PUNKGEN

Svet nie je lepší, ako bol posledné dva roky. Je zas o niečo iný, ale nie lepší. Zbavíte sa jedného globálneho problému, prídu dva, tri. S vedomím, že štvrtý, piaty sú v službe už nejaký čas. Furt daco. Aby sme ako druh boli neustále v strehu. Ako nám ale posolstvo jednej kultovej americkej kapely vraví, (kým je ako-taký priestor) dance tonight, revolution tomorrow. A napriek všetkému, dôvod na tanec ľudia, ktorí v istom bode spojili svoj život s tým, čo pre potreby článku budeme bez úškrnu volať slovenská hc punk scéna, skutočne mali. Však po dvoch diétnych pandemických ročníkoch, vďaka aspoň za ne, sa uskutočnila poriadne tlstá, víkendová verzia milovaného Ffud festu. Takýto reštart si svoj zápis do kroniky zaslúži, tak je teda tu. Ffud fest so šťastným číslom XIII pohľadom jedného páru očí. 

PIATOK

Na vlak smerujúci na západ som nasadol už o ôsmej ráno, hlavne preto, aby som si mohol dovoliť prípadné dvojhodinové státie kdesi v poli, predsa len, ZSSK je ZSSK, jeden nikdy nevie. Hrdo hlásim, tentoraz iba +40 minút do Trnavy. Z Košíc cestujem sám, to je ale v poriadku, o to viac sa môžem tešiť na nálož kamarátov a známych, z ktorej bude môjmu úzkostnému ja aj tak do dvoch hodín v kempingu nedobre. Easy. Internet navyše prezrádza, že mi srdce nezaplesá z pohľadu na TVÖ rozrastené na štvoricu, ani sa neopustím na suicideboyovi Denisovi. FVCK.

Do začiatku hrania času jesto, zdravím sa s prvými pozvoľne sa kopiacimi známymi, tento rituál v rôznej rýchlosti absolvoval asi každý, hodnú chvíľku otravujem Adrika pri bohatom distre. Prvou piatkovou kapelou je SMALL TOWN LIFE. Údel prvej kapely je hrať iba pre tých, ktorí už stihli prísť, postaviť stan, kúpiť si pivo. Celkom rezký grunge do ktorého sa premietali skúsenosti z hrania s hc kapelami by si zaslúžil aj lepšiu kulisu. Inak ale vďačná show, gitaristi si aj zo dvakrát vymenili gitary, niečo také na tomto pódiu prvý a asi posledný raz. Došlo aj na sóličká a dobre sa pozeralo aj na katarzné finále songov. Škoda, že všetky kapely nemôžu baviť o desiatej večer.

Nasledovali náhradníci za kapelu kamarátov TVÖ, OLD TOMB tuto z okolia. Temná, surová a hlavne pomalá muzika, ktorú ja osobne chytám jedným uchom od stolov. Raz taká škoda, že všetky kapely nemôžu baviť o desiatej večer. 

Kapela s najbizarnejším menom v hre - 2 MANKY HOOKERS AND A RACIST DWARF - už ale dala jasný signál, že rozbeh máme za sebou,  ideme na ostro. Hutne sypajúci disbeat korenený všelijakými zvukmi a postupmi si získal ľudí v areáli okamžite, na to sme tu prišli, pogo tanečky a hrozby smerom k nebu. Už tu máme aj prvého zlobiaceho punkáča. Výborný koncert, šla z nich naozaj divoká energia, hoci toho pohybu po pódiu zas tak veľa nebolo. Aj tak ale odpálenú cigu popri tom kriku a ryhaní považujem skôr za challenge ako statement. Videl som ich konečne prvýkrát, dostal som echo, že ďalšia príležitosť nebude. Večná škoda, diky za to.

Na GRINDHOUSE sa každý tešil ako na "ten pupkatý rock z Austrálie". Na stage vyliezla pätica rôznych typov a pohlaví, sľúbené banďero frontmana bolo krásne podčiarknuté slipami a červenými punčochami. Tri vysoké striedajúce sa spevy, punk rock vlastne veľmi trefne definovaný klobúkom gitaristu, musím povedať, že baviť to dlho nevydržalo. Vtedy som si uvedomil, že hracie sloty na hlavnom pódiu sú pre niektoré kapely dosť priveľké.

