PUNKGEN

Ospevovať akcie v Pešti už asi nemá význam, zo desať reportov z minulého roku hovorí snáď za všetko. Chodím sem rád, lebo to vychádza pekne z časovej, lokalizačnej aj ekonomickej stránky. Rok sa ani poriadne nezačal a už prišla prvá akcia, kde sme chceli ísť. Dali sme dokopy 4člennú zostavu, spojili sme to s tripom do Pešti, takže vyrážame už prakticky na obed a prozreteľne kupujem celoročnú diaľničnú do Pešti. Využijem naisto. Obehneme jeden spot a hor sa smer Dürer, zaparkovať a do vegan reštiky. Tá je nakoniec zavretá, takže končíme pri pizzke. Dáme toľko potrebné chálo a do klubu dorazíme nedlho pred začiatkom.

Otvárajú domáci TOUCH. Troška sa hľadá zvuk na začiatku, kapela tým pôsobí kúsok rozhádzane, ale po troch songoch sa zohrejú na prevádzkovú teplotu a už idú pekne ucelene. Ich muzika sa mi páči, už som ich videl naživo a pripadá mi to také svieže a pestré. Nahrávku majú tiež fajn. Hardcore posadený do stredného tempa, mixnutý crossoverom, ktorému nechýbajú zaujímavé vokály a rôzne vyhrávky, ktoré to obzvláštňujú. Na dnešné pomery rozhodne zaujímavá kapela, musím ale priznať, že som ich videl zahrať už živšie a  akčnejšie, ako dneska. Možno nevýhoda otváracej kapely.

Stage si po nich berú INSIST z UK. Mladý vokalista robí show jak pán, behá jak magor a energia z neho vystreľuje všade naokolo. Nohy a ruky z neho lietajú. Kapela nezaostáva a tlačí, čo vládze. Rýchly, nadupaný a  posadený hardcore s jasne direktívnym charakterom. V konečnom dôsledku sa to premelie rýchlo, krátka ale o to intenzívnejšia show. Zrejme nemajú pokope toľko materiálu, keďže sú relatívne mladá kapela, ale ich debutová MC so štyrmi songami dáva tušiť, že o INSIST ešte budeme počuť. Na tohto roku je plánovaný sedempalec, treba to odsledovať.

Keďže všetci idú prakticky cez ten istý backline, výmena kapiel trvá rýchlo. Ledva stíham ubaliť a vyvetrať sa. PRAISE sú poskladanci z USA. Najzaujímavejším faktom je, že u nich búcha Daniel Fang, ktorý poháňa dopredu kapely ako MINDSET či TURNSTILE. Skrátka, jeden z najzaujímavejších HC bubeníkov, ktorého hra je o stupeň vyššie. Je to okamžite počuteľné, celé je to brutálne posadené a sledovať ho je pôžitok. PRAISE hrajú melodickejší hardcore, posypaný punkovým korením a celé to má takú ako keby jemnejšiu atmosféru. Ich set by som opísal ako mimoriadne príjemný, tam kde chýbala agresia to nahradili nápadmi a  feelingom. Set bol takisto samozrejme krátky, než som sa stihol plne naladiť na ich vlnu, bolo po ňom.

Poslední na rade sú kalifornskí FURY. Tu sa ide naspäť do primitívnejších a agresívnejších vôd, kde hlavnou devízou je deštrukčný charakter a kopačky do hlavy. Set FURY bol rozhodne najdivokejší. Aj odozva pod stagom už bola silnejšia, aj keď dneska to bolo globálne poslabšie, asi všetci ešte hľadali energiu do nového roku. Hudobne bolo počuť zohratosť, aj keď tiež fungujú len pár rokov. Hardcore, ktorý mal agresiu, priamočiary drive a energiu výrobného závodu. Nie príliš komplikovaný, ale nemalo to kedy skĺznuť do nudy. Songy sa striedali a celé to odsýpalo, zachvíľu bolo aj po tomto krátkom sete.

Prebehlo to kurevsky rýchlo ako odbrzdený autobus plotom materskej škôlky. Od pol deviatej do pol jedenástej, štyri kapely za dve hodiny. Solid. Nakupujeme nejaké veci v distre, ešte pobledneme chvíľu a môžeme spokojne vyraziť smer domov. Kým poriešim rozvoz po okresoch, zakotvím na gauči niečo po jednej. Nový rok úspešne odpanený.