PUNKGEN

Už ani neviem, ako dlho ubehlo od posledného Outcasst festu, ale mám pocit, že roky. Každopádne chalani dali dokopy fešný line-up a pozvali nás. Energia na hranici posledného dychu a atmosféra je pre tieto akcie príznačná. Každý kto hral v Košiciach na ich koncertoch vie, že sa to neodmieta. Nebolo o  čom diskutovať. Nakoniec sa nazbierame dve autá, jedno kapelné a druhé návštevné.

Prichádzame na miesto kolo šiestej, lebo že vraj sa má začať pol sedem, aby sa stihli prestriedať všetky kapely a stihlo sa skončiť na desiatu. Hneď sa zbláznim, keď vidím nachystané bicie. Plno stojanov, činelov, prechodov. Neskôr sa bavím s typom, či sa mu to chce jebať zakaždým. Čím dlhšie kapelujem a teda čím dlhšie sa jebem po koncertoch s vecami, rozmýšľam, ako si to uľahčiť a trepať toho čo najmenej. Aj keď tiež beriem vždy prakticky všetko, lebo aspektu hrania na vlastných veciach hlboko rozumiem, snažím sa počet potrebných vecí držať na minime. S týmto by som stratil trpezlivosť. Sme tu, debatíme s ľuďmi a čakáme, či sa začne načas.

Nezačne. Prvá SKLADKA sa zvučí dlhšie a je niečo kolo siedmej, keď sa rozbehne set a priestor sa plní ľuďmi. Tých je požehnane a napriek upravenému priestoru to aj tak hore vypadá na slušnú plnku. Chalani hrajú mix špinavého thrashu s hardcorom. Má to energiu aj potrebný ťah, akurát mi sem tam niektoré pasáže prídu nie celkom stopercentne zohraté. Hlavne tie rýchlejšie. Ale v globále to nevadí, funguje to. Ľudia hladní po pohybe už idú svoje a priestor sa mení na sopečné epicentrum. Sme doma. Akurát miestny folklór dopĺňa postarší chlapík, ktorý pred pódiom bliaka veci typu: "Hraj. Boha. Sedem euro vstup!" Táto scéna sa zopakuje niekoľkokrát v priebehu večera. Možno ani nevedel, kde poriadne je. Babrák.

Set je o niečo dlhší, než by mal podľa rozpisu. Plus kým sa rozloží sto vecí okolo bicích, natiahne sa to. FYASCO idú už v čase vyhradenom pre tretiu kapelu a je jasné, že sa nestíha. Kým hrajú, pripravujem si všetko bokom, aby sme skrátili prípravu. Samozrejme sledujem set zboku. Nemôžem ja z nich. Galo aj s Holubom sú muzikantsky zruční, skvelí v tom, čo robia a ako to dokážu podať aj s improvizovanými zmenami. Ľudia šalejú, čakajú na vrchol setu a zo všade sa ozýva požiadavka na "Tinu Tarner". Keď to príde, nastáva v dave šialenstvo. Presne tieto momenty charakterizujú tieto akcie. Hrot. Chalani podľa mňa získavajú v rámci domácej pôdy kultový status. Zaslúžene. Sú tam všetky predpoklady. Neľahká úloha ísť hrať hneď po nich.

Nachystáme sa rýchlo a ani neviem ako, je po sete. Stíham registrovať len melúci sa dav pred nami a sem tam niekoho, ako preletí popred bicie a mizne v ňom. Kráľovská odozva. Cítim sa ako na acide, ako keby to ani nebolo reálne a videl som to všetko zvonka. Košice sú proste na hranie špecifické. Posielam srdiečka. Veľa. MENTAL TENSION po nás. Už kolovali nejaké fľaštičky, takže chalani štandardne vo forme. Jaskynný power-violence/hardcore mení priestor na scenériu z praveku. Rituálne vybíjanie zlých duchov z tela poháňané primitívnym pudom. Mentálko hustí do ľudí, ľudia hustia do seba. Nakompresovaní v priestore. Silný set. Prilievanie raketového paliva do horiaceho krbu v jednoizbáku. Lopaty, samorasty a spotení ľudia bez obočia. Nádhera.

