PUNKGEN

Akcie v Košiciach mám rád. Ľudia sú besní a atmosféra detto. Keď je k tomu výdatný line-up, nad návštevou sa dlho neváha. Počet do auta sa priebežne mení a upravuje, konečné číslo je štyri. Vyrážame už poobede a prídeme na miesto s predstihom. Keď motám dole v klube, prisadne si týpek. Vypadá ako návštevník, aspoň podľa merchu, no nakoniec ani nevie, že je tu dnes koncert.  Chce voľačo odkúpiť. Zdvorilo odmietam, ponúknem brko, dá si tri plné prásky až sa zakašle. Po pár minútach a niekoľkých odveci otázkach si dáva slúchadla, odchádza do Narnie a len pohľadom blúdi po klube. Je mimo. Opúšťame ho, ale neskôr ho zo zaujímavosti monitorujem. V priebehu večera skúša obdobný postup pri skupinkách, ktoré sa striedajú pri jeho stole a nakoniec ostane niekde ku koncu večera zalomený na hodinára na tom istom mieste, kde si prisadol. Úchvatné divadlo.

Otvárajú RADIANCE z Poľska, celkom načas. Ako otvárak v pohode, sú tam celkom zaujímavé nápady, ale celok trpí dreveným bubeníkom. Nechápem malý efektový činel splash namiesto ride činelu. Keď to v niektorých pasážach použije, tak sa celá dynamika stratí v divnom cinkaní a celý agresívny feeling je fuč. A znie to divne. Kapela tempom kolíše a bubeník hrá, ako keby sa v tom momente ešte len učil ten set hrať: žiadny flow, dynamika hry, len ťažkopádne sústredenie. Bohužiaľ, energia nenabieha. Potenciál tam cítiť, ale toto je potrebné vylepšiť a zapracovať na tom. Inak to nepôjde.

VICIOUS REALITY sú hneď o poznanie inde. O pár levelov vyššie. Zohraté, nápadité, nesmierne posadené a výbušné. Maciek behá hore dole, vešia sa na odposluchy a rozdáva energie za desiatich. Medzi songami prehodí aj nejaké slovo, ale nenaťahuje, aby set netrpel. Frontman na pravom mieste. Kapela za chrbtom drví starou školou nasiaknutý hardcore, v ktorom nechýba potrebná výbušnosť, ale aj melodika a priamy punkový náprah medzi oči. Sú ako odistená nálož v klube. Keď som ich videl prvý krát, tiež v Košiciach, vyrazili mi dych. A stále to dokážu vytlakovať ako páni. Silná kapela, silná show.

Maďarov TOUCH som v reportoch neraz spomínal. Táto kapela je špecifická a má svoj ksicht. Hardcore plný sviežich nápadov, zdvojených masívnych gitár alebo vyhrávok, kde sa navzájom dopĺňajú. Rytmická časť pekelne v tempe a posadená, bubeník hrá intenzívne a s hrubým dôrazom. Basové linky, ktoré si hľadajú svoju vlastnú polohu a nekopírujú len sucho gitary. Každý nástroj má svoj priestor, ale pritom je to kompaktné a celistvé. Nechýbajú zmeny, breaky a plno vyhrotených momentov. Pestré, dynamické a silne muzikálne. Paralela k BAD BRAINS je namieste, čo potvrdia aj dva covery. Mimoriadne živelný set od veľmi kvalitnej a osobitej kapely. Mám pocit, že zakaždým ich vidím zahrať lepšie. Táto kapela pôjde hore.

Ďalší na rade Ukrajinci REMINDED. Netušil som, čo čakať, o to väčšie prekvapenie. Silný, hutný hardcore s presahom do temných a ponurých vôd sludgu či deathu. Stredné tempo a vražedná ťažoba. Tučné riffy a masívny sound. Hluková stena, ktorá ako tsunami brala so sebou všetko, čo prišlo do cesty. Krkavčí vokál dotvoril ten pravý feeling. Nápady svojské, je počuť, že chalani nie sú striktne z HC vôd a berú si nápady skade chcú. Prevedenie precízne. A atmosféra, že si cítil neviditeľné ruky okolo tvojho krku, ako pomaly tlačia a uberajú ti kyslíku. Ostatne, hore v klube vzduch už ako v telocvični. Pri toľkých cvičiacich sa ani nedivím. Intenzívny a hrubý set. Vražda na pokračovanie.

Už keď sme došli, dozvedeli sme sa, že BLUESBREAKER dajú veľmi krátky set, pretože ich spevák nedostal, ako do jediného štátu v rámci ich tour, povolenie na vstup do našej krajiny. Dneska teda so záskokom od krajanov REMINDED, kde vokalista stihol narýchlo naštudovať tri songy. A je to veľká škoda. Tie tri songy zneli mimoriadne sľubne a pútavo. Grungové riffy, rôzne rockové polohy a pestrá rytmika. Rôzna zvuková škála gitár a silné, melodické ale aj husté a tvrdé nápady. Cítil som z toho vlastný prístup k tvoreniu muziky a špecifický feeling. Skôr ako sme to ale stihli nasať, bolo po všetkom. Ten set nás načal, ale nedokončil. Ešte raz, veľká škoda. Toto mohlo byť veľké.

Niečo po desiatej a je už po všetkom. Ešte sa chvíľu motáme. Najprv po klube, potom ideme na obligátnu pizzku v meste, kde obsadzujeme terasu a príjemná čašníčka nás chce nonšalantne vyhnať, lebo nie sme hostia podniku. Vyriešim to objednávkou pressa, ktorého sa už nedočkám. Začína vietor, až slnečníky ohýba, jedlo zjedené, tak ideme preč. Po ceste žiadna zver, ani búrka a  keď vyhodím posádku v Rimavskej a Fiľakove, je ešte len jedna v noci, keď zakotvím doma. Pohoda. A silný večer. Na to som ale v Košiciach už zvyknutý.