PUNKGEN

Zvyky a tradície mi nič moc nevravia. Náboženské sviatky v mene imaginárnych kamarátov, povinné spoločenské jazdy, vymyslené oslavy na zapíjanie svojho mena alebo dňa nášho narodenia, pričom ani jedno sme si nevybrali a pre náš neskorší život to nemá akýkoľvek zásadný vplyv. Napríklad ja som na tohtoročnú tridsiatku dostal operáciu slepého čreva. Nebol to rozhodne môj najlepší deň tohto roka. Mal som lepšie. Žijeme a prakticky vždy je to len ďalší deň, ktorý nás tam niekde čaká. Až na malé výnimky. Vybočenia z bežnej reality. To, čo nás drží pokope v tomto šialenom svete. A deň odchodu na Obscene extreme je presne tým momentom.

Tento rok je OEF plnoletý, dosiahol peknú osemnástku a môže legálne požívať alkohol. Gratulujeme. Čo sa mňa týka, ja som zapísal jubilejnú desiatu návštevu, takže s Obscenom oslavujeme cínovú svadbu. Aj keď sme sa oficiálne nezosobášili, všetci o nás dvoch vedia, ako sa máme radi. Na tradíciách nelipnem, ale môj kalendár jednu predsa má. Každoročné výročie s týmto festom, kde sa cítim vždy výborne. Kapely, ľudia, distrá, atmosféra, žrádla. Všetko je tu na poriadku. Preto som došiel aj tento rok, a prebehlo to celé takto...

STREDA
Ráno chceme vyraziť skorej, po ceste je niekoľko úsekov, kde sa opravuje. Cesta samo osebe je dlhá, nevraviac, že rozbitá cesta ti na čase moc nepridá. Takisto aj fakt, že z roka na rok dôjdeme plus mínus v tom istom čase, ale kempujeme čoraz ďalej. Rastie to. Každý je nainštruovaný nastúpiť úplne pripravený a my sa zázračne pohneme o deviatej. Naberám prvého člena po ceste na ďalšie miesto nakládky mi odveci zdochne motor. Tam tiež. Mali sme nejaké problémy s autom päť dní dozadu, ale potom šlo celý čas auto dobre. Pre istotu nechávam bežať motor celý čas ako naberám ľudí, aj v Nitre, až po prvú väčšiu stopku pred hranicami. Stopnem v Brne, natankujem, ideme, všetko zatiaľ ok. Za Brnom sa dostávame do kolóny a ako sa posúvame na jednotke a dvojke, začne mi triasť motorom. Dostávam vnútornú paniku. Navonok sa tvárim kľudne, nechcem vzbudzovať obavy, že sa nám niekde na pol ceste dojebe motor. Reálne som z tejto možnosti zdesený. Nejak to vykrývam s magickým plynulým prechodom spojkového pedála a dokážem sa pohýnať, niečo ale nie je v poriadku. Nakoniec sa kolóna rozpadne, ide to konečne normálne, na prvej križovatke po zídení z diaľnice mi to zase zdochne. Ešte 150 km kurva. Naštartujem, prejdem kúsok, zastavujem, nechávam auto bežať a čeknem motor. Vidím tam kokot, lebo sa v tom nevyznám. Akurát olej som vedel skontrolovať. Radšej nelúštim a ideme ďalej. Po ceste so spojkou opatrne, auto ide, sledujem ako ubiehajú km a vyjednávam so svojou karmou. Ak sa má dojebať auto, tak radšej v nedeľu. Prídeme pol šiestej, úspešne. Odpadol mi náhrobný kameň zo srdca.

Hneď sa spustí vybaľovanie stanov a keďže ja spím ako pán v aute, z mojej strany prebieha prevzatie balíčka od českej spojky s ultrahorľavým materiálom. Ten nám bude spríjemňovať celý tento pobyt. Vraciam sa z areálu naspäť do kempu k našej miniosade už popri GUTALAX a ich špeciálnej toi toi show. Špeciálnej asi tým, že hrajú v tej časti areálu, kde sú toiky. Prakticky pred nimi. Mini stage, ľudia natlačení, nevidím nič z kapely. Ani sa nejak špeciálne nesnažím, treba ísť dokončovať prípravy. Vidím zhluk baviacich sa ľudí, tak viem, že som dobre. Neskôr som zistil, že vraj poškodili prenajatý stage a kapela musí kompenzovať škody. Aj tak sa môže predražiť natáčanie DVD. Ale s menom GUTALAX musia počítať s tým, že život sem tam prinesie sračky.

Dáme sa dokopy, ubalíme odpaňovák, pľasneme štartovnú pálenku. Počasie je chladnejšie, očividne je po daždi a na oblohe jednoliaty mrak. Tak nehostinne. Ideme obzreť areál, žetóny, nápoje. Dávame sa pred stage a čakáme na prvú fázu. Zápas vo wrestlingu. Najprv kopa informácii, kto, s kým, čo, ako, pod kým. Pán sa oženie aj termínom brutal violent match alebo niečo také. Nejak mám wrestling samo osebe zafixovaný ako taký performance, kde sa tvária, že sa bijú. Tu je to rovnaké. Neviem ako môže pri zápase, kde sú dohodnuté choreografie a fakové údery ísť o brutal violent, ale pohoda. Pri skutočných bitkách poriadnych tlakerov (MMA dajme tomu) si čávovci naložia za tridsať sekúnd a dobre je. Jedna dobrá rana a chlap ako hora ide dole. Tuto sa naťahujú, šepetné údery, na tridsať metrov vidím ten fake. Také komické celé, neviem si pomôcť. Ideme si dať z moku a zvyšok sledujeme v pivnom stane. Prisadá si kamoš z Belgicka, veľké debaty. Neskôr sa dostaneme aj k tomu wrestlingu a vysvetľuje mi, že tomu chýba zvuk. V zatvorenej hale ten zvuk dodáva tomu pádu vážnosť. Kuknem na telku a vidím zas len divadielko. Vraví mi tiež o jednej belgickej posádke, ktorá bola poľskou políciou zatknutá za prevážanie troch g. Zlá fáza. Potom sa začnú v stane motať zdravotníci, najprv tak normálne pri dakom, neskôr to naberá na obrátkach a za chvíľu nesú vonka nejaké bezvládne telo. Myslím, že nejakú dievčinu. Ktovie, čo bolo vo veci, každopádne dúfajme, že to ustála a nakoniec dotiahla fest úspešne do konca.

