PUNKGEN

Niekedy koncom mája mi Adam posiela pozvánku na túto akciu. Spočiatku som sa pokúšlal naplniť auto, aby som nešiel sám, no nikto sa nehlásil. Na jednej strane sa ani nečudujem. Z minuloročného videa som mal pocit, ako keby som sa pozeral na zostrih z Dní mesta Revúca :-). Malé pódium uprostred sídliska, pár stánkov s občerstvením, nezainteresovaní poslucháči a pár miestnych alkodémonov. Má to ale jedno veľké ALE! Od doby čo sa dostal Martin Valášek (Malarie ti určite niečo vraví) na post dramaturga mestkej agentúry - T klubu, tak Rožnov kultúrne ožil. Teda minimálne mne sympatickejšími akciami :-). A už len aj samotný lineup napovedal, že sa určite nebude jednať o nejakú klasickú akciu usporiadanú mestom. Nepopieram, že najväčším lákadlom bola pre mňa kapelka ZUBY NEHTY (v dávnej minulosti DYBBUK a ešte v dávnejšiej PLYN). Prvá čisto babská kapelka v ČSSR, čo hrá od začiatku 80-tych rokov, ktorá vo svojich začiatkoch mierne koketovala aj s punkom (pár live nahrávok z 80-tych rokov sú solídne psycho). Po revolúcií zmenili názov a zmenila sa aj ich muzika. Márne sa snažím vymyslieť adekvátnu škatulku, kam by som ich tvorbu zaradil. Predovšetkým je to muzika s veľkým srdcom, a to spozoruješ hlavne naživo, ako sme sa pozdejšie presvedčili. Celé to znásobovalo vedomie, že šanca, aby sa táto kapelka dostala koncertovať ešte niekde bližšie k nám sa rovná nule. Takže je rozhodnuté!
Keďže sa nakoniec nikomu nechcelo absolvovať 3 hodinový výlet, tak sme sa s Dorotkou dohodli, že si spravíme aspoň romantiku vo dvojici. Na poslednú chvíľu sa k nám ešte pokúša nasáčkovať Adam, no romantika má prednosť hehe :-). Ešte možno viac, ako na samotný koncert, sa tešíme do Martina. Presnejšie do vietnamskej reštiky, ktorá robí neuveriteľné rezance s tofu (ak tam náhodou niekedy zavítate, tak sa volá NHABE). Ale bacha! Je to vysoko návykové. Po gastroporne sa ešte zastavujeme u Paľa aka Samopala na kafíčko. Ten nás hneď odzbrojuje vyzážou ala HP Baxter a demonštruje nám ukážku z tvorby Mozarta na novozakúpených klávesoch. Niečo mi vraví, že nový SAMOTAR bude mať v sebe prvky nemeckých SCOOTER :-). Cestou ešte pozeráme na webe nejaké zaujímavosti, ktoré sa oplatí v Rožnove vidieť a kedže sme z top 5 (podľa miestnej stránky) videli v minulosti už 3 a štvrtou bolo golfové ihrisko, tak voľba jednoznačne padla na neďaleké Pustevny. 10 kilometrová zachádza s prudkým stúpaním cez husté lesy, ma na istú chvíľu dostáva do miernych pochybností, no nakoniec ich nachádzame. Sfleku nás víta platené parkovisko, plus celá tá atrakcia na nás pôsobí tak nejak nepríjemne, takže ani nevystupujeme z auta a otáčame to smerom naspäť :-). Toto je náš typický turizmus hehe. Akonáhle je niekde nasáčkovaných milón ľudí, tak strácame záujem. V Rožnove ešte trochu poblúdime, pretože som mal na webe inak otočenú mapku a na miesto konania nás dovedie až múdry telefón. Sláva ti! Raz budeme nosiť vence nie pod pamätníky a sochy velikánov, ale k plastovým maketám mobilov. Veď čo by sme si bez nich počali. Len tak pre srandu si skús doma nechať jeden, či dva dni vypnutý telefón a uvidíš, čo to s tebou bude robiť :-).
