PUNKGEN

Už na FFUDe Dášo nadhodil, že by nás rád videl na najbližšom Nö feste. Ponuka od tohto pána sa zásadne neodmieta. Navyše, tento dvojdňový fest na horskej chate je už pre mnohých stálica v kalendári a mne sa sem nikdy nepodarilo dostať. Takže v podstate už v Seredi som potvrdil našu účasť. Bohužiaľ skrz moje čerstvé rodičovské povinnosti to dáme určite len na jeden deň a priebežne sa to ustáli na sobote.

Na miesto prichádzame za tmy, ale nájdeme to hneď. Už sa tu motajú ľudia. Prostredie je pekné. Síce tma ako v riti, ale má to takú príjemne tlmenú atmosféru odrezaného miesta. Všetky chaty a izby okupujú festivaloví ľudia. Vo vzduchu cítiť očakávanie z večera. Ideme obzrieť hraciu miestnosť, kde práve prebieha kvíz. Zakotvíme v backstagi s Dášom, ktorý popri debate trhá kadejaké papiere na framforce a pchá si to do vreciek. Zaregistrujem, nekomentujem. Zrejme vie, prečo to robí.

Troška posedíme v teple, preberieme si kľúče od izby a ideme si po chálo. Polievku vysŕkame v jedálni, hlavné jedlo berieme do zálohy na izbu. Tá je tip top a dneska len pre nás. Cítim sa poctený. Luxus. Nakoniec popri debate na izbe vybúchame aj donášku, chalani vytnú za jeden, ja ubalím a  ideme späť. Pomaly sa schyľuje k hraciemu času. Otvárajú ĎAS. Za mňa veľmi dobré. Malo to nápady, melodiku a pestré aranže. Pri takejto hudbe je to dosť kľúčové a tu to nechýbalo. Celé to potom spravilo potrebnú atmosféru, ktorú pekne prenášali ďalej do priestoru. Silný a nápaditý set.

Nasleduje Dášov nový projekt VLOČKA. Fuh, ako to opísať. Odídený elektro punk z kompu, do ktorého reve svoje uletené texty, tentokrát všetky na tému bežkovanie. Za ním oltár z dreva a bežiek, malý maják a Dášo v odeve lyžiara edícia sedemdesiatosem. V jednom bode siahne do vrecka a nahádže na ľudí konfety, ktoré pracne trhal v backstagi. Už to dávalo zmysel. Na konci roztrieskanie bežky o odposluch. Riadny kabaret. Dvadsaťminútové šialenstvo. Tento človek je blázon. Multi talentovaný čávo a prvotriedny showman. Čo dodať. To bolo treba vidieť.

Pred FAT naisto ubaliť. Prichádzame dnu pri prvých tónoch. Táto kapela je úkaz. Veľa im podobných tu nemáme, ale aj to málo postačí, keď je tam kvalitná produkcia. Čo tu rozhodne je. Hutný, temný sound zabaľujúci pomalé, plazivé a zákerné riffy, nabalené na primitívnu rytmiku. Viac bahno, menej bong. Proste žiadne psychadelic výlety, len lopata do ruky a vyznačené jamy. Opäť si neodpustím prirovnanie k PRIMITIVE MAN. Je to správne zahustené. Pevne verím, že táto kapela je ešte len na začiatku. Treba nám tu zapĺňať túto sludge medzeru a FAT je (popri MÖBIUS) ďalší výborný kandidát.

Kubík je plodné miesto, ktoré tu a tam vypľuje novú kapelu. AHOJ je na tomto zozname. Relatívne čerstvá formácia, pozostávajúca z časti absolútnej nuly (Kočo s basou väčšou ako on je pohľad pre bohov) a Alici na vokále. Pre mňa premiéra. Do piče, odišiel som z toho. Najebané, agresívne, útočné, ale nie prvoplánované. Taká dobrá emařinka, ale v štýle kapiel ako ORCHID či PG. 99. Skrátka, žiadne uplakané veci, ale nenávistný vreskot cez tri izby. Hudobne pestré, rýchlym tempom poháňané krátke songy zaklincované Aliciním jačaním. Bolo to skvostné a bavilo ma to od prvej do poslednej sekundy.

