PUNKGEN

Do Hájovne sme mali pôvodne zavítať ešte v máji roku pána dvetisícdvadsať, ale prišla pandémia a šli sme maximálne do potravín a lekárne. O to viac som sa tam chcel dostať, keď všetky tieto sračky konečne vymizli a mohol som Paťovi napísať, že je čas na reparát. Zapojil som do toho svoju obľúbenú primitívnu družinu FYASCO a MENTAL TENSION, pretože som sa chcel s chalanmi stretnúť a pozdieľať stage. Danko nám spravil krásny plagát, dohodli sa s Dášom technické veci a už nič nestálo v ceste.

V deň koncertu, asi tak dve hodiny pre odchodom, píše Zelo do spoločného chatu. Má brutal teploty, nechce ísť, minule mal (až neskorším testom potvrdený) covid a nainfikoval polku eventu. Tak riešime ako čo, nakoniec sa mentálko dohodnú, že zahrajú v trojici. Aspoň to. V extrémnej teplote pakujeme cárachy vrátane bicích do veľkého auta, nasleduje nákup surovín na večer a môžeme konečne ísť. V trojici, Dávid príde priamo z Blavy. Cesta ubieha, konečne žiadne diaľnice, tak to nie je spoza volantu taká múka, ako inokedy.

Prichádzame dačo po piatej. Na Hájovni jeden človek a kocúr Boris, statný ako puma. Vonka je príjemne, žiadne výpeky ako u nás. Obzeráme lokál, vybaľujeme veci a potom jeden ubalím. Pred šiestou po Dávida na stanicu, a keď sme všetci v aute, padne návrh ísť sa nažrať. K Lakymu do VegGo je to na skok, ideme tam. Na teraske v príjemnom prostredí tlačíme famózne vegan žrádielko. Ja si doprajem seitan burger s hranolkami a zákusok a kávičštku. Tlak, chuťovo top. Keď sa budeš potrebovať v Žiline ísť poriadne nachálovať, už vieš, kam ísť. Tam sa daj. Dobre sa o teba postarajú.

Vraciame sa na Hájovňu, chalani z F/MT tam ešte nie sú, ale pozvoľna sa zbierajú ľudia. Debatíme s kamošmi, na skok sa zastavia aj BERLIN MANSON pokecať, dnes majú separátny gig na filmovom festivale. Otvára sa rum. Dávame aj nejaký impro akustik song s bongami, gitarou a balalajkou, či čo to bolo zač. Zanedlho dojdú autá s kapelnou posádkou, chystáme stage, dohaduje sa poradie. Dnes ideme poslední. Balí sa, drinkuje sa. V lesíku vládne príjemná atmosféra. Našťastie dneska spíme priamo tu, auto odstavené, tak party mode on. Cítim sa ako na nejakej chate. Fakt to má takú špecifickú auru, byť takto kus odrezaný, aj keď som si pôvodne myslel, že Hájovňa je viac od ruky a mimo mesto. Ale aj tak sa neviem zbaviť pocitu, že nie som v meste. Keď sa zotmie, ani nevraviac. To mi tých pár metrov štvorcových pripadá ako ideálne schovaný zrub.

Začne sa štvrť na desať. Prví idú FYASCO, naložia desať songov. Prierez od novších vecí po tie staršie. Sype im to, ako zakaždým - fest kvalitne. Hlavne dobre vidím na Holuba za bicími, piče, radosť pozerať. Jeden z najlepších bubeníkov v rámci žánru na Slovensku. Ruky nohy bozkávam, Miško. Ľudia sa už začínajú baviť, atmosféra začína gradovať. Dnes to asi nebude úplne statická show. Najviac pobaví týpek, čo si chce s nimi zaspievať "Tinu Tarner", ale výkrik "kurva to je tlak" predbehne o celú dobu. Keď chceš rúkať, porátaj si najprv takty, haha. Dosť komické. Pätnásť minút a je to za nami.

MENTAL TENSION v trojici. Chýba im Zelo, mimimálne ako playlist, lebo sa pred každým songom dohadujú, čo hrajú ďalšie. Gitara ide ako stopa aj cez basovku, ale nie je to celkom ono. Tá bedňa aj málo tlačí, ale to ešte neviem v tom momente. Inak zahraté dobre, ich muzika ma vždy bavila a konečne zase raz naživo. Kajovi jebne blana, mení sa rytmičák. Galo vtipkuje celý set hláškami z publika. Bavím sa. Na záver "Slon" a Galo to odhuláka jak profík. Ľudia zveria nejakí, ohlasy sú dobré a nakoniec ešte pridávajú jeden song, ale tuším je to opakovačka. Každopádne fajný set, potešili. Mali by viac makať a hrať a nahrávať. Chceme nový materiál, do piče.