Veľké nádeje som vkladal do dvoch dánskych partií pohybujúcich sa na príbuznom poli screamo/hardcore punk/sem tam metal abo co. Prví na rade boli trojčlenní fešáci OMSORG. Zaujímavú mali už zvukovku, ono je fakt dosť náročné a málo prirodzené zo seba vydať už pri zvučení niečo adekvátne zvukárovmu pokynu "more emotions". Dobré to bolo, podanie žánru nie práve to moje obľúbené, ale v zásade fajn, dosť profi. Kapela ale očividne nebola pripravená na írečité publikum, resp. jednotlivcov na Ffude, a tak prišlo aj na konflikt a nejaké tie výmeny viet a prostredníkov. Neprajem žiadnej kapele, zahraničnej ani domácej, žiadnej dpč.

Druhá partia dánskeho turné sa volala DEMERSAL. Hneď na prvé počutie hrubšia a dravšia verzia žánru ako OMSORG, aj stage presence nabrala na pohybe a gestách. Nemohol som si pomôcť, štvorica na mňa pôsobila po všetkých stránkach ako americká LOMA PRIETA, ktorej tvorbu mám veľmi rád, ale ani ona ma naživo nechytila a teda ani nebavila. Nepreskočila iskra, za čo som veľmi nerád, lebo žánrovo sa bližšie môjmu srdiečku tohto roku v Seredi už nedostaneme. Aj keď ...

... medzi Dánmi to už začalo žiť aj v stane, ktorý bol v piatok v réžii Kubíku. To znamenalo nálož rapu a elektroniky. A prvým vystupujúcim bol DUŠKY VLK s kamarátmi. Prešovský rapper má blízko k punk trapovej vlne reprezentovanej na Ffude absentujúcim Denisom a Matejom a.k.a. EDOVYM SYNOM, aj keď na akcii, kde by bol obklopený crustom a hardcorom zprava zľava ešte asi nehral, neviem. Za mňa teda najlepší koncert v piatok, set mal Duchoslav Vlkolinský pekne pestrý, aj bounce, aj melancholické tempá, phonk, na záver aj dvoje bangre s post punkovým podmazom. Mnoho z nás to poznalo, veľa ľudí to bavilo, odozva s prehľadom najväčšia za celý kubíkovský program v stane. Treba povedať, že cieľovka na Ffude nebola práve široká. Naplno som videl ešte GG STALINA, lyricky aj zvukovo jasného učňa Násilníka a týpka, čo si necháva nadávať CÍSAŘPANCÍŘ, ktorý mal na hlave masku a rapoval do riadne temného techna a trapu. Odozva už malá, či to na zvyšné elektroniky ožilo, to neviem.

Celý festival očakával svojho piatkového headlinera, no ešte pred BETONOM prevetrali veľké pódium muzikanti KURWS. No ale toto fakt len pre labužníkov, ja som ich hlučný jazz veľmi nepobral, podobnú emóciu som nasával aj z mnohých iných, ale viem aj o ľuďoch, čo s tým boli ok. 

Fíha, konečne BETON. Za seba som vedel, že opakujúci sa crustom dotknutý staroškolský death metal a silácke gestá solídne brčkavého speváka ma dlho baviť nebudú, ale tešil som sa na poriadny život pod pódiom. A čo sa toho a nasadenia kapely týka, tak musím úprimne povedať, že status všeobecne najočakávanejšieho piatkového vystúpenia BETON obhájil s obrovským prehľadom. Ľudia lietali hore dole, hudba tlačila, veľmi fajn podívaná.