Vraciame sa na PPTA. Spustia, ale u mňa je to také rozpačité. Mixnuté niekde medzi speed a thrash, aj to funguje, ale nejak tomu chýbajú gule. Možno len tým, že od prvej kapely čakám také to echt naštartovanie festivalu. Ako bolo to v celku ok, len na túto muziku tak nejak málo energické. Málo to šlape. Ľudia ale pod pódiom už šalejú. Začalo sa to. Konečne muzika. Takže všetko na poriadku. EAT THE TURNBUCKLE je kus väčšia divočina. Síce začínajú tým, že spevák vyhejtuje vegetariánstvo, ukáže masívny pupok, ktorý podľa vlastných slov kŕmi len mäsom a skončí skandovaním jú-es-ej. V hlave mi beží otázka, čo tým sleduje. Možno prebytočná macho wrestling póza ako súčasť show. Možno reálna reakcia amerického rednecka. Ktovie. Každopádne mne to prišlo kus sedliacke. Potom ale spustia celkom sympatickú, svižnú show. Je v tom tri krát viac energie, ako v predošlej kapele. Hardcore pomiešaný s punkom a thrashom, pekelná kombinácia na klasický mosh. Miestami mi to pripomínalo S.O.D. Hneď ma to dostáva do nálady. Popri hraní sa na tele lámu žiarovky, drevá, trepú sa stoličkami či malým hliníkovým rebríkom. Samozrejme troška teátro, narezané čelá a dokrvavené tváre. Ale sprevádza to fajná muzika a nejak to nie je na úkor show, takže to nestráca na spáde. V závere show využijú aj ring, postavený na stagi. Donesú sa podpery, dvere a na záver jeden skok na Donalda Trumpa cez dvere. Je po, začapkáme a spokojne smerom tankovať pohonné hmoty. Toto bolo dobré, v klube to musí byť celkom tlak.

Posledný akt večera, SELFIE THE CLOWN. Mešká sa, je po polnoci, chalan sa rozkladá a pripravuje celú večnosť. Nakoniec sa rozdeľujeme, lebo časť nevládze, je im kosa a nechce sa im čakať. Asi tak tridsať sekúnd pred začiatkom odídu. Spravia chybu. To, že sa chystal tak dlho, bolo znamením, že si pre nás prichystal pestrú show. Po klasických vešaniach a sado maso je toto príjemná zmena. Chalan predvedie kopec vecí. Klaunská tvár, overal, zlá angličtina a šialený psycho smiech. Prepcháva si cez nos do úst motúz, na ten vešia kotvičku. Vopchá si tam stovku klinec. Aby sa nemálilo, zavŕta si tam originál vŕtačkou. Mám po operácii nosnej prepážky a do konca života nezabudnem ten pocit vyberania po-operačných tampónov. Humus. Tu si to chalan robí s úsmevom na ksichte. Žasnem. Cez brušný tuk si prepichne asi tridsať centimetrovú ihlicu. Prepichuje sa hockde. Vrchol je originál dlhá tenká ihla na veľkej striekačke, klaun otočí dlaň s vytetovaným pentagramom na nás a prepichne. Uff. V priebehu show sa vyzlečie. Má zošitý penis aj s  vajciami. Na taký bochníček. Čučím. Obleje sa a povytiera sklom. Nejaké aj požuje. Zrazu si sadne, vyserie riadny balíček, prepichne, vyletia konfety. V priebehu večera si odcvaká stehy na vajciach a uvoľní mužstvo. Vytiahne tenké ihly a zapichuje si ich do vajec. Do diery na čepke vopcháva ďalšiu stovku klinec. Má cez miešok pretiahnuté kovové krúžky. Napája na ne kotvičku, ktorá bola medzičasom aj na bradavkách. Pripája ďalšiu a spokojne pohojdá. Chce sa mi poslať kondolenčný dopis jeho rozkroku. Odpadol som z toho, čo si navystrájal. Chalan je z Izraela, tak ktovie či je toto hobby kóšer, ale potlesk a ovácie sú na konci rozhodne zaslúžené. L´chaim.

Je po dnešnom programe, volíme auto a spánok. Dlhý deň cesty, stres, či sa nepojebe auto a únava sa podpisujú na tom, že nemám chuť loziť ani vyvíjať ďalšiu aktivitu. Mám na dnes dosť. Akurát ale zisťujem, že so spaním si užijem ešte kopec srandy. Stojíme/stanujeme v kopci. Spacák sa mi šmýka po samonafukovacej karimatke a dostať sa do neho je ako zápasiť mokrý na šmýkačke. Chalani v stanoch majú ešte horšie, lebo ja sa môžem zaprieť aspoň o kufor. Zaspím prakticky hneď. Od zajtra začína nápor.

ŠTVRTOK
Druhý deň sa budím už o štvrť na osem a preklínam svoje pravidelné trávenie. Vonka je psota. Jednoliaty nehostinný sivý mrak pokrýva všetko. Prší od rána, všetko je mokré, vlhké a hnusné. Pustina. Vypadá to zle. Ale musím. Absolvujem zahajovaciu toiku. Ostatní sú tiež pomaly hore. Stojíme natlačení pod otvoreným kufrom, kolujeme paličku a čakáme na vývoj situácie. Leje a neprestáva. Miestami poľaví v intenzite, ale inak to jebe furtom. Sledujeme, ako dačo v kempe riešia policajti. Nastáva mierna pauza bez dažďa, Ideme blednúť do areálu. Na raňajky v tomto prostredí povinne cesnačka. Stretávam dvojicu, čo sa motala kolo cajtov, vyzvedám a zisťujem, že boli dosť nechutne okradnutí v stane počas spánku. Možno neboli jediní. Doklady, telefóny, kreditky, veci z práce. Všetko preč. Ostali len kľúče od auta a nejaká hotovosť na benzín. Idú domov do Holandska. Možno kým dojdú, zlodej to stihne založiť a nakŕmiť tým najbližší stroj. Nešťastie chodí po ľuďoch bohužiaľ aj tu.

Dopracujeme to na prvý obeh distier, kde v prvom kole úspešne rozhádžem eurá na asfalty. V prozreteľnosti nechám nákup u Ossieho v suchu s plánom pozrieť prvé kapely. Ani nie pár minút, rozprší sa, končíme v stanoch pri pive. Vonka sa to len zhoršuje, dnuka sa to viacej napĺňa a my nakoniec zakempujeme. Strategický stôl blízko výčapu aj východu na močenie. Sme ako hokejisti na striedačke. Sem tam ide niekto naplniť poháre alebo vyprázdniť mechúr. Takto to ide niekoľko hodín. Vonka sa to nelepší. Kapely sa už striedajú, my bledneme schovaní, lebo nikto nemá chuť moknúť do nitky. Bavíme sa tým, že sledujeme prechádzajúcich ľudí obíjať si hlavu o konštrukciu stanu. Neuľahčuje im to ani čoraz viac sa zväčšujúca mláka, ktorú každý obchádza ako vie. Zábavné trasy plné stopiek a prehodnocovania. Nás nevynímajúc. Sledujem hodinky a čakám, kedy a či vôbec sa veterná situácia polepší. Aj keď ma mrzí, že nepozerám kapely, zatiaľ mi neušlo nič podstatné z toho, čo som si dal tak nejak za povinnosť vidieť. Nedá sa svietiť. Japonských PALM by som ale chcel rozhodne vidieť. Keď som sa začal seriózne zaoberať tým, kde sa počas ich show schovám, stal sa obscénny zázrak. Prestalo pršať a už nepršalo. Minimálne kým som bol bdelý. Vylialo sa to konečne.

