PUNKGEN

Opičí bál, ročník piaty. Tentoraz to organizačne dosť škrípalo (prevažne nechtiac), s mnohými kapelami sa to nepodarilo dotiahnúť do úspešného konca, finálny lineup sa uzatvoril až deň pred festivalom, Sklabiňa sa vymenila za Kláštor pod Znievom, aby sa týždeň pred Opičákom opäť zmenilo miesto konania na nič nehovoriaci areál SIM v Martine. Aj napriek všetkým týmto srandám je pre nás návšteva tohoto pochybného podniku plného známych tvárí milou povinnosťou.
Na poslednú chvíľu plníme aj posledné dve miesta v aute. Medzizastávka na kšefty v Prešove, ďalšou - už plánovanou, je kúpanie sa pod vodopádom v obci Lúčky. Takmer žiadni ľudia, parádna studená voda - odporúčam, ale nie keď tam budeme my :D Osádka, Vyšný Kubín, Dolný Kubín a stojíme pod Oravským hradom v pivovare Kastelán. Po rýchlej návšteve tejto pasce na turistov ešte rýchla obhliadka hradu a okolia a hádžem smer na areál v Martine, kde by sa už mali obšmietať nejaké postavičky. Po ceste nás prenasleduje pekný leják - vymodlený doprovodný program každého festivalu. Kúsok dezorientácie v areáli (šípky nainštalovali až po našom príchode) a sme na mieste. Prvý dojem bolo uvedomenie si, že som v Mukačeve ani v Černobyle na žiadnom festivale zatiaľ nebol. Dnes sídlo dobrovoľného hasičské zboru Martin, kedysi nákladná stanica a sklady patriace vojakom. Všade koľajnice (dvaja ľudia na ne doplatili) so starými vozňami, za ktorými sa pasú kravy a ovce a budovami, ktoré to mali dávno za sebou už za minulého režimu. Resident evil - diel odohrávajúci sa na prekladisku Čierna nad Tisou - Čop. Na mobile wifi s názvom SIS pojazdná sledovačka :D Brutál! Ale aby som len nekrivdil, nie všetky časti areálu vyzerajú tak apokalypticky a je vidieť, že sa o ne niekto stará. Na Opičák však ostal tej najzašitejší flek pekne ukrytý pred zvedavcami, na ktorý si ale človek po čase v pohode zvykol.
Zopár ľudí skrývajúcich sa pred dažďom tu už je, ale keďže dnes je v programe len päť kapiel, nikto sa s hyperaktivitou veľmi nepretrhne. Dávame teda pivko (Wywar Porch punker) a čakáme na ľudí a lepšie počasie. Najväčším mínusom je, že najbližší zdroj pitnej vody je vzdialený tak 350 metrov, takže si čas krátime aj nosením vody v bandaskách. Ultra DIY. Hygienici by z toho mali určite radosť. Konečne prichádza dvorný kuchár (ale bez šalátov aghrr@&#!!!). Stenčujeme aspoň zásoby masakrálneho segedínu. Dážď ustál, ľudia začínajú stavať stany a konečne to tam začína menej vyzerať ako na koncerte vo výťahu. Kecy, noví ľudia, kecy, ďalší segedín a pivo a veľmi pomaly sa začínajú chystať ZOZOO. Páči sa mi ako v poslednom čase skrastovateli. Najviac to vygradovali ako predskokani TOY PIŠTOĽS v Košiciach, ale tam to bolo parádnym zvukom. Neviem, či to je pridaním mladej krvi na basovú gitaru, alebo tým, že Andrej začal kloktať himalájsku soľ alebo že už berú svoju kapelu vážne a sem tam varenie a pitie piva preložia aj nejakou skúškou? Alebo. Každopádne musím uznať, že nové songy sú úplne iné kafé. Druhý DÁŠA FON FĽAŠA, ktorého som