PUNKGEN

Ešte koncom minulého roka pristála od Jana v pošte pozvánka pre MEDICATION ísť zahrať do Bratislavy ako súčasť multi žánrového festivalu. Tóno ale bude v zahraničí, takže som obratom ponúkol INCRIMINATE. Koncert sa dohodol na štvrtok. Neskôr mi píšu kamoši z Maďarska, že potrebujú na ten dátum koncert niekde po ceste do Prahy. Ponúkol som túto možnosť a nakoniec sa tam podarilo booknuť aj ich. Začínalo to vypadať viac než dobre.

V deň koncertu vyrážame celkom skoro, aby nás neprekvapila doprava. Klub je v centre, a keď prichádzame, potvrdzujú sa predpoklady, že sa tu nedá nikde parkovať. Motáme v blízkych uličkách a nakoniec nájdeme jeden voľný spot vzdialený zhruba tri minúty chôdze dole kopcom. Ideme obzrieť stav a hneď sa stretávame s Maďarmi. Takisto chalani z mentálka sa priebežne pozbierali. Plus kamoši z okolitých lokalít či hlavného mesta. Objímačky, rozhovory a láska všade vo vzduchu.

Ideme po veci. Vymyslíme logistiku tak, aby sme to boli schopní odniesť na jeden šup. Dole sa ide točitými schodmi, ideálnymi na nosenie nákladu. Nahádžeme to za gauč. Bar je relatívne priestranný, ale nízky stage je nešťastne riešený. Je to také Lko, kde bicie sú natlačené vzadu poza rohovú stenu, pred ktorou sú všetky bedne. Natočené sú smerom k schodom, pričom viac priestoru pre ľudí je skôr vľavo od nich. Keď to vidím, som zvedavý, ako to bude znieť.

Ubalím a ideme sa vyvetrať. Je tu kopa kamošov a instantne sa zakecám tak, že na set domácich BRIZOLIT prichádzam pozrieť s úderom posledných tónov. Sorry chalani. Sme na rade. Veci som stihol nachystať dopredu, takže príprava trvá krátko. Zvučenie je kus iná story. Chalan behá s tabletom, rozdáva pokyny. Ale výsledok je aj tak katastrofa. Z odposluchu mi napriek desaťminútovému nastavovaniu nejde nakoniec nič. Ako tak zachytávam gitaru, lebo tá je kus odo mňa. Basu nepočujem, ani keď hrá Dejv sám predohrávky. Vokál z vonkajších reprákov prehlušuje všetko. V prvých troch songov vypadáva basový aparát. Rozpačitý začiatok. Ale ako sa zohrejeme, kus to opadne a  nakoniec si set užívam. Nepočujem nič, ale jebem na to. Uvoľním sa a sledujem len Oliho, či dáva pokyn, že stíha a môžem odrátať ďalší song. Je mi jedno, čo ide vonka, lebo to neviem akokoľvek ovplyvniť. Nakoniec sú ale referencie dobré. Zvuk sme vraj mali tragický, ale výkon tam bol. Ja som sa setom bavil a napriek všetkým patáliám sa mi hralo dobre.

Kým pobalím, obschnem a naložím do seba vegan burito, stihne ubehnúť celý set VÖRGAR. Sledujem to zboku. Natlačený crust surového strihu s  grindovými útokmi, zabalený do hutného soundu. Zvuk je zamumlaný a nekonkrétny, bicie sa v tom ťažšie predierajú, ale keďže chalani nemajú basu, nie je to až taká zvuková guľa. Všetkému dominuje Benceho beštiálny vokál. Necelých dvadsať minút masívneho bordelu a je po všetkom. Idem sa vonka nadýchať čerstvého vzduchu a brka, než sa bude pokračovať.

MENTAL TENSION sú miláčikovia. Mám rád ich hudbu, mám rád ich. Čo viac napísať. Klasicky príjemný a primitívny set, kde koloval agresívny hardcore na hrane so starým pévečkom, Holubove frky medzi songami, becherovka a pozitívna nálada. Vzadu na bare sa bavila a nekoordinovane tancovala skupinka starších chlapov, ktorí obdržali vlastný aplauz a kolo z pálenky. Zvuk už relatívne prehľadný aj vyvážený, ale poznám to notu po note. Každopádne chalani naložili silný set a dotkli sa môjho srdiečka, ako zakaždým.