Teším sa, konečne k pódiu nech vidím jeden z mojich tajných tipov. PALM hrajú perfektne. Pestrá zmes hardcoru pomiešaná s rôznymi štýlmi a s občasnými násypmi. Má to svojský ksicht, drive a kopec zaujímavých postupov. Berú si čo chcú, skade chcú, použijú ako chcú a výsledok je kompaktný a hutný. Nie je to bežné a rozhodne ani nie otrepané. Baví ma to každou sekundou a rozhodne sa táto kapela nedá jednoducho zaradiť. Krátky, ale pestrý set je rýchlo za nami, ale spokojnosť najväčšia. Konečne som si dnes niečo pozrel, a hneď takýto bonus. Musím o tejto kapele rozhodne prevetrať internety. Po nich si berú stage CRIMINAL z Chile, domáca kapela Antona, gitaristu z LOCK-UP. Thrash vyštrikovaný na tej gitare, ale nejak to pokrivkáva po predošlej japonskej tsunami. Klasické postupy, zahraté dobre. Gitaristi hobľujú, čo vládzu, akurát mi vadí, že bubeník nehrá v thrashových násypoch plnú hi-hat, len ten lenivejší štýl, kde si striedaš kopák verzus obe ruky spolu. Berie to strašne z intenzity. Keby to tam cinkol aj na tú poldobu, ako sa to dneska zvykne, hneď by to bol svižnejšie. Celkovo to ale ušlo. Hlavne som ale kurevsky rád, že sa môžem na niečo pozerať a neschovávať sa pod stanom.

Ktovie, ako dlho nezaprší. Treba to využiť. Idem si vyzdvihnúť veci a zaniesť do auta. Putujem a sledujem. Na vstupe do kempu už lopatujú schody, inak sa to nedá vykryť. Areál je na blato. Doslova. Kemp nevraviac. Keď ho vidíme, tak je to čistá oračina. Rozrýpaný na kašu. Treba hľadať cestičky pomedzi stany, kde zákerne číhajú stanové šnúrky. Alebo sa brodiť močarinou a blatom po členky. Volíme bludisko. Kým hrajú SKELETAL REMAINS, obetujeme ich zohriatiu sa etanolom pri stane. Do areálu sa vraciame na začiatku setu DEAD INFECTION. A tu nastáva hrôza. Neviem, čo sa stalo s touto kapelou, ale to, čo vidím, sa iným slovom ako hrozné ani povedať nedá. Nezohraté totálne, miestami mám pocit, že každý si hrá svoje. Nesúrodé, nekompaktné, rozhádzané. Bubeník absolútne mimo, prakticky stále. Niektoré songy nedokončia, lebo sa stratia po ceste. Keď som ich videl na OEF 2009, odvialo ma to, taký tlak dali. Teraz to vypadá, ako keby od vtedy ani nechytili do rúk svoje nástroje. Celé zle. Nasadia tomu korunu v momente, kedy pokazia dva songy za sebou. Nakoniec to odpískajú a set končí. Mimo môjho zraku vraj neskôr bubeníka vyzdvihnú medici, z akých príčin, netuším. Či zdravotný stav alebo reálna forma, vypadalo to doslova, že už na to nemá. Neviem, čoho som bol práve svedkom, neviem, kde je tá istá kapela z roku 2009, ale neveriacky krútim hlavou. Suverénne ten najsmutnejší set na celom OEF.

Všetko sa ale má o malú chvíľu napraviť. VENOMOUS CONCEPT mi tento rok ušli v Prahe, nedalo sa mi vykryť. Keď som ich videl na line-upe, erekcia hneď. Tak som sa na nich tešil že koniec. Zostava pánov ostrieľaných mnohými dnes už kultovými kapelami, z ktorých niektoré sa tu ešte dnes objavia. Samozrejme s nimi a v nich. Nabehli a hneď to svojím šialene natrieskaným vyriffovaným hc/pover-violencom pozametali. Chvíľu trvalo, než im našli zvuk a sem tam sa aj sekli, očividne sa nepočuli dobre. Hneď ako im ale pri štvrtom songu trafili sound konečne, boli úplne posadení v momente a  celé to nabralo mohutnejšiu dynamiku. Songy zo všetkých albumov sa miešali, prešli všetko, od vecí čo čakáš až po kratšie výplachy z novej dosky. Čo skladba, to energetický tlak. Zaklincované mojím favoritom "Weirdo" z debutu. Extáza. Jeden z top momentov festivalu. Keď sa v tom hýbeš x rokov, takto to vypadá. Detonačný set s citlivými rozbuškami.

INCANTATION viem z vlastnej skúsenosti, že to nie je pre mňa. Začína prituhovať, ideme kemp sa veterne vyzbrojiť, tekuté svetre a eukalyptus na priedušky. Treba, počasie nepomáha a zima sa precízne vkráda do duše. Zanedlho ale ďalší tlak, LOCK-UP. To nás zaručene dá dokopy. Vraciame sa tak, aby som si našiel fajn miesto, tak ako pri VENOMOUS volím zospodu na hranici. Je tam vždy fajn sound, relatívne bezpečno a na stage vidieť všetko. Nastúpia v pozmenenej zostave, Lindberga navráteného a vyťaženého domovskou kapelou nahradil Kevin Sharp. Čo tu pár minút dozadu nakladal. A odtiaľto celé by sa to dalo už len zhrnúť do jednoduchej vety: prišli, rozjebali, odišli. To, čo už previedli tam, len potvrdzuje, že je to kapela, ktorá mení lesy na preglejku. Songy tu tiež môžem napísať, ale jedno je. Čo vybrali, to skaza. Medzi songové pauzy nič. Barker to tam tlačil v otáčkach až hrôza, tie ich nahustené pekelné riffy odkrúcali hlavu. Zmena vokálu vykrytá, Sharp menil polohy a zapasovalo. Celé to bolo devastačné, až ničiace. Intenzívne až na kosť. LOCK-UP nekompromisne najostrejšia kapela celého festu.