Ideme my. Nazvučíme sa relatívne rýchlo, klasicky ma ale dobehne sranie, tak to musím obhenúť, než si finálne sadnem za bicie. Je niečo pred polnocou tuším, keď začneme. Alebo skončíme? Ani neviem. Každopádne miestnosť je dosť plná z môjho pohľadu, hralo sa dobre a ohlas bol. V jeden moment dokonca končí Oliver na rukách. Pre mňa osobne veľmi sympatický gig s dobrou atmosférou. Akonáhle je dohraté, ľudia sa priebežne tratia v chatách a izbách, niektorí sa motajú na bare. My pobalíme auto a ideme na izbu vypliaskať nejaké panáky.

Večer sa potom odohráva v scenári izba-bar-izba. Meníme pozície. Na izbe v pohode a kľude drinkujeme, debatíme, aby sme sa následne presunuli na afterku do baru. Tu mám klasický problém. Afterka má mať tému. Respektíve zaradenie. Zaťažko udržať hype, keď dostaneš dobrú feťácku elektroniku, aby sa to o tri songy neskôr zmazalo nejakým punkom či nedajboh nejakou recesiou. To potom celé kolíše. Sa naštartuješ, že dačo a keď si v najlepšom, tak strih niekde inde. Buď spravme rave. Alebo hiphop. Alebo dance. Len nehádžme furt všetko na seba. Za mňa to nefunguje a myslím, že odliv a príliv ľudí to vystihoval.

Každopádne zase skončíme na izbe. Pijeme rum, Doktora vypína na posteli. Oli už mŕtvy, a my tam ešte skupinka preživších vedieme debatu, kde najebaný polemizujem o tom, že my sa tu všetci len hráme na kapelovanie. Voľakedy, keď sa digitálom neupravovalo nič, každý musel mať taký skill, že čo sa od neho čakalo, musel dať v štúdiu na dva pokusy. Páskou sa šetrilo. Stevie Wonder vydal multiplatinový debut, keď mal dvanásť, do piče. Skús udržať basovú linku v šesťminútovom funku. Ti dekel odjebe. Tak to tam rozoberáme, v akom stave to bolo, je teraz, a aké máme šťastie, že sa môžeme takýmto niečím zabávať v podstate na hobby úrovni. V takých sedemdesiatych rokoch by sme bez dlhoročnej systematickej práce na svojich nástrojoch vybledli. Môj názor.

Noc sa preklenie k záveru a okolo štvrtej odpadávame. Na druhý deň máme relatívne skorý budíček. Jakub má nejaké povinnosti a potrebujeme byť naspäť pred dvanástou. Takže už o deviatej stepujeme pobalení na prahu a vyzerám Dáša, aby som vrátil kľúče a poďakoval za akciu. Nakoniec sa toho chopí Marek, ktorý sa pridáva na brko. Je s ním na izbe, takže kľúč a magická krabička zo včera ho nájdu. Podebatíme, ako bolo vo Vietname na tourku, ale podľa jeho slov viac sedel v lietadlách ako po kluboch. Dúfam, že čoskoro si tieto útržky prečítam v nejakom reporte. Doma sme po jedenástej, čo je skvelé. Jednak mi je plano po včerajšku, ale je sympatické byť doma takto skoro. Celý trip zbehol šialene rýchlo, ale tak mi teraz pripadá všetko. Dášo, díky. Bolo to celé výborné.

#7674 dášo @ napí­sal/a: 13.02.2020 13:15:48

#7673 lukasukaz napí­sal/a: 12.02.2020 19:08:29

#7671 dášo @ napí­sal/a: 04.02.2020 08:15:06

#7670 elramon napí­sal/a: 02.02.2020 15:52:54