PUNKGEN

Druhý z invalidných koncertov sa podarilo zorganizovať, šoféra som nakoniec našiel v kolegiálnych vodách a v počte 2 turisti a 2 kultúrni nadšenci vyrážame v piatok doobeda smer Poľsko. Ubytko sme vyriešili trocha drahšie, nakoľko treba bezbariérový prístup, no keďže sme v Poľsku stále to je lowcost. Okolo 3tej sme ubytovaní a mierime smer mesto, hodiť niečo pod zub, nejaká tá prechádzka mestom, veď sme tu neboli už asi 2 roky a  pomalším tempom zdolávať obrubníky smer Warsztat. Vedeli ste že tam majú urobené cesty tak, že cesta nekončí hneď pri obrubníku ale medzi cestou a obrubníkom sú vyskladané dlaždičky. Asi kvôli odtoku vody. To len vsuvka zo života invalida.
Okolo siedmej sme pred Warsztatom a našťastie je otvorená bočná brána, takže úplne luxusný vjazd bez zbytočných schodov. Tesne po nás prichádzajú Česi s Dášom, zdravíme sa a užívame si "horské slnko", ktoré je v priestore nainštalované namiesto osvetlenia a topenia. Nápoje vynechávam, aby nedošlo k potrebe navštíviť wc a niečo po ôsmej to začína. Ako prvý ide DxFxFx, ako vždy skvelo naladený a za poslednú dobu ho asi častejšie vidím hrať v Poľsku ako na Slovensku. Poľsko - slovensko - anglické príhovory vedia stále pobaviť. Odporúčam chodiť na Dášu mimo SVK. Konečne je aj vysvetlené čo Warsztat znamená, a to v preklade workshop, čo Dáša obracia na heslo kapitalizmu, lebo work a shop. Príjemný štart je preč a hneď na stage vyliezajú HERÏDA zo Španielska. V mojom hľadáčiku toto meno rezonuje už dlhšie, vlastne odkedy im vyšiel prvý album. Energický melodický crust strihu EKKAIA, MADAME GERMEN. Niet čo dodať, výborné. Dokonca ani napätie to nevydržalo a vybilo prúd asi na 10 min. Počas setu. Trocha pauza, no my ostávame na mieste, aby sme sa nemuseli predierať cez ľudí a na stage idú DRIP OF LIES. Taktiež crust, no tentoraz ťažší a agresívnejší. Túto kapelu som nejako predtým ignoroval a urobil som chybu. Neskutočný nášup. Pódium strieda asi hviezda večera, a to GATTACA. Bez zbytočných slov, set už poznám naspamäť, veď aby nie. Nejaká pol hodina a je koniec. Škoda, vždy čakám že zaznie niečo zo starších vecí a nič, boha. Možno sa raz dočkám. Chválil som ich v reportoch za minulý rok toľkokrát, že je to až trápne, tak to tento raz vynechám.
Nie je veľmi o čom premýšľať, dvanásť hodín, nočný Krakow, vozíček a asi hodinová cesta skrz mesto pred nami. Lúčime sa a moja polovička ma odtláča smer ubytko, kde zisťujeme, že druhá časť posádky nám nejako nezdvíha mobil. Našťastie nás ujo sbskár púšťa aspoň do budovy a po intenzívnom zvonení, volaní, búchaní na dvere sa o pol štvrtej ráno dostávame na izbu, kde sa už pekné a hlavne tvrdo spinká. Peklo! Ráno balíme a dávame ešte nejaké jedlo v centre, veganizujeme druhú časť posádky a letíme domov, lebo o siedmej vyrážame smer Bardejov.
Pár slov aj k tejto akcii. O ôsmej sme na mieste, Bašta vzýva prázdnotou. Samozrejme česť výnimkám, čo sa na mieste obšmietajú, no ale keďže akcia začínala už skôr kvôli výstave, čakal som že tam bude plnšie. Ako prví SAMORAST a ich intenzívny emo hardcore. Čím menej ľudí na koncertoch majú a čím je Paľko chorľavejší, tak asi tým lepšie hrajú. Ale nie, opäť výborné ako vždy. Dávame super guľáš a začína KULTRA. Nejaký podivuhodný mix elektroniky a punku, nie môj súdok, ale ľudia sa bavia, tak prečo nie. Celý set nezvládame, lebo strop Bašty sa od basov rozpadá, a keď padne tretia doska zo stropu balíme a odchádzame.