Ideme sa občerstviť, na TOXIC HOLOCAUST prichádzame ale prakticky načas. Akurát asi druhý song. Nemám to moc naštudované, ale som oboznámený, tak viem, čo zhruba čakať. Musím ale povedať, že ma to prekvapilo. Zbehol som si to na nete, naživo ale rozhodne väčšie gule aj obrátky. V trojici, ale nahustené, zvuk masívny. Thrashové výplachy prepletené hcčkom, punkom či crossoverom. Svižné, pestré, na dĺžku setu to nenudilo ani na sekundu a bavilo to každým momentom. Nevraviac o brutálnom pogu pod pódiom. Plno energie. Tá lietala celý čas hore dole. Čistá nabíjačka. Silná show. Je po a pomaly sa dostávame k dnešnému headlinu. Rýchlo balíme, bez toho to nejde. Za pár minút intro a ide sa na vec. BRUJERIA, tiež s nejakými tými pánmi v zostave plus neznáma Mexičanka, ktorá s nimi odspieva časť setu. V zostave tentokrát s Barkerom za bicími je ťah dopredu. Nicolas to nielenže celé pekne drží pohromade, ale od začiatku nasadí razantné bpm, čím celý set dostáva novú dimenziu. Je to nátresk, stredno-tempové pasáže posadené ukrutne, sypačky originál šijací stroj a hc/punkové motívy s plynom na podlahe. Gitary tučné, ale konkrétne. Odznie set plný legendárnych riffov a songov, aj na novinku s Donadlom Trumpom príde. Ten sa opäť maskovaný objaví na pódiu, mačeta pod krk to istí. Inak sú to samozrejme klasiky z  posledných dvoch albumov. Užívam si každý moment, neskutočný náklad. Atmosféra top, ľudia sa bavia ako šialení a celé je to proste ukrutné. Rozsekali nás na soté. Barker to tam vycepoval. Videl tom BRUJERIU štvrtý krát, zakaždým to bolo tip top, ale toto je rozhodne prvé miesto. Takto to natrieskať som ich ešte nevidel. Veľká pecka. Na záber obligátna "Marihuana" a sto ľudí v kolektívnej party na pódiu. BRUJERIA po pánsky.

Silný deň je za nami a sme radi, že sa to dalo prežiť len v blate a chlade, bez dažďa. Kapely zabili výborné sety, a tak sa skrz poveternostné podmienky rozhodneme nečakať na ďalší program a volíme kemp s pridruženými činnosťami. Vydržíme do nejakej tej rannej hodiny, ale zima a toxíny nakoniec skosia posádku. Ostaneme dvaja a kolegovi je zaťažko na nohách a vetu mi vraví minútu. Je čas ísť spať a dúfať, že na druhý deň sa prebudíme do lepšieho počasia.

PIATOK
Osem dačo. Rozlepím oči. Nebudím sa do lepšieho počasia, ale ani do horšieho. Trávenie mám dobré, v tomto prípade je to skôr možno na obtiaž. Kemp ako po nájazde tankami. Cesta na toiku sa stáva bojom, hlavne keď dochádza čas a treba hľadať funkčné uličky. Tiež preklínam, prečo je tento rok na čoraz väčší kemp menej toiek, aj to len na jednej strane. Ako ja mám relatívne blízko, kebyže som ale na opačnom konci, dávam to kvôli časovému presu zrejme do prvého járku. Je nás čoraz viac, treba to zohľadniť.

Pomaly sa začnú oblaky rozpadávať, takže situácia vypadá byť pomaly zažehnaná. Teplo síce až tak nie je, ale dá sa fungovať, a to je podstatné. Keďže sme, až na jednu mŕtvolku v stane, hore, ideme obsmŕdať pred stage. RAMIN KUNTUPOLKU z Fínska je dnešný štartovák. Urban grind, rozumej bicie plus megafón. Stačilo to, bolo to improvizované, svojské a funkčné. Viem si to predstaviť ako náhodný performance v neočakávanom priestore. Sami priznali, že ich prvý koncert na reálnom stagi. Nahrávky tu asi nehrajú úlohu, ale táto dvojica v kuklách rozhodne pobavila. Severne sme ostali. GRID zo Švédska, jediní v okruhu 200 km (Umea, sever krajiny), kto tam hrá grindcore. Basák so značne punkovým imagom uvádza song pre ich domácich pankáčov, ktorí im tvrdia, že grind je už mimo scény a nemali by ho hrať. Stop crying, play faster. Tým to celé vystihol. Nadupané, zohraté, vymyslené. Grindcore s jasným ničivým potenciálom. Odkaz NASUM z toho šiel silno, aj keď nápadmi to tam ešte úplne nestačilo. Ale odtrieskané výborne, so škandinávskou precíznosťou a typicky hutným soundom. Myslím, že o GRID ešte budeme počuť. A konečne troška power-violencu. FAMINE z Anglicka, konkrétne Leeds, kde to žije a plodí jednu zaujímavejšiu kapelu za druhou. Ich nevynímajúc. Ničím špeciálne konkrétny štýl, ale kompaktný náklad a kopačky do hlavy. Pomalšie pasáže striedajú tie rýchlejšie, dynamika presne na hrane, poriadny rozjeb. Rýchlo a hlučne. Stačí gitara, bicie, vokál. Spevák lieta hore dole, gitarista máva furt gitarou. Živelný set. Počas show spomenú niekoľkokrát weed, a keď ich neskôr vychytávam pri ich merchi, ochotne a vďačne ho menia za nejaké šišky. Až nadšene. Tiež sa vytešujem z platní. Neskôr ich stretnem, pýtam sa, či spoko a rozbité tváre mi hovoria za všetko. Sympaťáci. Leeds nesklamal.

KORPSE sledujem, holandský slam. Hrať vedia, technické to je, ale až na svetlé výnimky ma tento štýl neberie. LIVET SON INSATS je už iná situácia. Rýchloobrátkový hc/grindcore, seknutý príbuznými vecami. Opäť Švédsko. Nakladačka. Tak ako GRID aj u nich sa spojili masívny zvuk, seversky precízne gitary, posadené a energické prevedenie. Nie je tomu čo vytknúť. Škandinávia je liaheň na kapely tohto typu a toto je len ďalší dôkaz. A rovnako ako GRID som ich nepoznal, ale už len štýl a krajina pôvodu stačila, aby zablikala kontrolka nepremeškať. Dobre som spravil. Potom motanie okolo distier na druhé kolo nákupných maniačiek. Treba využiť, že mám dramaturgické okienko a dajú sa v suchu odniesť platne do auta. Aj sa zíde kus obživnúť pri prechádzke. Medzitým sem tam vykukne aj slnko a začína byť relatívne normálne. Takže sa pomotám, vykecávam a celkovo zabíjam čas. Nakoniec sa to natiahne celé, chcem stihnúť SPEED!! NOISE!! HELL!!, ale nakoniec musím absolvovať ešte vopred dohodnuté a kus oneskorene preložené stretko a nedám to. Nakoniec ich ale zhodou okolností uvidím pár dní neskôr v klube v Tábore a bola to celkom poctivá nálož. Určite sa to tam nestratilo.

