami a maketami. Vypadalo to echt dobre, ako sa tí ľudia bavili. Neviem, či sme sa zviezli na tej vlne, ale prenieslo sa to do stanu.

Akonáhle skončili TORPUR, nahrnul sa tam dav. Začíname, besnota hneď. Ľudia na konštrukcii, ľudia všade a pri prvom songu končí nejaké telo v bicích. Našťastie to ustoja, ideme ďalej. Dáme druhý, dvadsať sekundový song, nasleduje tretí a do gitarovej bedne vletí ďalšie telo. Hlava padá dozadu na zem a je ticho. Meníme si pohľady. Sme nastrelení, čo za bordel, ale aj spotení, či to aparát prežil. Po chvíli pátrania odhalíme, že to odniesol kábel, ktorý tým vlastne asi zachránil hlavu, aby nedopadla celou silou. Ideme ďalej. Zvuk je super, počujem všetko, hrá sa nám dobre a feeling v stane je pre nás neopísateľný. Ľudia sa brutálne bavia a je to čistá radosť a eufória hrať tu a teraz. Určite jedna z najlepších show, čo sme odohrali. Nemyslím výkon, ale atmosféru. Díky FFUD 2022, navždy si to ponesieme so sebou.

RIVER RUNS DRY nič, sme pri aute, kus kľud, predýchať. Debatíme, aká brutal show. Zanedlho LICKSPIT v stane. Poskladanci skade-tade, v kapelách majú chalani odkrútené už nejaké tie hodiny. To sa pozná hneď, ako spustia PV náklepmi nasiaknutný fastcore. Hneď skatovou doskou rany na lopatky. Dravá a nekompromisne neústupčivá muzika, hraná posadene a na doraz. Prach sa dvíha, pot kumuluje a stan sa opätovne mení na parný hrniec. Tlak. Roky skúseností pretavené do praxe. LICKSPIT sú ako Xena - zrození na bojišti a zocelení žárem bitev. Maskil, Skulda a spol - tlieskam. Famózne.

Všetko sa pekne prelína, včerajšie simultánne sety sa neopakujú, takže stíhame všetko. Idú FAILURE. Marco nemohol obísť koncerty, tak na vokále dočasná výpomoc. Púšťajú do davu songy zo svojej skromnej diskografie, takže prakticky zaznejú kompletne ako sedempalec, tak aj slitko s ONA SNOP, od ktorých prihodia ešte cover. FAILURE znejú a hrajú špecificky. Na jednej strane je to bohapustý PV nátlak, kde dostaneš toľko potrebný strih a momenty prekvapenia, na strane druhej hrajú strašne s ľahkosťou, pohodou a prehľadom. Ide skôr o to odľahčené, SPAZZom poznačené pévečko. Hodia ti s úsmevom hlavu do mixéru a zapnú hneď na druhý stupeň. Nešetria nás, napriek tomu, že medzi songami tu a tam dačo povedia, nestráca to vôbec dynamiku a švih. Furt sa tam niečo deje v tom sete. Plakať sa mi chce, keď počujem, kam niektoré kapely vedia hudobne zájsť, ako nápadmi, tak ich exekúciou. Stále hovorím, FAILURE sú európska špička. Som strašne rád, že sem prišli a mohli to každému chrstnúť do ksichtu. Excelentné.

Dnes som ako kyvadlo medzi stanom a stagom. Tak zas pod strechu na IS DODELIJK!, ktorí akurát načínajú show. Som troška pozadu, už sa mi nechcelo predierať. Títo Nemci znejú zaujímavo, majú dosť až drevený a surový oldschool zvuk, ale ten sa náramne hodí do ich hardcore/punku. Celkovo to potom znie dosť primitívne lomeno agresívne. Hlavne ta basa tam riadne hučí. Michi za mikrofónom si povie aj svoje príhovory, ale nenaťahuje, aby showka mala spád. Ono to aj pekne odsýpa a ani neviem ako, sme na konci. Stan dnes večer samé bomby. Presun späť pódium. RÚBÄNISKÖ. Kto by povedal, že sa ešte dožijeme. Ale môžeme byť všetci radi. V mierne obmenenej zostave, kde Dášo po úraze prsta obsluhuje len mikrofón, na base Michal a zvyšok už štandardne Julo a Maťo. V podstate ANTISOCIAL SKILLS plus Dášo. Za mňa zmena k lepšiemu, celkový výkon kapely mi príde viacej našlapaný. Dášo je v pohybe, bez nástroja mu to na pódiu pristane, zvyšok kapely zohratý a dynamický ako obyčajne. Hymnické pesničky nihilistického charakteru, ktoré všetci tak dôverne poznáme, sa rozlievajú do areálu, Dášo prská texty a jeho príhovory pomedzi songy tnú do živého. Prezradia, že na ceste aj nový materiál, síce z neho nič neodznelo, ale sú v takej forme, že nemám absolútne obavy, čo nám naservírujú. Vitajte späť chlapci. Tešíme sa všetci z toho.