Na záver programu vystúpili ešte pražskí RATO TRISTE. Akurátny čas na takýto ponurý sludge. Mohutným spôsobom pomalé piesne s vokálom v škriekanej aj hlbokej polohe boli naozaj super, a to tieto sludge/doom veci vôbec nevyhľadávam. Samozrejme, dojmu, že to trvá pridlho sa neubránim ani pri nich, ale viac ako štýlu to tentokrát dávam za vinu  pokročilej hodine a únave. Únave, napriek ktorej vydržím pri rozhovoroch ktovieako do šiestej rána.

SOBOTA

Už o deviatej som bol hore a okolo mňa sa odohrávalo festivalové ráno, prvé takéto na Ffude po troch rokoch. Vidím ľudí ako začínajú s pivami a pálenkami, vidím ich vo Váhu, vidím ich ísť do mesta, vidím ich čakať na jedlá v stánkoch a na muziku začínajúcu sa o štvrtej. Vidím kreatívcov v kubíkovskej zóne vyšívať a neskôr chystať veľké veci na večer. Festivalové ráno.

Číslo jedna v deň číslo dva, BLAMAGE. Kapela s neprehliadnuteľným Dĺžňom na base. Náboják na plavkách je štýl. Crust punk ako ho máme najradšej, teda od začiatku do konca v jednej jedinej podobe. A opakujeme. A opakujeme. Navyše je to o dosť živší štart programu ako v piatok, takže nedočkavé postavičky mosh pitov začali vystrkovať rohy už pri prvej kapele. Zvukovú kulisu k tomu mali viac ako vhodnú. 

TENDENCIE, teraz už len v trojici, som videl tretí- štvrtý raz, a zase nič. Nebaví ma to, dva songy a išiel som hľadať ľudí ochotných vymeniť si slovko. Ďalšia kapela bola potom SANGRE DE IDIOTAS. Výbušné grindovice vo forme bicie-basa-rev. Deň sa ešte len rozbieha, čiže pod pódiom to nevrie, ale počet tanečníkov sa opäť o čosi zvýšil, nuž, táto obscénovka by si to pýtala. Počas ich setu sa v areáli usádza nejaká rodinka motorkárov, otec so synom sa nemôžu ubrániť smiechu z grindovej produkcie. Chápem, tiež by sa mi tie vresky a chaotické hranie zdali úsmevné, keby som nevedel, vo co go. A SANGRE DE IDIOTAS správne nehrali dlho. Vďaka, super set!

Dášova aura prilákala pod pódium slušný počet ľudí, a to bola na rade "iba" jeho kapela v melancholickejšej, slobodkovskej polohe PRACH. Veľmi pekný set s pekným momentom, keď sa sponad hláv davu spustil veľmi príjemný letný dážď. Len také kropenie pomedzi slnečné lúče. Tento koncert by zniesol aj šedé mračná, ale takto to bolo fajn, veľmi atmosférické. Prvý z vrcholov soboty za nami.

Keď si tak pri písaní spomeniem, ponuka bola ešte pestrá, ale predo mnou toho už zas tak veľa nebolo, celý deň som bol nejako zvláštne dobití z toho predošlého, nevládal som spracovať veľa muziky, veľa som blúdil (a priznám sa, že aj doslova blúdil) areálom. Vynechal som aj skejťácky pop punk HELTER SKATER z Poľska, aj kapelku KORIDOR. Čo sa ale vynechať nedalo bol set poľských noise hardcore punkových TORPUR. Keď som ich videl naposledy, tak vo dvojici určite nehrali a bolo to len na dve pesničky. Vedel som, že teraz ich zmeškať nemôžem, pretože z Fluffu prišli len tie najlepšie referencie a Kubík gang si ich zamiloval natoľko, že ich koncert v Seredi z vlastnej iniciatívy povýšili o dva levely ďalej. Pódium zrazu zdobili kartónové kulisy hradu a drak, diváci dostali k dispozícii arzenál stredovekých ručných zbraní, Martin H. bol v moshpite pripravený v plnej zbroji aj s helmou! Ciboa. A keď TORPUR spustili svoj krkolomný a hlučný punk, svet už nebol rovnaký. Pod pódiom sa strhla naozajstná barbarská (či goblinia) bitka, na jazyk ide ideálne slovíčko řežba. Zábrany padajú, padá aj hrad, drak si to niekoľkokrát smeruje do davu. Alica s Kočom v moshi. Vizuálne najvďačnejšia show na Ffude, možno na všetkých Ffudoch. 

