PUNKGEN

Obdobie počas ktorého sme si museli odoprieť koncerty pre opatrenia proti šíreniu koronavírusu je už nejaký čas za nami a verme, že ďalšie nás nečaká. Scéna sa z tohto spánku prebúdzala pozvoľne, ale už je opäť raz skoro každý víkend z čoho vyberať. Rozbehnúť sa samozrejme musel aj seriál s názvom Koncerty na garážach - tých v Poprade, kde sme takto takmer pred mesiacom boli podporiť kamošov z CLIVOSTI, ale aj FAT či OUR STORIES na prvom stretnutí pod vlakovou traťou po zimnej a koronavírusovej pauze, medzitým tam Andrej dotiahol zahučať zostavu s FYASCOM na čele a tretí koncert po reštarte, celkovo so šťastným poradovým číslom 13, sa odohral v posledný júlový víkend tohto špatného roka. Večer predtým sa oslavuje 15 rokov asi najgeniálnejšieho priestoru, aký na tej našej scéne, či čo to je, funguje, čo okrem nášho, čoraz raritnejšieho, koncertu znamenalo aj dosť neviazaný voľný program do neskorých nočných hodín. Ráno, alebo skôr napoludnie, sa mi vidina cestovania pod Tatry rozostruje, potencionálna spoločnosť si to ešte večer namierila ďalej na severozápad tekknařit, internet sľubuje dažde ... ale program je tak fajn, že by bolo na facku sa tam nepozrieť.

Z Košíc teda cestujem sám v príjemne prázdnom vozni, prechod cez Spišskú legitimizuje otázku, či je počasie vhodné na open air kultúru, no v Poprade je už zas dobre. Z vlaku vidím na garážach iba organizátorské torzo, po finálnom príchode o necelých 40 minút to tam vyzerá rovnako. Čas prekračuje šiestu hodinu, okrem crew a mňa tam chvíľu nikto nie je, po chvíľke prichádza Wrbo s kolegom, chvíľku zase nič, až na prípravu bicích a rozoberania persón košického undergroundu spred zhruba 30 rokov, a keď sa miestna úderka v reflexných vestách rozhodne, že je najvyšší čas zbierať vstupné, dostávam na ruku číslo 3 a na štvorku sa ešte musí počkať. S návštevou to ale hádam také zle na konci dňa nebolo, nejakých 70 ľudí sa prísť pozrieť mohlo. Pre tých bol okrem fakt dobrých kapiel a miesta pripravený aj improvizovaný bar v dodávke, v ktorom bolo dostať alko i nealko pivo, radler, obložené žemle, koláče a Andrejov vlastný sirupček, dobré ne?

Muzika, tá živá a nie zo Spotify, sa začína takmer s úderom siedmej hodiny. Dalibor si berie do rúk gitaru a prijíma rolu s názvom ZRCADLO SRDCA. Na začiatok zvoláva ľudí pred seba, nie však zo sebeckých, ale z čisto pragmatických dôvodov - aby nezavadzali cestou na "záchody." Určite mnohí ZRCADLO SRDCA videli, takže viete, že ide o pesničkárinu, o ktorej by sa vo všetkých významoch dalo povedať, že je od ľudí, resp. človeka pre ľudí. Texty zachytávajúce radosti, nástrahy a strasti života človeka milión, čiže diskotéky, závislosť na lajkoch, nejaké tie medziľudské vzťahy na skutočne rôznych úrovniach. Pesničky samotné dokážu byť aj prerušené vysvetlením príbehu či kontextu, čo máme na tých folkových vystúpeniach všetci radi, o to viac ak je to vtipné. Treba povedať, že niektoré fóry vyšli viac, iné menej, ale tak to s tým humorom raz býva. Najviac cool je dymová clona, ktorá sa mu do hrania občas spustí, rozumieš, za denného svetla a hravému pesničkárovi so španielkou. Po magurianskej óde koniec show.

Číslo dva si vylosovala partia známa ako SAMORAST. Od doby, kedy som ich spoznal a začal sa nad ich tvorbou rozplývať je vymenená už polovica zostavy, s novým basákom som ich tuším už videl hrať v Košiciach, v Poprade mal premiéru nový spevák kapely. Ten, ak som správne pochopil, nebol v tomto meste neznámou tvárou, intenzívne mu fandilo množstvo kamošov. My všetci mu budeme dúfam intenzívne fandiť tiež, aby konštatovanie, že Palo bol proste Palo prehrmelo nad SAMORASTOM čím skôr. Ale hej, Palo tam veľmi pasoval. No nič, koncert samotný. Chlapci zahrali 5 skladieb zo svojej platne, doplnili to o pesničky, ktoré ešte nie je možné počuť inde ako na koncertoch, Wrbo spoza bicích tradične asi každú skladbu uvádza príhovorom, čo nikdy nezačne byť zbytočné, hoc ich počuješ x-krát, lebo vždy si pred očami vybavíš situáciu zo svojho života či okolia, ku ktorej to proste prehovára aj v reálnom čase. Muzikantsky veľmi fajn, až na to, že zvuk gitary sa mi zdal trochu nevýrazný a raz sa páni dokonca nechytili v slohe a museli začať odznova. Punk. Energická muzika dáva do nejakého toho pohybu asi troch ľudí, tí samozrejme poznajú aj texty, takže príde aj na populárne nastavovanie mikrofónu verným. Posledným songom je ten, ktorý ma pri prvom stretnutí s touto kapelou zdravil a teda set sa končí zvolaním "Nedovoľ nenávisti vybrať cieľ!" Veľmi rád som ich zas videl, vždy ich rád vidím.