Ideme my, ani neviem koľko je hodín. Zvukovku robíme, basa tlačí málo, nenapadlo nás kokotov prizvučiť. Ako ja som to ani necítil, bedňa hneď vedľa mňa. Tak neviem, aký bol vo výsledku zvuk dole pod nami, ale ľudia sa bavia, odohráme bez väčších problémov a mne osobne sa hrá fest dobre. Asi aj tým, že tlčiem do svojich hrncov, tak je všetko nastavené presne, ako to mám v skúšobni. Odjebeme posledný pätnásť minútový set toho večera a môžeme sa venovať afterke.

Socializujeme sa, fľaša sa pomaličky míňa a sakel systematicky vyprázdňuje. Bolo nám povedané, že pálenka sa nevedie, treba si doniesť. Say no more. Drinkujeme, hladinka stúpa. Atmosféra je tu fakt až rodinná, neviem sa zbaviť toho pocitu, že som fakt niekde v piči na chate s kopou ľudí. Veľké debaty. Okolo polnoci sa to začína pozvoľna rozpadávať, dnes je ešte nejaká techno party na Staničke, časť ľudí sa zrejme presunula tam. Nevadí, jesto s kým blednúť a vykecávať sa. Oli to zabalí prvý, zajtra keruje. Dneska vyčíňam s Dávidom. Nakoniec vybaľujem malý reprák a robíme sa najebaní separátnu bavku, tanečky a tieto veci. Motáme sa dnu, vonka, vedieme pohrúžené diskusie o tom, akí museli byť ľudia v 70s kašiari, keď chceli ísť dačo nahrávať a ospevujeme Freddieho Mercuryho. Stále sú tu ešte nejakí ľudia. Napadneme aj zvyšné žrádlo, nech troška posaje chľast. Ideme si na svoje zjeby. Absolvujeme aj pokus o nenápadnú krádež fľaše, keď si ju nejaká kolegyňa pozvoľne zoberie so sebou na bar, ale keď tam prebehne kolo, opätovne sa jej nonšalantne a nenásilne zmocňujem. Nakoniec ostávame na Hájovni prakticky sami, už len traja živí a jedna mŕtva fľaša rumu. Padne návrh ubaliť, ale všetko zbytočné. Akonáhle pocítim pod riťou matrac, vypína ma instantne. Dávid s Jakubom nasledujú asi pár minút za mnou. Je dačo pred treťou.

Ráno prvý budíček pol šesť. Ide mi kár vybuchnúť. Utekám močiť. V hajzli nejde voda, spomeniem si, ako som si ešte večer písal s Paťom, že sa to stáva. Čo už, musí to ísť von. Ľahnem späť. Pol ôsmej, rozlepím oči a viem, že je to v piči a už nezaspím. Biologické hodiny neojebeš. Keď máš každý deň živý budík napresno, ideš podľa rozpisu aj bez neho. Polihávam, napodiv ma netlačí sranie. Asi tou dehydratáciou. Alebo mám podvedomý blok, lebo nebude čím spláchnuť a bude to tam monumentálne pripomínať moju prítomnosť. Pomaly sa ale trávenie aktivizuje. Oli je už tiež hore, zoberieme sa do priľahlého obchoďáku, kde prebehne zázračné ranné trojkombo káva - hajzel - raňajky. Nový človek zo mňa. Bereme nejáké chálko aj chalanom a vraciame sa.

Boris na matraci sleduje spiaceho Dávida. Dvaja kocúri. Pozvoľný budíček, veľké balenie, všetko je rozložené od včerajška. Naložíme auto a prichádza druhá potreba po rannom kardiu, vyriešená za pomoci donesenej vody v bandaske a vedra. Chata rulz. A hlavne správca rulz, aj keď neviem, či je to jeho presná funkcia. Každopádne moc ochotný a milý chlapík. Ešte ubaliť posledné zvyšky, ešteže sa počas tohto procesu pristavia policajti na križovatke a chvíľu nás sledujú. Stuhnem, ale idú do piče. Možno pozerali, prečo stojíme ako kokoti na tráve narvaní vedľa kríka. No nič, zapáliť a smer domov. Ideme len ja a Oli, chalanov berú za hodinu do Bratislavy.

Cestu si užívam, nepľuští mi a konečne nešoférujem, tak môžem vytretý sledovať cez sklo mihotajúcu sa krajinu. Sme doma kolo pol druhej, rýchlo vyhadzujeme veci a Oli pokračuje domov. Fuh. Mám dosť, ale som príjemne unavený. Absolútne perfektný večer. Strašne som sa zabavil, popiči miesto, dobrí ľudia so zmyslom pre zjeby a jeden seriózne podarený kapelný trip so všetkým. Desať hitíkov dávam. Možno som sa kus aj rozpísal nad rámec, ale dialo sa. Dobré zážitky.