SHACKLES si ale ako svoj ďalší tip nemôžem nechať ujsť. Tí zabijú ďalší nekompromisný power-violence masaker. Naložili rýchly set, s ničím sa moc nesrali. Cieľ jasný: všetko na prach. Intenzívne, brutálne, nasraté. K tomu s vlastných ksichtom, feelingom. Nekontrolovateľný pád vo výťahu. Kompaktná ničivá koncentrovaná sila. SHACKLES perfektne potvrdili, že power-violence sa na OEF neskutočne hodí a mnohokrát je to väčší rozjeb, ako akýkoľvek grindcore. Intenzita je mnohokrát viac, než rýchlosť. Dúfam, že na ďalších ročníkoch bude takýchto kapiel pribúdať. U mňa neskutočná spokojnosť s tým, čo som videl. Tiež ich neskôr vychytám a niečo mením, niečo kupujem. Vinyly sú v tomto prípade povinnosť. Najintenzívnejšia show toho dňa. Na SPASM si nájdem miestečko a obzerám pri brku a moku. Gore si už dlho nejdem, ale po zhliadnutí SPASM sa nedivím, že bijú v Európe prvú ligu. Na ich žáner pestré, muzikálne, svojské a identifikovateľné. Takto sa to má robiť, nie opočúvané varianty na to isté. Je to bavka, na to je to určené a vymyslené, ale aj tak to robia kus inak ako ostatní. A to kvitujem. Ľudia sa bláznia, farby hýria, pozitívna atmosféra prevláda. Najviac ma pobaví obraz, keď sa dvojmetrový stodesaťkilový holý čávo rozhodne hodiť do davu. Keď sa vyteperí na pódium, kopa rúk vo vzduchu, vyberie si spot a v tom momente napriek jeho skoku ruky miznú. Nikomu sa nechce chytať trojdňový festivalový kár. Ani jeho vlastníka. Smiech veľký. To len tu zažiješ.

A po tom hneď ďalšia pecka, na ktorú som sa tešil ako pedofil na stáž v  škôlke. GRIDE. Kultovka. Nemal som možnosť vidieť ich veľakrát, toto je druhý krát a opäť na OEF. Vtedy ma ich set rozobral. Teraz opäť. Špecifická muzika, ktorú GRIDE hrajú a tvoria, je šialená, dizonantná a dostrihaná už na nahrávkach. Funguje skvelo aj naživo. Dokonca ešte dostrihanejšie. Hlavne, keď je zahraná jedna k jednej a všetko sedí, ako má. Potom počuť všetky uletené detaily, netypické gitarové nápady a napresno dosekané konštrukcie songov. A Inyho texty. Všetko, čo robí túto kapelu špecifickou. Počuť roky hrania, skladania a invenčnosti, ktorá to celé posúva o level inde voči iných kapelám. Zahrajú tracky z posledných elpečiek, cez sedempalec s LYCANTROPHY až po pár starých klasík. Hudobne neskutočný level. Neviem sa nabažiť toho setu. Zvládol by som aj dupľu. GRIDE to tam zabili na plnej čiare. Ak nedať kultový status im, tak už neviem komu. Idem vyhľadať SHACLES, riešim ten merch, zase peripetia do kempu a späť, tak sa stihnem vrátiť až na WARHOUND. Britský crust/punk d-beat starej školy na čele s Ratom, spevákom, ktorý sa mihol v kope iných známych projektov. Ich set ma odveje. Vedel som, s čím zhruba počítať, ale toto ma prekvapilo. Bolo to energické, našlapané, dynamické. Napriek tomu, že sa to odvíja prakticky v stále rovnakom rytme ani na chvíľu to neprestalo baviť a nestratilo nič zo svojej energie. Stádo divých býkov čo sa preženú naokolo. Pod stagom kotol luxusný. Konštantný tlak. A príjemné prekvapenie. Po nich nasleduje MEMORIAM, death starej školy s členmi BOLT THROWER. Ich vôbec prvý koncert. Ale ide to mimo mňa, ostatne ako BOLT THROWER. Odráža sa odo mňa aj toto, sem tam síce zaujímavejšie momenty, ale je to pomalé, vláčne, bez šťavy a náboja. Po predošlej kapele obzvlášť. Pomaly ma to uloží skoro do spánku. Spomínam na set ASPHYX pár rokov dozadu, kde som mal obdobné problémy udržať pozornosť. Ani tu nie som cieľové publikum.

Ďalší na rade DEATH SIDE z Japonska sú veľká neznáma u mňa. Podľa všetkého patria k prvo-generačným ázijským kapelám, ktoré tam zásadne ovplyvnili scénu. Každopádne neviem, čo čakať. Môže to byť od úplnej pecky po úplnú tragédiu hocičo. Nakoniec je to niekde v strede. Má to svoje silnejšie momenty, má to svoje priemernejšie momenty, ale celok je dobrý a konzistentný. Podaný napriek veku s maximálnym nasadením. Žiadny špecifický ksicht v tom ale bohužiaľ nevidím. Možno je to spôsobené tým, že za tie roky sa toho navymýšľalo a dneska to už nepôsobí tak inovátorsky alebo neohrane. Príde mi to ako taký klasický energetický hc/punk set, ktorý ale ničím nevybočuje. Akurát spevákovým neustálym opakovaním že dačo je furt "japanese". Pointa mi ušla. Skôr začínam byť nedočkavý, lebo zachvíľu príde ďalší tlak: INSECT WARFARE. Na túto exkluzívnu show som nabudený tiež od momentu, ako sa zverejnila. Ani na sekundu som nepochyboval, že to tam poriadne rozbombardujú. A tak aj bolo. Vyšli na stage, spustili a nezastaviteľné texaské tornádo dostalo výbeh. Potom pustošilo, čo prišlo do cesty. Nekompromisný grindcore najhrubšieho kalibru, neriadená strela s maximálne širokým rádiusom. Songy sa striedajú bez väčšieho naťahovania, pod pódiom bes a des. Kultová nahrávka "World extermination" dostáva plno priestoru. Nášup za nášupom, nestíhaš sa nadýchnuť. Jeden sa neubráni myšlienke, že tejto kapely je brutálna škoda. V takej forme zahrali, že sa môžu vrátiť kľudne aj teraz. Zrejme len želanie, ale možno ich táto show nakopne. Gitarista sa vyjadril, že u neho jednoznačne najlepší koncert v živote. Mohli by to zase roztlačiť. Bolo by to výborné, lebo to čo predviedli, ich radí jednoznačne medzi top, čo tu kedy hralo. Toto nebol set, toto bola poprava!