Pred tým, ako sa lokalitou rozozneje zvuk domáceho tímu DISTAX sa zopár kvapkami pripomenie zamračená obloha, čo ľudí trocha núti skrývať sa pod odkvap. Ja som si prozreteľne dovolil so sebou doniesť dáždniček, tak ho nad sebou rozprestieram, aj keď v skutočnosti to podľa mňa nebolo ani naňho. Do začiatku už je hrozba aj zažehnaná. DISTAX už okolo seba zgrupuje podstatne masívnejší polkruh ľudí a za odmenu im dáva rutinérsky odohraný neocrustový set, opäť by som použil značku Tak ako to máme radi. Silno melodické, dosť metal/crust a zároveň dosť ímou. Na mikrofóne samozrejme Dalibor, ktorému to na tejto pozícii neskutočne svedčí, nie že by mu to so španielkou a úsmevmi nesvedčalo, ale to nasadenie s ktorým vrieska pre DISTAX jednoducho ťahá oči, uši a smerom dole aj sánky. V priebehu setu vyťahuje z útrob garáže veľkú tabuľu, z ktorej asi predčíta, neviem, ale vyzerá to dosť rituálne na tú chvíľu. DISTAX predstavujú nový song, ktorý bude titulným na ich novom albume a tuším, že to bol práve moment, kedy aj títo dáma a páni pri svojej hre zakopli a museli odštartovať pesničku nanovo. Stále punk. DISTAXU sa v klbku prizerajúcich dostáva podpora, to pravé prvé pogo štartuje mlaďas v oranžovej reflexnej veste, to aby organizátorom pomáhal aj s organizovaním zábavy. Mňa nezlomí, ja si ak tak iba pohrozím pri klepačkách a inak sa nechám kolísať v atmosfére, ktorú ich hudba má. Na záver sa coveroval "Diktátor" od HIPPIE KILLER, to opäť viedlo k zdieľaniu mikrofónu a tak aj skončil set DISTAX.

Túto edíciu koncertov na popradských garážach mali zatvárať českí hostia BAESTIEN. DISTAX skončil tesne pred deviatou, kluci sa s prípravou kĺžu až kdesi k času pol desiatej a ja v tej chvíli strácam istoty. Končiť sa musí do desiatej, to síce hej, ale tak dokým ťa nechytia fízli tak sú veci de facto legálne, nie? Navyše, ja som BAESTIEN naživo ešte nevidel, takže som nevedel aké dlhé mávajú koncerty, vedel som len to, že piesne s dĺžkou v priemere povedzme 13 minút sú ich trademarkom. A ja musím o desiatej isto odísť na vlak. Každopádne, kapela vydávajúca svoje veci na labely Alerta antifascista records si za seba vešia vlajku Antifašistickej akcie, viac vypovedajúce o ich hodnotách by bolo už len keby si z garáží odbehli uloviť nejakého lokálneho nácka. Z vnútra garáže sa už v tmavom Poprade von prediera farebné osvetlenie, dymová clona a pred sebou tak vidíš iba siluety kapely, ktorá začína naozaj mohutným valivým pomalým tempom. Dosť efektné, vážne. Počas setu vystriedajú pomalé pasáže aj s tými rýchlymi, ale vo výsledku je to skôr pomalá kapela, aj keď zmerané to nemám. Andrej ľudí lákal aj na prirovnanie ku kultovým FALL OF EFFRAFA, a nie je to celkom od veci. Celému koncertu najviac svedčia časti, kedy celá kapela kričí bez mikrofónov a ich bolestivý krik sa naozaj ozýva celým priestorom. Sila. S nástupom jednej zo spomínaných pomalých, post-metalových sekvencií sa opäť trochu rozkvapká a zopár zúčastnených sa natlačí pod stan až ku kapele, čo je dosť fajn úkaz, ktorý sledujem opäť spod svojho dáždnika. Moje obavy boli nakoniec zbytočné, hodinky neukazujú ešte ani desať hodín keď západočesi ďakujú a  lúčia sa. S čistým svedomím sa môžem lúčiť tiež.

Úprimne som chcel ísť z vlaku rovno domov, keďže ale komunikácia medzi železnicami a košickým dopravným podnikom zrejme nie je taká idylická, ako sa niekedy proklamovalo, tak nočný spoj mňa a ďalších cestujúcich na stanici nečaká a chtiac-nechtiac musím zavítať do polnočného Collossea. Tam to vyzerá rovnako, ako som ho večer predtým opúšťal. Tí istí ľudia stále tancujú na vinylovú afterpárty, s tým rozdielom, že predtým zažili nálož grindu, death metalu a superstárovského rocku. V Poprade bolo dobre.