PUNKGEN

Pôvodne sme plánovali navštíviť kocert na chate Hrešná, avšak na poslednú chvíľu meníme plány. V neďalekom Nowom Targu hrajú SCAB EATER z Austrálie. U nás totálne neznáma kapela, ktorá si ale bez problémov vybavila dvojmesačné turné naprieč celou Európou, no v Česko-Slovensku ani jeden koncert! Mocne sme rozmýšľali o navštívení ich zastávky v Budapešti, poprípade sa s nimi zviezť až do Viedne. Spočiatku ani nie tak pre ich hudobné kvality (o nich neskôr), ale pretože náš tretí člen posádky PissMatúš s nimi paktoval v Austrálii, potom keď Koppa z Agipunku hľadal vodiča na celé ich turné, ako prvý o tom uvažoval práve Matúš, potom dokonca aj ja, ale nakoniec po dôkladnom premyslení pre a proti (a spoznaní tej chaotickej organizácie) to hádžem na plecia istému cestnému pirátovi zo Zdoby. A aby toho nebolo málo, Budapesť pre pracovné povinnosti nikomu nevychádza, dvíham telefón a o pol tretej volám Matúšovi, či súhlasí s bláznivým nápadom posunúť to celé o jeden deň dopredu. Je za, tlačím mapu a ideme po neho. Navyše takéto spontálne rozhodnutia končia väčšinou veľmi zaujímavo, takže prečo nie? Toľko asi z predkoncertnej histórie. Pod Tatrami sme až za tmy (nepochopiteľné posúvanie času) a Poľsko nás víta výdatným dažďom so snehom. Ešteže mám stále letné gumy. Zastavujeme najprv v Tescu (klub je o uličku vedľa) po zásoby pív z malých pivovarov. Malé Tesco, malý výber, ale neodchádzali sme naprázdno. Prichádzame do klubu, pred ktorým je už zaparkovaná dodávka, ktorá už zažila nejedno turné. Vo vnútri to vyzerá dosť luxusne, kaviareňovsko-reštauračne, teda nie veľmi gig friendly, ale našťastie sa hrá o poschodie nižšie (ale napríklad vedľa pódia je zakrytá fontána, alebo čo to bolo?). Zdravíme sa s Denisom a austrálskymi ksichtami a počúvame šialené historky z doterajších zastávok. Úprimne som nakoniec rád, že som nikam nešiel :D Prerieďujem aj Uszatého distro, ktorý sa čuduje, čo tu robíme. Nowy Targ nakoniec nie je až tak ďaleko, zvažíme účasť aj nabudúce. Berie a mení nám eurá, takže paráda. Začiatok sa nejak preťahuje. Mysleli sme si, že kombinácia Poľska a nedele zabezpečí presnosť, ale prvá kapela spúšťa až o trištvrte na deväť. Ňou sú miestni BLIND TO DIFFERENCES. Zrejme ich prvý alebo druhý koncert. Na plagáte sa v popise píše experimental HC, ale z reprákov sa valí akýsi debilný a nezohraný mix numetalu, RAGE AGAINST THE MACHINE a pomalého post neviem čoho. Nuda, pri druhej pesničke idem radšej o poschodie vyššie. Na prvú kapelu ale hrajú celkom dlho, a tak sa stihne hore dohodnúť výmena poradia kapiel. Ako druhí teda nastupujú SCAB EATER. PissFekete ich pri každej príležitosti vychvaľoval do neba. Pri prvom hrabnutí do strún som pochopil, že nepreháňal ani o milimeter. Za tie roky mi ušné bubienky doničilo už kadečo, najviac sa to darilo japonským kapelám. Hluková deštrukcia a decibelová intenzita SCAB EATER by sa dala prirovnať práve najviac k ich japonským kolegom. Sprav si alkoholický koktejl zo starých bostonských kapiel (nie je náhoda, že práve dvaja členovia sú z Bostonu v Massachusetts), špinavosti starých britských ulíc ranných 80-tych rokov a flustrácie z vtedajšej šedej doby a práve hlučnej japonskej distortion scény. SS DECONTROL s hosťujúcimi členmi D-CLONE. Koncert si najviac užíva Matúš a do svojej pivnej gymnastiky zaťahuje neraz aj kapelu. Berie im gitary alebo mikrofón. Odspieval aj časť jednej skladby. Ešteže bol bubeník na pódiu, neviem či by nedal aj nejaký d-takt haha. Na záver KATHAA s ich 50 minútovým sludge post hardcoreom. Inokedy by som si k takejto muzike sadol a rozdýchaval predošlú nakládačku a začiatky svalovky, ale v tejto kapele hrá bubeník z kapely S.A.T.A.N., čo dáva tomuto pomalému štýlu úplne iný rozmer, takže to nie je pomalá nuda. Hrajú takmer bez prestávky a na konci bubeník úplne odpadáva na zem, tak ako to robí aj pri jeho rýchlejšom alter egu. Keďže je Budapešť po ceste z Noweho Targu, Matúš dohodol, že sa v bujarej párty bude pokračovať u neho doma v Košiciach. Kapela s tým nemá problém, a kým balí vercajg, my si dávame pokus o falafel s frytkami, czosnekovým sózom a surówkou v prepočte za nejaké tri eurá. Luxus! Cesta domov dosť masaker, stále čakám na dodávku, na severe okolo cesty plno snehu, navyše pred hraničným priechodom je havária, takže sme si spravili slušnú obchádzku. Po nájdení pumpy kvôli zakúpeniu diaľničnej známky (vraj trpezlivosť ruže prináša) a navedení Austrálčanov na diaľnicu volím svoje vlastné tempo a pol štvrtej sme doma. Budík nastavujem na pol ôsmu.