Ideme na skok obehnúť kemp a auto, treba sa zase opatriť proti zime. Nalieham nech ideme späť čím skorej, chcem stihnúť MELT BANANA. Nakoniec sa pohneme v dobrom čase, kým ale prejdeme katakombami stanov a zoberieme si drink, prichádzame na posledný song. Očividne mali hrať dlhšie, skončili totiž o celých 25 minút skôr. To ma nenapadlo. Ale ten song, čo som zachytil, napovedal, že to mohlo byť rozhodne zaujímavé. EXTREME NOISE TERROR som videl už celý. Tu je to také zvláštne u mňa. ETN je stará kapela a má už len jedného pôvodného člena. A tu nastáva ten paradox. Hrali dobre, boli zohratí, mali nasadenie aj drive. Ale až na neho. Vypadal totálne mimo, očividne pod vplyvom ktoviečoho. Možno len alku. Aj tak jedno. Netriafal sa do rytmu, vyčerpávalo ho možno už samotné státie, častokrát opretý o  mikrofón a kopec vokálnych povinností na seba prebral druhý, mladší vokalista. Tak mi tam miestami prišiel ako na okrasu a že to má vlastne celé nejak u piči. V mojich očiach by to ale malo byť práve naopak. On je ten, ktorý by to tam mal reprezentovať. Kapelu, druhého vokalistu a set hodnotím dobre, s jeho výnimkou. Ostali prudko zmiešané pocity.

Deathoví headlineri ma na OEF bavia. Už dlhú dobu to nesledujem a klubovky nevyhľadávam, tu na OEF ale na mňa tie sety pôsobia nostalgicky. Keď sa k tomu pripočíta set ako z knihy, len to umocní celý pocit. VADER ma našli počas mojej teenagerskej éry, kedy som žral deathmetal po hrstiach. Som zvedavý koľko songov spoznám. Začnú hneď mojou obľúbenou skladbou, čo som mal a zase mám sedemnásť. Baví ma to, spoznám tak dve tri songy, ale nevadí. Hrajú svižne a so svojím rozpoznateľným štýlom. Je to nátresk na solídnej technickej úrovni, na tom sa rokmi nič nezmenilo, to sa musí uznať. Pre zmenu po nich zase britský dbeat a zase s Ratom za mikrofónom, the VILE. Po jeho predošlom výstupe s WARHOUND mám možno veľké očakávania, ale toto je v porovnaní s tým tak na päťdesiat percent. Niečo tomu chýba, alebo je to možno tým, že tu už dneska bol naložený jeden obdobný set, ktorý nemal chybu a v tomto smere je to na dneska vyčerpané. Nejak to proste nefunguje, aj keď v princípe tomu nie je čo vyčítať. Len to proste nestačí.

KRUSH, zahajujúci poslednú dnešnú kapelnú trojku, na to idú s väčším nasadením. Holandský crust vlieva do areálu energiu, ktorá je teraz maximálne potrebná. Dochádzajú mi sily, oči klipkajú a potrebujem troška prebrať. Chopia sa toho zodpovedne, je to kus rovnaké miestami, ale rozhodne živšie ako predošlá kapela. Napriek opakovaniu to nestráca na sile, nezbehne do nudy a drží si to kvalitatívnu latku. Taký pestrejší crustový set. Možno by ma to stislo pri srdiečku aj o niečo viac, kebyže nie som v ten moment taký oťapený. The DOG z Poľska bol tiež ďalší tip, ktorý vyšiel. Napriek tomu, že v kombinácii únavy s inými faktormi moja baterka blikala na pár percentách, toto bola ešte väčšia vzpruha. Dynamický a v správnom bpm podávaný hc/punk, orientovaný na poriadne prefackanie všetkých prítomných. Toľko potrebná živelná show, ktorá ma oslovila napriam silnému štádiu boja s vlastným vedomím o udržanie pozornosti. Takýchto sviežich kapiel v tomto žánri tu rozhodne uvítam viac. Toto bola svižná kapela a oplatilo sa na ňu vyčkať. Výborné spestrenie a výborný timing, the DOG sa zapísali. Poslední GEWOON FUCKING RAGGEN sú v obdobnom rangu, hrajú tiež dobre, ale niečo tam už kúsok chýba. Troška viac energie, ale to je kľudne aj mojou stranou. Mám už poruchy koncentrácie a sem tam aj mikrospánok. Nemôže za to ani kapela, proste mám dosť a vyčkať do konca setu mi pripadá ako čoraz ťažšia úloha. Nakoniec to nejak doklepem, ale som aj rád, že už môžem bez výčitiek odísť. Pozrel som dnes to, čo som chcel. Nasleduje už len orientačná chôdza kempom, obligátna hygiena a uloženie sa do spacáku. Na viac som sa nezmohol.

SOBOTA
Ráno podľa pravidelného scenára. Črevná GPS hlási príchod na miesto určenia za pár minút. Gate na seba, z auta von. Dneska o polhodinu neskôr, ach ten luxus. Aj tak sa cítim maximálne vytretý, nedospatý, nabitý na tretinu kapacity. Už ráno cítim, že dneska to bude chcieť doplniť aj spánkom cez deň, inak budem večer so sebou bojovať. Preštudujem program a nachádzam časové okienko, kde svoj plán uskutočním. Aj počasie sa umúdrilo, je polooblačno, vykukuje slnko a dokonca hreje. Môžeme sa hýbať areálom bez dvojitých vrstiev a nepremokavých búnd. Luxus. Poriešime raňajky a ideme odsledovať prvé kapely.

Obe sú francúzske. Ich scénu môžem, takže sú tam aj mierne očakávania. TINA TURNER FRISEUR na rade prví. Je to ale také ploché, chýba tomu troška snaha o presah. Počujem veľa inšpirácie WHORESNATON, tí ale aspoň svoju, dajme tomu jednoduchosť, dokonale vyvážia svojím tempom a intenzitou hry. Tu tomu troška chýbajú nápady alebo beštiálne prevedenie. Ale potenciál tam je, treba to len hráčsky a skladateľsky obrúsiť. BAIN DE SANG je ďalším tipom, ale nakoniec po dvoch minútach sa vo mne opätovne spúšťa tráviaci proces, ktorý ma odvelí od centra diania. Kým sa zmanažujem a poriešim doplnkové raňajky, zachytávam len koniec setu. Znelo to sľubne, škoda. Našich JAKUBYSKO ideme podporiť úplne dospodu. Areál je celkom naplnený, ľudia sa vyhrievajú, takže je pre koho hrať. Chalani mi prídu kus nervózni z toho stagu na začiatku, ale potom to odznie a nasekajú tam svoj klasický, posadený a nápaditý set. Jediná zmena je v tom, že medzi songami sú teraz Firo s Trangym úplne ticho a len šúpu jednu od druhej. Treba využiť vymeraný čas. JAKUBYSKO zahrali parádne a som rád, že tu dostali priestor. Z našich končín si to zaslúžili, a to už pekne dlho. Mám z nich radosť a setom potvrdzujú, že patria medzi naše najzaujímavejšie kapely, ktoré treba exportovať.

