PUNKGEN

Pol šiestej. Ležím si spokojne v posteli pod perinou s horúčkou a plným nosom. Doktor prichádza s myšlienkou návštevy koncertu v Trenčíne. Na poslednú chvíľu sa lámem a vstávam z postele, aby sme stihli vlak 18:15. Z Trnavy vyrážame až traja - ja, doktor, mirec. Vo vlaku len nehybne dožívame naše životy a o 8 už sedíme v Lúči. Premýšľam, že som ešte nikdy nebol na koncerte v Trenčíne a celkom si to užívam byť na koncerte, kde skoro nikoho z lokálov nepoznám. V podstate som na narodeninovej oslave niekoho koho som asi nikdy nevidel.
Okolo 9 začína FYASCO a je to frajerina! Boháča, až som sa dopredu postavil aj som si rukou zahromžil. Žiadne veľké hranie, rob si čo chceš! Dnes bez basy, takže ešte väčšia špina. Kukly na hlave a najebané bicie. Veci zo 7" aj z predošlých nahrávok a predsa hrali niečo okolo 10 minút. Tak sa mi to páči.
Prestávku medzi kapelami využívam na zakúpenie pol litra čierneho nápoja s víziou nástupu nevídanej energie z cukru. Moju horúčku znižila KRUTÁ ZIMA. Nikdy som to nepočul, ale videl som ten názov na nejakých plagátoch a vždy som tužil ich vidieť. Taká švédska škola, vždyť to znáš. Celý ich set premýšľam nad projektom, čo by sa volal Severní vítr je krutý. Snáď sa mi to podarí uskutočniť niekedy. Chalani boli pre mňa inšpiratívni.
Doktor ujebal na začiatok welcome poldeci, ktoré zapíjal kávou a kofolou, takže prvé dnešné zvracanie prišlo o niečo skôr. Využívam strategické miesto sedenia v podniku, a to stôl najbližšie pri stejdži. Ľudia si tam počas setu položia pitie, na ktoré potom zabudnú, a tak dopíjam jeden korporátny nápoj za druhým.
Ďalší idú TOMORROWS HELL. Mircov dnešný favorit, kedže na brno v Bratislave nemohli dojsť. Zase také Švédsko. Crust jak sviňa. Vrany a tak. Celkom ma to bere, aj som sa postavil bližšie no na krepčenie dnes nie je energia. Dnes sa to časovo vlečie, ale to nám ako cezpoľným vyhovuje, pretože prvý vlak ide až 4:35. Celý čas si strážim sklenený pohár, lebo čapujú už len do plastu.
Chystajú sa BETON. Jak by povedal dalyb "Ajajajajaj". To už je fakt frajerina, keď poznáš, tak vieš, a keď nepoznáš, tak si vypočuj. Hrajú jeden veľký Konský kokot. Potešili, že vydávajú split s ROXOR a hrali aj niečo z neho. Teším sa.
Už je po polnoci a po podniku sa prechádza stále viac zombíkov. Na rade posledná kapela ROXOR. Na nich som sa najviac tešil. Oni sú prvý crust, na ktorý som bol naživo. U nás v Spišskej dole v ičku. Rukou hromžím celý čas, aj si zakrepčím sem tam. Gitara im piští strašne. Toľko z môjho hodnotenia hudby.
Šak ja ani neviem písať o hudbe a vlastne načo písať o slovenských kapelách. Keď ich poznáme asi všetci, dokonca väčšinou poznáš aj set dopredu, lebo hraju ten istý furt. Ja na koncerty ani nechodím kvôli hudbe, ale kvôli ľuďom.
Hudobný program sa skončil, začína stokavanie aka čakanie na vlak. Naša posádka je už značne unavená (dohralo sa o pol 2), doktor dokonca už oprel baričelo (to je keď zaspíš s čelom na bare/stole), tak som sa v rámci empatie hecol dať si svoju 4. kávu v živote, aby som nezaspal a kamošov dotiahol domov. Na bare mi spravili kávu zadarmo, diky! Kecám priebežne s rôznymi ľudmi, snažím sa hnať čas dopredu. Z podniku odchádzame niečo pred štvrtou, aby sme to stihli, lebo doktor každých 100 metrov zvracia pri strome. Na stanici je o pol 5 ráno asi 300 kusov mládeže, ktoré sa vracajú z koncertu PIL C a Fobia kid, majú rôzne pokrútené sánky. Rovnaký scenár s doktorom aj v Trnave a domov sa dostávam o 6 ráno stále celý rozklepaný z kávy. Fajne bolo.