Je čas sa ísť na vzduch. Dole v klube začína byť dusno. Vonka ma odchytáva jeden zo starejších. Igor. Zablúdili sem z ulice, má rád Kabát a chce ma dvíhať, lebo s ním nemôžem vypiť. Je neškodný a v pohode, ale po pár minútach alkoholického bľabotania sa dívam na okolo, kto ma z tohto rozhovoru vyslobodí. Nakoniec mi vyjde komunikačný manéver a podarí sa mi vymaniť. Akurát hrá BLIND RÄTTVISA, ale vonka je toľko ľudí, že netuším, kto ostal dole. Ja sa vykecávam s kým môžem, je tu kopa kamošov. Niektorí sa s nami už lúčia, pretože je jedenásť preč a potrebujú chytiť posledné spoje alebo ísť skorej, aby sa stihli vyspať do roboty. Medzitým sa vracia aj Igor s parťákom Zdenom. Nasleduje druhé kolo vrcholiace historkou, ako hrali biliard s Ivanom Miklošom. To nevymyslíš. Komunikačný manéver číslo dva a chlapi sa neistým krokom aj smerom pohnú na stanicu. Snáď došli v pohode.

Pol dvanástej. V klube sa to viditeľne zriedilo. Pribudol jedine Andrej, ktorý na SxOxTxEx došiel špeciálne zo stagu na garážach. Zvukár furt behá s tabletom, ale pripadá mi to, že s takýmto typom muziky pracuje prvý krát. Ostatne zvuk SxOxTxEx je riadne prebasovaný, Marciho škatuľky do toho ani nevravím. Ale na obranu musím povedať, že chalani to radi tlačia hrubozrnne a sú fanúšikmi surového zvuku. Skúsené ucho sa v tom zorientuje. Minimálne ja isto, ale vidím ich snáď dvadsiaty krát. Set ako z učebnice. Dokonca nové songy ako bonus. Grindcore s veľkým G. Niet čo dodať. Doštuduj si.

Akonáhle je dohraté, musíme sa rozlúčiť. Je dvanásť, treba vyraziť na cestu čím skôr. Dejv s Jakubom síce ostávajú tu, ale Oli vstáva o šiestej do práce a ja mám tiež svoje povinnosti. Vystískame ľudí, každý berie niečo do ruky a ideme. Späť k autu hore kopcom s plným kufrom stojanov na kolieskach to ide poznateľne ťažšie, ako smerom dole. Pri aute mám už tricepsy ako Zora Czoborová. O dva autá ďalej sa balia mentáli, tak ešte finálne zjeby z roztrepaného Miňa. Je trištvrte na jednu, keď sa vymotáme z Bratislavy a tachometer prekračuje dvojciferné číslo. Oliho instantne vypína.

Na jednej benzínke chcem kúpiť bagetu. Na celej pumpe len naše auto a dvaja ľudia z obsluhy. Vojdeme dnu a predavačka hneď konflikt na mňa dala, že prečo jej stúpam po zmytej podlahe. Do mňa tlak. Vravím, veď som klient a idem nakúpiť, hádam sa môžem hýbať, kam uznám za vhodné. Tak ale vraj vidím, že zmývala. A čo teraz? Akože nemôžem chodiť po predajni? Však som jej tam nedoniesol hnoj. Keby jej tam zastane plný autobus, tak sa na päť minút zamkne, len aby jej nepošliapali podlahu? Okamžite sa otáčame vo dverách a vravím jej v tom hrote, že tu môžem jebať minúť peniaze. Toto som ešte nežral. Kebyže sa neponáhľam, tak si na truc odbehnem pobehať po poli, vrátim sa dnu, poprechádzam sa v zajebaných botách desať minút ako páv a nekúpim si nič.

Tlak zdvihnutý, tak som po ceste pozorný a čulý. Čo sa zíde, lebo Oliver celý čas spí. Zobudí sa až vo Fiľakove pred vchodom do baráku. Ja odstavím stále napakované auto pred štvrtou v garáži a doma narýchlo vybúcham jedno pivko za odmenu. V hlave si premietam dnešný večer. Cítim sa príjemne unavený. A obohatený. Je úžasné, koľko v sebe skrýva kontakt s blízkymi ľuďmi. Môžeš precestovať polku krajiny, aj tak sa cítiš ako doma.

#7592 fog napí­sal/a: 02.05.2019 16:55:50

#7591 Reno napí­sal/a: 30.04.2019 22:07:31

#7590 Eduv syn napí­sal/a: 30.04.2019 17:18:23

#7589 shupo napí­sal/a: 30.04.2019 10:32:31