pred niekoľkými dňami videl u nás v spoločnosti japonského kolegu HANAKUSA. Pokoncertná zábava dopadla ako dopadla, ale oba sety na dvore Pokhoia úprimné a veľmi silné. Čo o ňom nové napísať? Sranda, aj vážne témy, staré hity striedali úplne nové, z ktorých ma najviac baví trilógia o jedle. Akéže to prekvapenie. Žánrová pestrosť je na Opičáku samozrejmosťou, takže málokto čo i len dvihol obočie, že po folk punku nabehli brnenskí grinderi NO GOD RHETORIC. Sakra, zase som všetko videl. Dokonca aj pred niekoľkými mesiacmi rovno tu v Martine. Neriadené násilie, dva doplňujúce sa spevy a maďarský šijací stroj za bicími. Na záver coverová hádanka (the AFTERNOON GENTLEMEN) o poldeci. Mesto pôvodu ostáva, opäť sa mení iba žáner. MACGYVER pre mňa najzaujímavejšie meno piatka, keď tak nad tým premýšľam, tak možno aj celého festivalu. Prvé hrabnutie do strún a neskutočný zvuk! Úplne ako z platne. Playback??? A neskutočná atmosféra porozumenia a priateľstva až za hrob. Úplne nové skladby, ktoré som nepoznal, na striedačku z LPčiek "Panthalassa" a "Na krev", ale najviac ma dostali stariny z prvého sedempalca. Nádhera. Piatkovú párty zakončujú RØST z Viedne, ktorí prišli na štýlovej dodávke. Hard core punk, mužsko - ženský spev, oblečky, nejaký ten protest, alkohole, demolácia počítačovej skrine a konvice (protest proti konzumu?), divadlo s bitkou ... muzika v pohode, ale podívaná to bola väčšia. Na prerábku BEASTIE BOYS sa spustí najväčší bordel a po ňom o pol jednej konečne hrobové ticho.
Budíček slnečnými lúčmi a vysokými teplotami. Rozhodujeme sa pre Šutovo. Fúkam nulu (škoda toľkých peňazí), tak šoférujem jedno z dvoch plných áut. Vo vode skôr močíme vajcia ako prekonávame rekordy v kraule a prsiach. Wrbo nás od včera obšťastňuje svojimi asexuálnymi historkami, v ktorých veľa vody nenamútil, komu by sa teda chcelo niekam plávať :D Zbierame sa naspäť, posádka druhého auta sa rozhodla, že zájde do mesta na vegánske nudle (kokos, nestačí jedlo na Opičáku?). My sa zatiaľ v areáli napchávame šalátmi (štyri druhy - už som v nebi?), pivkujeme a sledujeme následky včerajšej noci na fyzické a psychické zdravie nepretržite indisponovaných ľudí.
Po dosiahnutí vedeckého titulu docent v tomto stále málo preskúmanom obore sa začína čosi diať aj pod hracím stanom. Prvá kapela prišla až zďaleka. Základný stan kapely BRMBOLCE bol tak 30 metrov na západ, kde mali pod palcom monopol na občerstvenie. Pesničky boli v podobnom duchu. Vystihuje ich vlastný popis "Na šak očúvaj! Čo sa okúňaš, robíme čo môžeme ..." a tým by som diplomaticky asi aj skončil. Ale zopár miestnych sa na nich poriadne rozbíjalo a poznalo aj texty. Je po daždi, svieti slnko a hrá RANA. Tie lúče k tejto kapele vôbec nepatria. To je tak všetko, čo viem k tejto kapele napísať. Sorry. Venoval som sa radšej šalátovému holokaustu (nie je to prvý ročník, na ktorom sme viac prejedli ako prepili) a pánovi Zichovcovi. Na kombináciu oi crustu v podaní kapely ROZRUCH som bol ale zvedavý. Žiadna párty v podaní MUNÍCIE, ale