PUNKGEN

Ahojte všetci! Rozhodol som sa napísať zopár slov k včerajšej akcii. Najprv by som začal tým, že prečo som tam vlastne šiel. Okrem toho, že na predostatnej akcii bolo do bludu ľudí, a odchádzal som totálne očarený z toho davu. Vravel som si tak takýto aplauz chcem ešte niekedy počuť. Teraz to až také plné nebolo a teda, keď aspoň trocha vychádza čas, energia i lowe, tak proste treba ísť, bo tomorrow we shall die! Potom išlo aj o lineup. COCO BONGO som už dlhšie nevidel, a odkedy som bol minule v Trnave v KUBIKu, kde som sa do teho genia i do teho loci zaľúbil na prvý pohľad, ľudí z tých končín prosto furt rád stretnem. Potom išlo o emo headlinerov z juhu, a ja emo v poslednej dobe vcelku rád. Jednak to možno ide aj vekom, ale to teda vôbec nie v tej rovine, že by som na starobu nejak mäkol, skôr naopak viac sa otváram aj iným tváram muziky. Na margo toho, že emo si zvykneme predstavovať ako tú kľudnejšiu muziku, raz jeden kámoš poznamenal (s čím teda súhlasím), že poriadne emo jak ťa chytí, ta s tebou podlahu vytre (do piči! of course). A ja som veru zopár krát mal tú česť, a rád sa nechám znova uniesť. Určite to nie je tak, že by som niekedy vyslovene melodické HC nejako nemal rád, skôr ma nechávalo chladným. A keď už by som mal menovať, tak IKIRU, ktorých som videl kedysi dávno v Olmíku, bol pre mňa hodně nezabudnuteľným zážitkom. A keď už sme pri tom, tak nemôžem zabudnúť na jeden emo-zážitok, ktorý sa odohral na tohtoročnom FFUDe počas koncertu JOLIETTE. Určite každý kto ste tam boli si pamätáte na taký drobný zjav v XS tričku RED INSECT, ktorý sa tam potackával pod pódiom i na pódiu od začiatku až do konca (možno ešte je furt tam). No a keď JOLIETTE vytasili práve takú tú emo povinnú pomalú dojímavú melodickú pasáž, tak kukám na toho drobca čo vážil 15 kilo aj s trampkami a s plechovkou piva v ruke, ako sa odpratal nabok od pódia, tvár pokrčená do plačlivej grimasy a od očí sa mu začali kotúľať slzy jak hrachy. Kukám, že ty vole, to by možno chcelo aspoň potľapkať po pleci alebo čo. A tu zrazu sa ponad neho vzniesol vysmiaty anjel v rifľovke Martin von WILDERNESS a schoval ho na chvíľu vo svojom objatí. Týpkovi sa určite uľavilo a ten skvelý koncert šiel ďalej. Teraz som si asi kus uletel, ale tak to bolo, a bolo to pekné, tak prečo sa nepodeliť. Report na FFUD kvôli tomu písať nebudem. Tak som to vopchal, kde prišlo :). No a do tretice k tým dôvodom mojej účasti na koncerte bolo obkukať novú kapelu DVERE (nie, the DOORS revival to nebolo) no a ešte, keď sa to na plagátoch hrdí prívlastkom POWERVIOLENCE tak to teda bolo treba kuknuť aj keby neviem čo bolo. V Košiciach to začína žiť ako v bájnych 90s, kedy mnohí účastníci včerajšieho koncertu degustovali pieskové koláčiky za blokom, keď náhodou ešte len nemávali svojim rodičom v hmlistých predstavách o vyhliadkach na nejasnú budúcnosť.
Do Colla prichádzam tak, že ešte stíham fajne pokecať s už prítomnými. Dostávajú sa mi do rúk nové vydavateľské počiny. Sedmička URA od DeeGee-ho. Nový zin PUNK JE MENEJ NEŽ HUDBA od Adama a od Koča nová kazeta COCO BONGO. Taže radosť. Vybaľujú sa vegánske mňamky, čo už sa začína stávať samozrejmosťou. Nabudúce prídem viac hladný. Na stage prichádzajú chlapíci DVERE a pravdu povediac, keď počujem ako sa ladia, tak nečakám nejaké extra zázraky. No chlapci spustia a fakt celkom čumím. Bolo vidieť, že tie skladby zo začiatku setu boli nacvičené viac ako tie ku koncu. Počul som od ľudí z publika, že vraj sa jednalo o druhý koncert, a od ich prvého vystúpenia všetci znalí veci zaznamenali brutálny progres. Tak ja vám teda prajem ešte veľa koncertov a aby sa to aj ďalej takto zlepšovalo. Či to olepiť nálepkou PV je diskutabilné. Rozhodne ale v tých lepších momentoch ich koncertu, ktorých nebolo málo, to bolo rozhodne dosť riťnakopávajúce, rýchle, malo to hlavu pätu, fajné a zmysluplné príhovory pred skladbami. Taká jedna skladba tam zaznela, že kvázi hovorené resp. kričané slovo do hudobného podkladu, to bolo dosť super. A dosť dobrých ich bolo viacej. No a potom došlo aj k tým nedocvičeným kúskom. A čo? Že sa občas netrafilo do rytmu? Že to bolo kus falošné? A čo? Nič! Treba hrať! A hlavne treba hrať pre ľudí. Za mňa určite pozitívne. Teším sa každej novej kapele. Len tak ďalej. Po dverách vnímania prichádzajú COCO BONGO a ich punk jak noha s fajnými textami a príhovormi. Fajné, surové, drsné, rýchle, výstižné ... Esenciálne. Presne tak sa mi to páči a nemám veľmi ani čo dodať. Pomedzi kapely sa kecá a cháluje, a vedľa baru prebieha grafický mini workshop. Na scénu prichádzajú chlapci z Hungárie. Kus som sa obával, že či bez basy to nebude ono, ale šlo to. Chlapci začnú a zasypú nás vcelku fajn muzikou, kde nás pri intenzívnych partoch nieže nešetria, ale riadne dusia naliehavými melodickými prívalovými vlnami. Rovnako sa nešetrilo aj povinnými jazdami po pomalých melódiách plných príjemného smútku. Ku koncu som mal pocit, že sa až moc kladie dôraz na intenzitu než na nápaditosť, ale šak prečo né. Rozhodne príjemné to bolo. Po koncerte v podstate hneď padám dom. Nechal som tie myšlienky kus utriediť a teraz o 24 hodín neskôr ich tu vysádzam. Tak za mňa asi šecko. Budem sa tešiť na ďalšiu fajn akciu. Majte sa fajne!