PUNKGEN

New York vyprodukoval množstvo skvelej muziky a NYHC je rozhodne pojem. Staršiu generáciu týchto kapiel silne môžem, H2O nevynímajúc. Dvadsať rokov na scéne, po rokoch nový album v éteri a letné koncerty v rámci proma. Na ich živý set som mal roky smolu. Pôvodne nebolo v pláne ísť, ale trip do Rumunska v tom termíne sa nám zrušil a lístky som kúpil deň na to. Keď ti život zatvorí dvere, otvorí okno. Tam som musel byť.

Vyrážame s polovičkou kvôli robote o niečo neskôr, prídeme dačo po siedmej, ideme dať pizzu a čeknúť klub. Pomaly začína YEARS ASLEEP. Dám tomu povinne dve skladby, ale nejako sa to odráža odo mňa. Modernejšie, ale chýba tomu troška priamočiareho ťahu na bránu. Obehnem klub, rozhadzujem veci a idem si zložiť bágel a zapáliť k autu. Vraciame sa tak akurát, chvíľu poblednem vonka, kde konštatujem, že som nestretol nikoho známeho, okrem chalanov z TM Booking, ktorí to zastrešujú. Zdola zachytím začiatok setu.

H2O už v plnom nasadení. Snáď idem na prvý song. Ako stojím o pár minút stretávam kamošov Lučenčanov, usadených v BA. Dvaja z nich sú ľudia, ktorí ma ako teenagera zásobovali mojimi prvými hardcore nahrávkami. Sledovať spolu H2O ma v sebe trošku nostalgie. Koncert odsýpa a je to jedna veľká pecka. Hardcore, ktorému dominujú pestré, melodikou napchaté gitary, úderná rytmika v punkových otáčkach a Tobyho charakteristický vokál. Užívam si každú sekundu. Sypú do nás songy energicky a vervou, vek členov v tom necítiť. Skôr vyhranosť za tie roky. Čo zásek, to nejaká kultovka z prierezu ich histórie a albumov. "One life", "One chance", "Faster then a world", "Guilty by association", a hlavne polka albumu "Nothing to prove". "Sunday", "Still here", "Fairweather friend", "Heart on my sleeve" a samozrejme "What happened?" a "Nothing to prove". Prepletené novinkami z poslednej LP. Výkon top. Ani neviem ako, takmer päťdesiatminútový set aj s prídavkom ubehne a sme na konci. Na stagi odznel kus new yorskej hudobnej histórie. Ostal som pohltený. Títo páni majú stále čo ponúknuť. H2O Go!

Je deväť päťdesiat, čaká nás cesta domov, ale nejak sa neviem odlepiť a s kamošmi debatím do štvrť na dvanásť, kedy definitívne zavelím na odchod. Nenapadlo mi, že ich tu môžem stretnúť, o to väčšia bavka z toho vzišla. Ešte vyzdvihnúť knihu a smer LC. Super cesta, takmer prázdna diaľnica, dám to za dve hodiny plus dáke drobné a o pol druhej už odkladám doma LP na poličku. Famózny trip.