PUNKGEN

Chalanov z LEFT TO STARVE sme spoznali na tour v Zágrebe. Kúpili si splitká a troška sme pokecali. Spomenul som, že ak by dakedy potrebovali pomôcť s akciou, nech napíšu. Zanedlho na to som dostal mail, že idú na tour a  či neviem spraviť zastávku pre nich a ďalšiu chorvátsku kapelu. Dva týždne pred potrebným termínom. Pripravil som ich na to, že bude málo času spromovať akciu a navyše som oba víkendy mimo mesto. Boli však radi, že zaplnia dátum a budú mať kde spať a čo jesť. A možno dačo do nádrže. To je vždy kľúčové.

Ono aj sa dalo predpokladať, že nedojde veľa ľudí. Utorok, nedávno tu boli dve obdobné akcie, vzhľadom na lokálne pomery prakticky blízko seba. Pred sviatkami. Slabé promo. Celkový nezáujem ľudí. A tak ďalej. Aj som evidoval na sociálnej sieti minimálne odozvy. Nakoniec sa nás zíde presne osem a  každý je so mnou nejak prepojený. Verejná skúška. Chalani sú ale spokojní. Meškali kvôli zápcham, keď prídu hneď vykladajú a púšťajú sa do jedla, z  ktorého zmizne prakticky obratom deväťdesiat percent. Nastavia veci a začína sa po deviatej.

Prví idú RULES. Chytľavý, silne dynamický hardcore/punk s melodickými gitarami. Je to žánrovo jednoducho zaraditeľné, ale napriek tomu sa v ich prípade za touto škatuľkou skrýva dosť nápaditá muzika. Songy hrajú za sebou, nenaťahujú set, je to energické a živelné. Spevák behá hore dole a výkon celej kapely je maximálny. Jediné, čo skazilo dojem bola Marošova neschopnosť počas prvých dvoch songov prísť na to, prečo nejde vokál. Lebo bedne stiahnuté. Inak ale top. LEFT TO STARVE idú prakticky hneď nato, len sa bubeník musí predýchať, bo hrá v oboch kapelách. Toto je troška väčšia hustotka. Plnší sound, ťažšie riffy a kombinácia ťažkotonážneho hardcoru so sludgom. Miestami vykopali riadne jamy. Komplikovanejšie, muzikantsky prepracovanejšie, pestrejšie. Ono ale zase aj žánrovo inde, to treba povedať. Mňa to mocne bavilo a na tento typ muziky sa s tým treba vyhrať, aby to bolo svojské a pritom kompaktné. A to títo chalani dávajú. Silný set od mimoriadne zaujímavej kapely a pre mňa každopádne prekvapenie.

Je odohraté. Dávam chalanom dvacku, čo sme vyzbierali dobrovoľným vstupným. Balia sa veci, finišuje sa jedlo a ide sa domov. Tam ešte zapálime dva brká na dobrú noc pri soul-funkovom vinyle. Nejak ale nie som nastavený na veľké debaty. Som rozjebaný ešte od rána, kedy som grcal žlče ako dôsledok prechlastaného víkendu. Týpci tiež vypadajú unaveno. Idem si ľahnúť a zanedlho aj oni. Na druhý deň ich musím bohužiaľ kvôli robote budiť už o ôsmej. Donesiem kávu, dáme menší debat v dome a pri aute, berem od chalanov vinyl a je čas sa rozlúčiť. Komorná akcia po každej stránke. Aj také musia byť. Kým sú spokojné kapely, všetko je na poriadku.