PUNKGEN

Po obvyklých a nevyhnutných rošádach v deň koncertu, pretože behom hodiny vedia ľudia ochorieť na ebolu, dostať sa do nevyriešiteľných rodinných kríz, alebo im v tom najhoršom prípade zubatá skosí polovicu rodiny, vyrážam z Košíc sám, aby som v Prešove nabral štyroch nesmrteľníkov, ktorí mali tú smolu, že sa im nič podobné nestalo. Vyrazili sme o kúsok skôr, netušil som, aké budú hore cesty, ale až na snehovú búrku tesne pred Martinom to bola rýchlovka. Pred Včelínom nás víta nejaký starý poľovník alebo rýbár so slovami: "Nechoďte tam! Opijete sa." Ten tu koncertoval ešte od včera. Sme tu priskoro, v podniku sú ešte postavičky, ktoré sa tu prišli zohriať pred zimou a nejaký koncert ani neriešia. Predkoncertnú párty rozbiehame po pansky, chipsy a nealká len tak lietajú vzduchom. K nim dávame klipy z megaposteru miestnych blackmetalových progresivistov DISLOYAL a čakáme na sľúbenú hostinu. Za tie prachy to + 1 pozretie určite stálo. Konečne prichádzajú nejakí ľudia, ktorých by koncert mohol zaujímať. Behom niekoľkých minút je ich už plný klub, chystajú sa veci na hranie a čapuje sa žrádielko. Veľa známych tvárí. Môže sa začať s koncertom. O nejakej pol deviatej to rozbaľujú ZOZOO. Dnes je to krátke a úderne. Nie že by inokedy hrali do vyčerpania síl a vypnutia elektriny, ale tak 12 minút? Ideál. Tentokrát aj pomenej chýb ako zvyčajne, ale stále špina as fuck. Niekde vo východnom Nemecku by sa s týmto na squatoch istoiste nestratili. Po nich prvá naozajstná kapela večera - SAMORAST. Každého čo poznám sa z debutného 10" zosral ako prvák druhéhodeviaty ráno pred školou. Pozývajú ich kade-tade, takže sa s koncertami pekne rozbehli. Set ako z playbacku, pusti si vinyl, alebo CD a vieš, čo zaradom hrávajú aj na koncerte. Aj Češi pokukujú, že to nie je len ďalší tuctový krást. Na záver cover od VVB a už sa chystá RANA. To, čo sa nehodilo do DISTAXU alebo LUTRY, chlapci servírujú na striebornom podnose v tejto kapele. Zvukovo to ide viac k druhým menovaným, hudobne je to akási fúzia post všetkého možného. Parádne riffy, vybrnkávačky, gradácie, všetko zvládnuté za tie hráčske roky na jednotku, dready a vlasy len tak lietajú vzduchom, ale ... toto fakt nie je pre mňa. Určite nie na koncerte. Niekde ako podmaz pri nejakej činnosti ok. Zvyšok našej posádky si ale túto kapelu vychutnali do samého konca. Ako posledná SHEEVA YOGA rozbaľuje takú divočinu, že ani neviem, ako ju popísať. Lační ľudia natlačení na Jirku v tom miniatúrnom priestore ako v konzerve. Klub rváčů na česko-slovenský spôsob. Polminútové výbuchy, Skuldov hrdzavý vokál a Jirka každú chvíľu na niekom bez mikrofónu. Ten končí buď u niekoho, ale väčšinou na podlahe, preto asi v polovici playlistu vypovedá službu. Jirka ešte skúša spievať jeden song bez neho, len tak na plné pľúca do ľudí, ale pochopiteľne nepočuť ani samohlásku. Kurevsky krátke, ale kurevsky intenzívne. Ľudia sa tak po tých desiatich minútach môžu vrátiť k stereotypnému životu, prezliesť sa do civilu a vykonávať opäť nudné aktivity. Takže už len bulvárne dišputy o budúcom zháňaní prostitútiek v Japonsku, dojedaní zvyškov a predierame sa so škatuľami pomedzi mocne podgurážené postavičky. Celú cestu sneží, ale aj napriek tomu som aj s uberovaním v Prešove o pol tretej v teple domova.