Na mieste je odhadom do 200 ľudí a prvý človek, ktorý ide oproti nám je sám Honza Samuel. Trochu sa počudujeme vzájomnej prítomnosti, prehodíme pár slov a ďalej si vykračujeme smer pódium. Tam si už chystá veci osyrelá trojica spiaceho Telefonu - CHOROBOPOP. Usádzame sa na tráve a nasávame atmosféru. V prvom rade nás zaráža fakt, že vekový priemer je tu 40+ a do toho totálna absencia našich rovesníkov a rovesníčiek. Miestami sa cítim ako v smotánke, kedže všade naokolo sú roztrúsení ľudia zo všetkých tých kultových kapiel, ktoré vytvorili ten zaužívaný pojem - Rožnovský punk. Ešte úsmevnejšie je ich sledovať, ako si užívajú túto akciu s rodinami a deťmi, teda úplne inak, ako ich poznáš z pódií. Menší pokec s Trekom z KULTRY, ktorý nás hneď na začiatok dostáva do rozpakov pankovým bulvárom. Sakra, klebety sa v HC scéne šíria rýchlosťou svetla. Už len čakám, kedy začne niekto dávať dokopy nejaký bulvárny DIY zin, aby to bolo pekne čierne na bielom :-D. To by ste čumeli, ako by pankáči znova začali kupovať tlačoviny :-)! Ale teraz už naozaj späť ku koncertu.
CHOROBOPOP vznikol po odchode bubeníka z TELEFONU, ktorý sa rozhodol pre malú-veľkú pauzu od bicích. Ak by ste čakali podobnú muziku, mohli by ste ostať trošku sklamaní. Nie je to už tak živelné a díky biciemu automatu je aj muzika trochu monotónejšia. Slovami klasika: Viac rocku na úkor punku. No stále to má svoj vlastný xicht a nie je to len nejaká tuctovka bez odkazu. Z miesta, kde sedíme počujeme hlavne prebudenú gitaru a ostatok sa v nej stráca. Škoda. Ich premiéru na No feste som si vychutnal viac. LUCIFER EFEKT je kapelou, ktorú by som mohol spokojne nazvať už aj u nás zaužívaným pojmom allstars band. Táto štvorica má za sebou kapelky ako CO-CA, PSI, UŠTKNI, či TELEFON. Koncom minulého roka som ich videl prvýkrát v brnenskom Vegalité a tam som z nich mal trochu zmiešané pocity. Nepochybným plusom je, že nech títo páni a dáma urobia akúkoľvek muziku, stále tam budeš cítiť vyššie vymenované bandy, čo je pre niekoho mínus a pre mňa zase veľké plus. Samotná hudba je síce trochu umiernenejšia, no texty si zachovali svoj osobitý podrypávačský charakter. Bež na ich bandcamp a presvedč sa sám/a. Dnes im to ale na tom veľkom pódiu šlape ako má a ja si ich set užívam. Predslov pred piesňou "Bílí češi" nás trochu zarazil. Zdelené nám bolo, že sa práve tento víkend v Rožnove odohráva ekvivalent našeho UAFA turnaja s drobným rozdielom, a to tým, že sa jedná o akciu usporiadanú terčami pre terče. Apelovali hlavne na to, aby si ľudia dávali pozor na ceste domov. Z posledných rokov, čo to sledujem, som mal skôr pocit, že sú tieto jednobunkovce na pokraji vyhynutia a že schopnosť niečo organizovať nie je v ich mentálnej výbave. Zasa sme o niečo múdrejší. Posledná kapelka, na ktorú ostávame sú ZUBY NEHTY. Milujem ich muziku, ich texty plné skrytých významov, tú pozitívnu energiu, ktorú ich tvorba prenáša ... a naživo to bolo ešte o nejaký ten level vyššie. Postarší párik vedľa nás má čo robiť, aby sa ubránil slzám dojatia. Ja miestami tiež. Prvá polovica setu je zameraná na nové skladby, ktoré len dokazujú, že si aj po 36 rokoch hrania môžeš zachovať dôstojnú tvár, čo sa týka novej tvorby a že to nemusí skĺznuť len do nudných opakovaní odrhovačiek z čias už zašlej slávy. Ku koncu setu padnú aj "Bilí ptáci" a "Malí sráči", no to som už totálne rozliaty po okolí. Na prídavky kapela siahne k vypalovačkám z LP ešte od DYBBUKu "Poletíme". Nemám slov. Pre mňa koncert roka 2018. Je 20:15 a rozhodneme sa vyraziť na cestu. Hrať majú ešte EX-EXTEMPORE, čo je kapelka, ktorá ako prvá v Československu začala koketovať s punkom (aspoň podľa knihy Kytary a řev). Ich muzika ma ale nikdy za srdce nechytila, a tak si ju dovolíme vypustiť z nášho harmonogramu. Pred polnocou už ležíme v posteli a hlavou mi hrá "Nic ani lidi a zlý časy, nad námi nemaj žádnou moc. Na ramenou mi sedí bílí ptáci a zpívají mi celou noc". A tak to aj nakoniec bolo :-).