Stan. ARNÖXDUEBEL. Uf. Najhlučnejšia kapela na festivale. S týmito Nemcami máme split, sú to dobrí kamoši a čo je najpodstatnejšie, dokážu štiepať atómy. V princípe majú dve základné polohy. Buď sa tlačí nejaký blastbeat alebo násyp, alebo sa hrá pomaly, ale neuveriteľne ťažko. Najťažšie, ako to len ide. Tie ich strednotempové masírovačky dokážu aj asfalt z cesty vydriapať. Keď sa do toho oprú obe gitary s basou, je to nekompromisný útok na tvoje sluchovody. Kto tam nemal štuple v ušiach, tinnitus zaručený. Prívalová vlna, ktorú nevieš zastaviť, proste sa musíš nadýchnuť a dúfať, že sa ti tu a tam podarí vynoriť sa po nádych čerstvého vzduchu. Teplota v stane na bode varu, ľudia idú bordel a pred očami sa odohráva jeden z ďalších vrcholov tohto večera a festivalu celkovo.

Po tých nákladoch dneska mi znejú ukrajinskí BEZLAD na pódiu bars nesvižne a hlavne tuctovo. Nič pre mňa. Ešte nás čaká posledný nájeb večera, opäť v stane. ORBAN. Aby toho dneska nebolo málo, tak ešte raz sa nechať uniesť na sypačkovej vlne. Erik je odistená strela, poháňa spoza bicích kapelu rýchlosťou stíhačkového motora a tri G preťaženie ti v momente tlačí nové vrásky do čela. Aj grindcore, aj PV, aj je to jedno, keď je to intenzívne ako test nukleárnej hlavice. Ak doteraz som neosprostel dočista, toto bola posledná rana z milosti môjmu kognitívnemu vnímaniu. Brutálne a krásne zavŕšenie celého večera. Stan rulz. Bola to dnes fakt jazda.

Na hlavnom ešte pidlikajú REK, ale moje zmysly a potreby sú naplnené. KAKOFONIUM neprídu, takže finálny odchod večera nebude. Snáď na rok (Radko!). Ale aj tak, neskutočne silný ročník. Ostáva už len sa motať a užívať si posledné zvyšky z času, ktorý nám je pridelený. Oli ten to zabalil, Jánoš spí v hamaku dávno pred ním. Ostávame Jakub, Dávid, ja a Dita. Plus kopa ľudí samozrejme, takže sa nakoniec zahniezdime kúsok od stanu za plotom. Dávid začne nosiť panáky, tak čo som si sľúbil, že pred jazdou domov opatrne, sa nie celkom darí dodržať. Ale nálada je výborná, tak sa kus človek nechá stiahnuť udalosťami. Počujeme aj afterku, ale nevtiahlo nás. Zase raz zopakujem, ja by som aspoň raz chcel originál fetinel elektroniky tam. To by ma asi museli ale odpratávať o šiestej ráno do kontajnera. Do pozadia ale super, tak nakoniec vysedíme do štvrtej rána, aj to ideme spať viac skrz rozum, ako reálnu potrebu.

Nedeľné ráno prebieha celkom rýchlo. Mám deadline, kedy sa pohnúť, aby sme stihli prevziať potomka v správnom čase. Tou je hodina desiata. My hore skoro, takže kým sa všetci pozbierajú, pobalia a nachystajú, stihneme ešte aj pizzu natlačiť, aby posalo zvyšky intoxikácie. Vyriešiť cesťák, lebo včera nebolo kedy. Nachádzam Radka slastne dospávať v stane v backstagi. Spí spokojne ako bábo. Doriešené s Pipom, ešte stihnem pokecať s FAILURE, s ktorými sa tam stretnem pri riešení toho istého problému. Rozlúčka aj v kempe s Nemcami a kadekým a môžeme ísť.

Za dve krásne hodiny doma. Ako milujem tento rýchly návrat z FFUDU domov. Čisto len z časových dôvodov samozrejme. Človek by stadiaľto najradšej neodišiel. Ešteže vieme, že sa sem zase o rok môžeme vrátiť a vychutnať si to zase. Už len ten pocit nám stačí. Druhý augustový víkend si nikdy nič neplánuj, lebo aj keď máš oficiálne info vonka doslova za päť minút festival, FFUD bude. Musí byť. Stabilná záruka dobre stráveného času, spojeného s muzikou a ľuďmi okolo nej. Celej FFUD crew za to patrí veľký rešpekt, že nám to chystajú na podnose. Toto bol po každej stránke mega silný ročník. Už teraz sa teším, ako budem písať report z toho ďalšieho. Bis dann.