Keď už sú povinnosti za nami a sme tu aj na noc, kolujú pálenky a brká. Začína mi fajne mútiť hlavičku. Ideme pozrieť, či si zložíme veci do backstagu. Ten je ale spolky obsadený vecami od rozložených bicích po SKLÁDKE a druhá polka je zaprataná vecami iných kapiel. Nateraz rezignujem a beriem akurát chálo do ruky. Vraciam sa k stolu, ľuďom, debate. Sedím a užívam si tento moment, pretože veľakrát som v situácii, že ma zanedlho čaká cesta domov. Tu ale nie, tak môžem popustiť uzdu. Priebežne sa informujem, ako to vypadá s časom, keďže sa má o dvadsať minút dohrať a ešte idú dve kapely. Problém sa ale vyriešil sám tým, že Vajgel ako zodpovedná osoba v priebehu večera z Collosea odišiel a tým pádom bolo po probléme. Elegantne.

NIGHT FORCE prakticky strávim mimo diania, ale znie to silne a dobre. Viem si predstaviť, čo sa zrejme odohrávalo pred nimi. EXPOSURE zachytím, idem si pozrieť časť setu aj spredu, aj keď samozrejme nie priamo do mlynčeka ľudských tiel. Táto kapela vie tiež pekne pritlačiť na pedál. Surový hardcore postavený na thrashových riffoch v metalovom kabáte je masívny ako trčiace bralo z oceánu. Pevná a mohutná hluková stena, ktorú len tak niečo nezloží. Prirovnať ich k POWER TRIP je z môjho pohľadu úplne primerané. Dav samozrejme reagoval adekvátne situácii a pot kvapkal aj zo stropu. Silný set, zanechal stopu.

Dohraté, party môže pokračovať. Tento rok budeme mať všetci komorný silvester, takže toto máme namiesto toho. Tak to aj vypadá. Padnú ďalšie pálenky a obsah saklu sa stenšuje. Zrazu treba nahádzať veci do backstagu, než sa zamkne. Idem pozrieť, kde to dať. Vzadu zapratané všetko. Celý gauč okupujú bicie a stojany, ktoré sa dalo zložiť bokom a spraviť miesto. Na zemi mláka ako keby tieklo potrubie, v tom kadejaký case položený, obliate aparáty vedľa toho, no hrôza. Strach a hnus v Las Vegas. Nájdem skromný suchý kútik, kde sa zmestíme. Samozrejme z našich nikto nikde, piči tu. Ešteže mi pomohol Zajo zo CINNAMON, inak by som preklínal doteraz. Aj som pretriezvel z toho procesu. Ideme si zároveň zložiť veci vzadu na byt. Vedú nás katakombami a pod vplyvom tá cesta prebieha zaujímavo.

Na izbe nájdeme opusteného Gala, ktorý to vzdal medzi prvými. Vraví mi zmäteným hlasom:
"Miško ... Miško, to si ty?"
"Nie, to som ja, Fog."
"Prosím, zabi ma!"

Klasik. Vraciame sa späť a nejakú dobu to ešte ustojíme, ale tuším okolo pol tretej mám dosť a idem si ľahnúť. Chalani tiež. Zajtra musíme odísť najneskôr o jedenástej, takže potrebujem vstať použiteľný. Druhý deň prebieha hladko od srania cez hutné pizzové raňajky až po pobalenie auta. Akurát Kuko, ktorého berieme, mešká, ale nakoniec dorazíme do Rimavskej v potrebnom čase, aby Dejv stihol svoj odvoz do hlavného mesta. Košice nesklamali. Naopak. Bola to jeba. Po každej stránke. Dobrí ľudia, dobrá atmosféra, dobré sety. Pamätný večer.