Dáme lavičky, sú vyhriate, lanária zadky. Slnko praží, aj mi priebežne opáli kolená. Vyliezajú obscene mušky, hryzú nohy kolená. Originál insect warfare. Na pódiu PISS VORTEX z Dánska. Odkedy ma prekvapili ich krajania DEAD INSTRUMENT, ktorých som dovtedy nepoznal a odkrútili mi v klube hlavu, som si povedal, že dánsky grindcore treba sledovať. Títo týpci predviedli jeho technickejšiu stránku. Všetko napresno zohraté, premyslené, detailné. A hlavne muzikálne. Pritom nie príliš komplikované, zachovalo si to aj svoju priamočiarosť, energetický náboj a surový feeling. Taká systematická rozoberačka. Ďalšia kapela podporujúca môj záujem o túto nenápadnú scénu. 908 z Colorada priniesli pre zmenu kus surovejší a hrubozrnnejší grindcore. Išiel z toho nočný chlad denverskej pustiny, špina, prach a závan bonga z odstaveného karavanu. Postavené viac na hutnosti než na rýchlosti, napriek tomu dostatočne agresívne. Malo to svojskú atmosféru a rozhodne sa im nedal uprieť vlastný sound. Zaujímavá kapela. PRŮMYSLOVÁ SMRT idúca po nich krivkala troška intenzitou za tým, čo sme mali možnosť vidieť. Zahrali dobre, nemalo to v podstate žiadnu chybu, len som mal pocit, že to tam nejak málo tlačilo na pílu. Taký dobre zahratý štandard, nič nekazilo výkon, ale ani tam nič netrčalo a nezanechalo špecifickejší dojem. Za mňa troška viacej šťavy bolo treba pridať. TERRORDOME z Poľska a ich štipľavý thrash, hraný pokiaľ možnosti čo najrýchlejšie, bol ďalším na rade. Kapelu predchádza výborná koncertná povesť, ktorú viac menej potvrdili. Nápady z klasickej thrashovej kroniky, žiadne experimenty, priamočiary náklad. Poriadny ťah aj drive. Môže byť. Len akurát som mal pocit, že v mene rýchlosti potláčajúcej dôslednosť sú miestami troška rozhádzaní.

ATTACK OF RAGE som videl ani neviem koľko krát, z toho aj dva krát na OEF. Už ráno sa rozhodnem, že tu bude moje programové okienko, s vyhradeným časom na dospatie a nabitie telesnej schránky. Ďalšie dve tri veci tiež oželiem. Dám posledné kolo po distrách v honbe za sedempalcami, jednu poriadnu obedovú nálož na unavenie. Pri aute ešte ubalím, nak je efekt dvojitý. Obidvaja, čo ideme poblednúť, máme mobily na nabíjačkách u kamoša, budík nehrozí. Chcem sa zobudiť o hodku a pol na WARMASTER, už len z tej zvedavosti, že tam hrá bubeník z INSECT WARFARE. A čeknúť neskoršie SKULLHOG. Nakoniec sa to natiahne skoro na štyri hodiny a prespím sedem kapiel. V konečnom dôsledku mi to ale nevadí. Ten spánok ma rozhodne zachránil a nadelil energiu, aby som dokázal úspešne preplávať posledným dňom. Ten efekt bol citeľný. Vraciame sa na set AVULSED. Z nahrávok nuda, naposledy na OEF nuda, teraz ale úplne opačný efekt. Zapasuje mi to. Asi tým spánkom a celkovým nabudením, ale veselo si pri cigaretke klepkám nohou do rytmu. Idem po nabíjačky a mobily, v areáli znie PUTRID PILE. Slam death technickejšie rázu, ale už som to videl a keďže je to one-man band a tým pádom statická show, stačí mi to počuť. Znie to v pohode. Skôr som zvedavý na GEHENNAH. Nájdeme si strategické miesto v strede horizontálnom aj vertikálnom a po celý zvyšok večera sa už len oddeľujeme v skupinkách a držíme pozície. Síce GEHENNAH nepoznám, ale popis navnadil a trafil sa. Rock and rollom nasatý motorhead-heavy punk bolo presne to, čo som v tom momente potreboval. Mastné riffy, nasadený úderný takt a frontálny hlukový útok. A pritom nie najmladší páni. Bolo to tam. Kapely tohto typu môžu buď nudiť, lebo prevárajú x krát počuté, alebo to zabaliť do fešného hávu, spraviť to muzikantsky, precízne a pestro. A potom je to solídna bavka. GEHENNAH bol prípad číslo dva. Rozprúdilo krv.

DEVOURMENT s ich poňatím deathu som mal možnosť vidieť raz, a bola to pecka. Chcel som si to rozhodne zopakovať. Boli reči zainteresovaných, že ktovie ako to bude, keďže totálne inak zostava. Akurát presedlaný basák na gitaru, inak všetko iní ľudia. Musím povedať, že to bolo ešte lepšie ako si pamätám z minula. Síce som nepoznal nič (poznám len jeden song "Babykiller" a ten just nehrali), ale ten set bol nemilosrdný. Doslova vedel byť nepríjemný. Násilný. Tie skladby nemali zľutovanie. Zvuk hustý a ničiaci. Výkon kapely top. U mňa rozhodne najlepší set, čo odznel z tohto štýlu na tohtoročnom OEF. Čistá vražda. ROTTEN SOUND po nich začali netypicky príhovorom. Aj si ho Keijo napísal, ak by mal náhodou trému a vypadol mu text. Aj keď nebolo čo zabudnúť. V skratke išlo o to, že si ich bubeník v štvrtok pri pohybe areálom (neskôr nachádzam na nete informáciu, že počas setu BRUJERIA) pri páde na blate zlomil pravú nohu. Keďže sa jedná o Fínov, špekulácie o stave nechajme bokom. Každopádne sa rozhodli, že set zahrajú, ale iný, netypický. Za tie dva dni sa naučili songy, na ktoré stačí jedna noha a  aj to ľavá, čo je pre bubeníka praváka celkom prekérna situácia. Setlist pozostával z novších songov, ale tých pomalých, hutných, devastačných. Tie boli prepletené songami s čisto hc/dbeat rytmikou, niektoré novšie a niektoré dokonca zo starej crustovej éry ROTTEN SOUND. Bubeník to vykryl na pána bez chýb a nebolo poznať nič. Čistá profesionalita. Zvuk čisté tatrovky štrku ti na hlavu. Hrali na sto percent a pritom songy, ktoré za normálnych okolností na ich koncertoch nepočuť. Niektoré určite nehrali roky. Jediné, čo sa dá reklamovať, bola pochopiteľná kratšia dĺžka setu. Ale v rámci podmienok to v konečnom dôsledku dopadlo ešte zaujímavejšie. Dali to s prehľadom. Hlavne skromne.