návrat do rokov street kids s tým rozdielom, že u tejto kapely si jednoznačnosťou názorov môžeš byť istý. Žiadne skrývačky a podobne. Hudobne šlo o punk rock v strednom tempe (bicie obstaráva Kraťas z DIS-K47, takže to sem - tam jemne odbočilo aj do crust punku) so zborovými vokálmi. HUMAN HUMUS som nevidel dlhšiu dobu. Kurník, za mikrofónom je stále Ižďo?? Agresívne vreskoty, občasné kvíkanie a krochkanie, šialené riffy a antirytmy a nezastaviteľný obsceneextrémovský grind core válec s brutálnymi klepačkami. S ním sa im podarilo vyplašiť aj niekoľko kŕdľov kačiek krížujúcich vzdušný priestor areálu. V rovnakej škatuľke sa zostalo aj pri SYSTEMIC DAMAGE a pritom šlo o niečo úplne iné. Navzdor ich deathmetalovému smerovaniu (ak nepočítam poslednú punkovicu) šlo o ostrejšiu a priamočiarejší grind s množstvom rozbitých lebiek a kostí. Krutý diktát! K tomu všetkému pribili cover od LTT (pre HIPPIE KILLER a SYSTEMIC DAMAGE)! Šialenosť!!! Aj produkcia COFFIN VARNISH je úplne niekde inde ako v Brne na koncerte v marci. Tam to bolo dosť chaotické a navyše zvuk sa ešte len pri nich ako prvej kapele nastavoval. Marekov nezameniteľný vokál, pankovejšia verzia EVIDENCE SMRTI (tomuto prirovnaniu sa asi nevyhnú), ale stále úplny nihil. Ďalšia klincovačka bola crustovica ZATRATA. Hrubé stenchcore strúhadlo s nepríčetným spevom. Čakám, kedy v tej tme začne kosiť stany nejaký kombajn a na záver zrovná aj kapelu. Neotravujte, tu sme pri žatve. Keď sa k nám dostane split LP s HOW LONG?, bez váhania po ňom siahnem. Noc graduje a pred ľuďmi sa objavujú the WILDERNESS. Intro "Traktore" a ide sa na to. Rádovo v desiatkach menej promilé ako naposledy na benefite pre VLKa, ale s rovnakou naliehavosťou ako za starých čias. Drvivá väčšina všetko nové a nenahrané pesničky, ktoré už samozrejme všetci notoricky poznajú z koncertov a samozrejmosťou sú aj Denisove dlhé príhovory. Najviac mi šmakuje najnovší blackmetalový song. Ako prídavky "Rešpekt" a "Hnev" a ako ďalšia kapela ostáva 2/3 zostavy. Martinless alebo ak chcete COURA. Denis sa skrýva za repráky, všetku robotu a slávu tentoraz hodil na Tomáša za bicími. WILDERNESS na pervitíne. Päť minút a je koniec. Intenzívnych päť minút. Koncert pokračuje púšťaním muziky. Mixuje sa Balkán so starým ČSSR undergroundom. Keď začnú prevládať chorvátske letné hitovky á la Božanka, presunieme sa s húfom ľudí k nášmu autu, kde pokračujeme v púšťaní starých opusov, na ktoré sa nedá tancovať.
Ráno opäť slnečný budíček, zvyšky feferónového šalátu, z ktorého nafúkaš, pokračovanie debilizmu v neďalekom pohostinstve a zháňanie nabíjacích káblov na autobatériu po včerajšej párty pri aute. Cestou na východ premýšľame o ďalšom kúpaní (tri fleky za tri dni je rekord), ale kazí nám to dážď. Fast core smažák v Dobrých časoch v Poprade a sme doma, aj keď som takmer zabočil na koncert Limp bizkit u nás v amfíku. Stihneme akurát zavrieť vchodové dvere a spustí sa brutálna prietrž mračien. Opäť to neskutočne zbehlo. Ešte 361 krát sa vyspím a bude ďalší šalát ...