PUNKGEN

Musím sa priznať. Hoci som skoro štvrťstoročie býval v Revúcej, ktorá je od Popradu vzdialená necelých 60km, nikdy som v tom meste na žiadnej akcii nebol. Nastal čas to napraviť! Kresťanské sviatky ako Veľká noc majú jednu nespornú výhodu - dva dni voľna. Za toto je aj moja malá neveriaca dušička vďačná. A práve tieto dni to bolo zaujímavými akciami viac než nabité. Takže som chvíľu aj rozmýšľal, ktorú si nakoniec vybrať. Zvíťazila predsa len najkratšia prejazdová vzdialenosť - a to emo pod Tatrami.
V slušnom počte (4 kusy) vyrážame niečo pred šiestou a do hodiny sme na mieste. Trochu blúdenia po Poprade musí byť. Na google streetview mi adresu Zanzibaru zobrazilo hneď oproti Lidlu - chyba. Ešteže sú tie inteligentné telefóny s GPS (s ktorým sme mimochodom odbočili asi 2x do zlej uličky - hold, telefón môže byť akokoľvek inteligentný, ale pokiaľ je užívateľ nemehlo, tak sa nič nedá robiť :-) ). Nakoniec ale bar úspečne nachádzame. Na mieste sa to už hemží návštevníkmi a dostávame prvú facku. Na koncerte sa fajčí. Sakra, sme zhýčkaní - priznávam. Boli časy, keď som robil presne to isté a teraz na to veselo pičujem. Nie nadarmo sa hovorí, že polepšení sú tí najhorší :-).
Prvá kapela THOSE WEIRD THINGS je pre mňa úplnou novinkou. Je síce pravda, že sa v (nu)metale vôbec neorientujem. Stredné tempo, tvrdé riffy a žiaľ nie moc výrazný spev (myslím hlasitosťou - oproti ostatným nástrojom). Domáci sa ale chytali, takže asi má táto banda už čo to za sebou (na druhý deň pozerám ich bandzone a zisťujem, že chalani už nejaký ten rok hoblujú. Musím si asi viac naštudovať popradské bandy).
SHALLOV ma totálne dostal svojou novou nahrávkou. Dokonca som mal obdobie, keď skutočne neprešiel jediný deň, kedy by som si ich nový matroš nepustil. Tešil som sa hlavne na platňu, z ktorej som pravdupovediac ostal trochu sklamaný. Za tú cenu, za ktorú sa predávala, som čakal jednak kvalitnejšie spracovanie LP (ale za to môže asi samotná lisovňa) a absencia bookletu tiež nepridala body naviac. Nevadí, ide hlavne o muziku! Ich samotný set sa dá popisovať len v superlatívoch. Parádna atmosféra. Rozmanitá štruktúra skladieb zaručovala, že som sa ani na chvíľu nenudil. Ak ma pamäť neklame, tak zaznela aj nejaká novinka (alebo to kľudne mohla byť aj nejaká starina, ktorú som nepoznal). Kapela 52 HERTZ WHALE bola pre mňa totálnou neznámou. Prvá polka setu ma ale moc za srdce nechytila. Nekomplikované piesne zväčša v rovnakej réžií s postupným gradovaním, pričom jediná zmena prišla s refrénom. Vajco skonštatoval, že podobne zneli staršie UK postrock kapely. Neviem, môj (c)hudobný záber siahá od Vranova po Cheb s drobnými geografickými odchýlkami. Má to ale jednu výhodu. Častejšie sa ti potom zdajú vďaka tejto ignorácii jednotlivé kapely ešte originálnejšie hehe :-). Druhá polka ma už ale chytila o čosi viac a vyrovnala spomenuté mínusy, takže nakoniec som si ich príjemne užil. Teda až na ten záverečný noise performance, ten ma donútil vytratiť sa mimo jeho dosah :-).
Keďže sme na koncerte až na pár výnimiek nikoho nepoznali, odchádzame domov v rekordnej rýchlosti. Príchod hlásim presne o polnoci - toto sa už dlho nestalo, takže paráda! Aj keď to asi z reportu nevyznelo moc pozitívne, koncert sme si užili všetci a každá jedna kapela zahrala parádne sety. Takže jednoznačne palec hore!