Rýchlo do stanu, kde hrali južanskí youth crew žrebci INCRIMINATE. Boli prvou skupinou v sobotnom stane, kde bolo jasné, že to bude horúcejšie ako v piatok. Keď INCRIMINNATE hrali na Ffude naposledy, vtedy na veľkom pódiu, už pri prvom hrabnutí do strún na šupu vyplo človeka, taká je to silná kapela. Tu to zo začiatku vyzeralo bez takýchto komplikácií, ľudia sa bláznili ako sa patrí, kapela energická, mište. V zápale zábavy, akú si praje každá kapela takéhoto razenia, prichádza z čista jasna kotúľ smerom k aparátu a gitarová hlava si to smeruje k zemi. Vynútená pauza na niekoľko minút. A to som si nechal od Dávida sľúbiť, že odohrajú rýchly set v rýchlom tempe. Nakoniec Jake pre dobro veci poľavil z nárokov na vlastný zvuk a INCRIMINATE dohrajú set so cťou a dokonca s chuťou dohnať stratený čas. Zdá sa mi to, alebo majú nejaké tie songy rýchlejšie, ako bývali? Paráda.

Nejaké ďalšie kapely vynechávam, medzi nimi aj RIVERS RUN DRY, od ktorých viac temného ako drsného crustu som si sľuboval prebudenie, ale dosť nuda, a nasledoval vrchol festivalu a posledná kapela, ktorú nielenže som videl celú, ale vlastne aj posledná, z ktorej som videl viac ako dve pesničky. RÚBANISKO. Nebolo pochýb, že toto bude veľké. Hit za hitom, ľudia bláznia, nafukovací plameniak lieta vzduchom. Tak hardcorovo ikonické spoločné spevy. Pozná to každý. Dáša na speve bez nástroju v rukách, maličkosť, ale ovplyvňuje to vystupovanie veľkým spôsobom, a podľa mňa teda dobrým. Pecka energia, aj keď nihil. Vojna je na piču!

Videl som ešte v stane, resp. z vonku, pretože stan bol ultranatrieskaný, nejaké kúsky z thrashcorových pozbierancov LICKSPIT, bolo to super, ale energia sa takto nepreniesla. Vlastne som videl celých ešte Nemcov ARNOxDUEBEL. To bolo ešte tiež dobré. Akostný powerviolence s dvoma spevmi, jeden sólo, druhý tuším s basou v rukách, vytvorili v stane naozajstné peklo. S vtipom si tento set sami užili. Mňa najviac baví Dĺžňovo obrovské telo vlniace sa priestorom a ničiace všetko, čo sa mu postaví do cesty. Haha. Až toto bol vlastne môj kultúrny koniec. Pokračovanie môjho večera malo už len socializačný charakter. Nevidel som tanečne určite vďačnú show ukrajinskej punkovej kapely BEZLAD, ktorá veľmi pochopiteľne smerovala väčšinu príhovorov k téme Ukrajina vs Putin, trochu ma mrzí, že som kapele na neľahkom turné nešiel vyjadriť podporu a úctu pod pódiom. Nevidel som už nič.

Do rána ešte hrá v stane afterka TRSNISI, väčšina mne blízkych ľudí to už ale vzdala, a ja som neskôr už len očami tlačil hodinky na čas, kedy sa vydám na prvý spoj domov, viem, že okrem toho, že by prebudenie v nedeľu bolo ťažké, bolo by aj smutné. Nesnáším loučení.

Dobre. Čisto osobne mal tento víkend svoje vrcholy a svoje hlboké pády, kolektívne si ale trúfam povedať, že to bola jazda akú sme potrebovali, od začiatku do konca. Viva la Ffud Fest, o rok, dlhý to rok, zas.
Míň piva, víc ema. 

#7917 Scheby napí­sal/a: 19.08.2022 12:33:55