PUNKGEN

Francúzi momentálne na poli extrémnej muziky produkujú zaujímavé kapely. Ide im. Toto tour som si odsledoval a keď na mapu pribudla Pešť, bolo to jasné. Navyše v novom klube, ktorý sa pomaly ale isto etabluje. Nebolo o  čom. Akurát klasický problém, že nikto do auta. Tak som vyhrotil, nabalil frajerkis aj s kamoškou, nech poblednú v meste, kým sa JA budem socializovať na opačnom konci. Prichádzame pred ôsmou, vysadím ich na ich spote a trepem sa kadejakými uličkami niekoľko kilometrov niekde do riti na sídlisko, kde zaparkujem sto metrov od klubu, lebo cez rozjebané cesty je to obchádzkou ešte kilák a pol. Šialené.

Prichádzam, lešujem priestor, zdravím sa s kopou familiárnych ksichtov. Medzi nimi aj exilant Attila, takže precvičím aj rodnú reč. Zdravím sa s  WARFUCK aj celou crew a vykladám im dve fľaše borovičky. Nech vedia. Ale berie im. Polešujem klub, je to tu fasa. Akurát sa ale budú sťahovať v januári. Chalani kúpili vlastný priestor, bývalý sklad a chcú to celé poňať viac komplexne a komunitne. Teším sa, cítim potenciál. Inak je to tu v duchu DIY a domácky feeling. A musí sa skončiť o desiatej, čo je kurva výhoda, pretože inokedy sa tu na podobných akciách o pol desiatej len začína.

Pol deväť a už sa ide na to. Prví tlačia KARAK. Namiešaný hrubozrnný grind s fastcore výplachmi. Sound tučný ako Kočnerov v slipoch. Som vpredu, vidím dobre a fascinuje ma Marci za bicími. Ten štýl, ako nedostatok techniky vynahradzuje zvieracou energiou, s ktorou do toho mláti, až v podstate miestami pri hraní ani nesedí na stoličke, je proste božský. Prístup je niekedy najviac. KARAK je top. Vymlátené bicie poháňajú husté riffy a do toho Benceho neurotický vokál. Aj keď v princípe nie zložitá muzika, ale nápadito svižná a hlavne masívne natlakovaná. Ale presne v tom je sila tejto kapely. Nekomplikovať, ničiť. Krásny bordel.

Strieda sa to extrémne rýchlo, na peštianske pomery nevídane. WARFUCK. Zaujímam podobný spot, ako predtým. Nech dobre vidím na Marka. To je tiež len pán. Jebe do tých bicích ako Rimania klince do Kristových nôh. A ako to robí. S prehľadom, pohodou a popritom ešte stíha hádzať na okolie ksichty a gestikulovať. Proste radosť sledovať. Nik klasicky všade naokolo s tou gitarou. Zastaví sa len keď má niečo zarevať do mikrofónu, inak permanentne v pohybe. Dynamická show, výkon precízny a muzika pritom dosť náročná na prevedenie. Grindcore s kopou zmien, breakov, odbočiek, stopiek a vyhrávok. Neviem ako to robia, ale je neuveriteľné, ako pri tých kompozíciách a minimálne zostave dokáže táto dvojica hrať intenzívne. Ako za piatich. Keď som ich videl prvý krát, ostal som ochromený. Odvtedy mám tento pocit po každej ich showke. Fu. Aj mi pot do čela stlačilo.

WHORESNATION sú nachystaní prakticky za pár minút, nestihnem ani brko odpáliť. Takže kolotoč sa nevypína a naskakuje sa za jazdy. Treba stihnúť deadline. Nedávno im vyšiel tiež nový album a je to riadna porcia hluku. Rovnako naživo. Ich štýl je špecifický v tom, že hrajú surový grindcore bez príkras. Postavený hlavne na extrémnom tempe a deštrukčnom feelingu. Takže songy sa striedajú na lusknutie prsta, tu a tam pár sekundový noise zo samplera na vydýchnutie. Sypačka strieda sypačku, nápor strieda nápor. Až na pár miest, kde sa troška spomalí. Inak ale obrátky vražedné. Na hranici. Nápadmi ohlodané až na kostru tohto žánru. Priamočiare v tom najlepšom zmysle slova. Útok hlukom. Po posledných tónoch sa zbieraš zo zeme dohryzený ako po napadnutí svorkou psov. Deštrukčné, úderné a brutálne. Po takomto sete môže rovno nabehnúť poisťovák obhliadnuť rozsah škôd.

Síce treba ísť, ale po konci ešte blednem, motám sa a vykecávam sa. Medzitým Marci behá medzi ľuďmi a zbiera dobrovoľné vstupné na kapely. Vždy to tak funguje v tomto klube. Na veľa miestach by to neobstálo, ale tu je to osvedčený postup. Troška odkladám odchod, aj keď moc to naťahovať nemôžem. Zapalíme jeden s Francúzmi, dáme posledný debat, beriem platne, lúčim sa a miznem do auta preštrikovať sa uličkami. Naberám zvyšok a o jednej sme doma. Po všetkých stránkach klubovka jak lusk. V Pešti je fasa.

#7502 CINTER napí­sal/a: 08.11.2018 08:13:17