SODOM je povinnosť, aj keď som si to nikdy nešiel. Ale v tom je krása festu, vychytať a obzrieť známe kapely, muziku, ktorú poznáme bez ohľadu na to, či nám skrížila alebo neskrížila cestu. Keď si už raz tu, treba si to vychutnať. A toto nemecké thrashové trio rozhodne naservírovali chutný chod. Určite odznelo veľa kultových skladieb, neorientujem sa, ale je to natrepané. Prehľad a samá pohoda z toho ide. Odohraté roky. Gitarista šedivý ako Gandalf. Thrash wizard. Pod stagom masaker, circle pity pätnásť metrové. Najlepší moment, keď do toho pustia na obrazovke zrýchlený záber z Mekky, ako sa krútia okolo toho ich posvätného kameňa. Smejem sa veľmi. Poznám ten záber, je z filmu Samsara (keby dačo), ale to spojenie ma odrovnalo. Mekka mosh. SODOM udržia tlak po celý čas setu a celkovo to hodnotím na výbornú. Status potvrdený. Po tejto priamočiarej muzike paľba a zmena v  podobe CATTLE DECAPITATION a ich chorobný death/grind, prepchatý technikou, nápadmi, strihmi. Progres čistý. Len mi niekedy vadí, že nevedia vypnúť a nahodiť tam hrubozrnný primitívny náter. Menej je niekedy viac. Hlavne keď skoro všetky blastbeaty su dupľované kopákmi a absolútne zaniká protiúder kopák/rytmičák, čo je vlastne samo osebe základ celej intenzity toho beatu. Potom to stráca na dynamike a stáva sa z toho zbytočne prehustená kaša. A celé je to moc náročné na nezorientované ucho. Muzikantsky top, ale je to ako jazz. Sleduješ a po skladbách zatlieskaš a uznanlivo pokývneš hlavou.

Kolegovia z Poľska nám tu nechali karimatky. Prituhuje a ich efekt je viac než vítaný. Istia to až do konca. Ešte sa bavíme, akí sme kokoti, lebo si ich sem môžeme kedykoľvek doniesť aj my. Hlavne na to treba prísť na konci festivalu. Ide HELLBASTARD, taká zaujímavá kapela, Dosť sa drtí na gitarách, prazvláštne to znie, ale má to čosi do seba. Tie riffy sú pestré, svojské a úderné, komplet kapela je vyhratá a dynamická. Pláva to na pomedzí, na crust moc vyhraté, na metal málo, ehm, metalové. Neviem to presne zaradiť, ale funguje to celý čas. Keď sa dohrá, balím jeden z posledných na dnešný večer. Stage obsadia GUST. Ako som spomínal, fest ponúka možnosť vidieť zabehané veci, ktoré bežne človek neuvidí. Jeho ďalšia krása je takisto na druhej strane v možnosti spoznať nové a neznáme kapely. Švédsky GUST je od zverejnenia line-upu môj čierny kôň OEF 2016. Ich nahrávka znela sľubne a chcel som ich set rozhodne a plnohodnotne vidieť. Preto aj ten naplánovaný spánok, toto mi proste nemohlo ujsť. A poviem na rovinu, za to, čo som zhliadol, by som tých sediem prespatých kapiel nevymenil. GUST bola jednoducho bomba. Ťaživý hardcore, temný ako škandinávsky les pri splne. Hutná gitarová stena, vyhrávky, dunivé bicie, perfektne posadený prirodzený drevorubačský vokál. Prešpikované pomalšími motívmi, ako aj miestami priamo cielenej agresie. Malo to nápady, svoj ksicht a svoju cestu. Svoj sound. Atmosféru. Popri tom, ako to pracovalo s náladami, to ani na moment nestratilo náboj, intenzitu či silu. Neviem, kde som bol doteraz, ale túto kapelu už nepustím z očí a uší. GUST nekompromisne najväčšie prekvapko festivalu. A rozhodne jedna z najoriginálnejších kapiel, ktoré tu tento rok hrali. Zas sa budem opakovať: chcem tu takých kapiel viacej! Načasovanie do programu ideálne. Toto bolo z iného sveta v tom momente.

Od začiatku neplánujem zostať na posledné dve kapely. Energia by tu bola, ale žánrovo nič pre mňa. Takisto neverím, že sa dokážu akokoľvek priblížiť privysokej latke nasadenej posledným setom, tak ani neriskujem a chcem si zachovať GUST ako svoju poslednú kapelu na tomto ročníku. Ešte minúť posledné žetóny za falafely na zajtrajšiu cestu domov a nejaké tie gangové tulamórky. Opúšťame areál, pri aute to zaklincujeme dvoma záverečnými brkami a je čas dať sa na posledný šmykľavý spánok.

NEDEĽA
Nedeľa je klasicky v mene odchodu. Ráno sa budím až o deviatej, sám som pozitívne prekvapený, že ma telo nechalo. Balenie prebehne relatívne rýchlo, o desiatej sme kompletní a nachystaní na odchod. Trocha som sa bál, že autá vyjazdia kemp či sa na blate poťukajú, ako minulý rok. Nič také sa nestalo. Takisto čakám, či bude blbnúť auto. Ideme celý čas bez problémov, ani náznak. Absolvujem cestu aj rozvoz úspešne. Dojdem domov o pol ôsmej, dobrý čas. Pondelok mi v servise povedia, že auto má pokazený rozvod, nech už to je čokoľvek. Mohol som na tom zájsť ešte desať tisíc km, alebo len tisíc. Karma nesklamala a nenechala ma trčať niekde s odstaveným autom a piatimi ľuďmi v ňom. Ďakujem, som ti vďačný.

Jubilejný desiaty ročník OEF za mnou. Jedenásty s drvivou pravdepodobnosťou blízkou istote absolvujem takisto. Čurbymu aj OEF crew patrí rešpekt, že to vždy namiešajú výborne. Nič mi tu nikdy nechýba. Dobrí ľudia, ktorí vytvoria špecifickú atmosféru a feeling tohto festivalu. Kapely väčšieho aj menšieho mena, ktoré tu zadeľujú nekompromisné sety. Distrá, že by som si niekedy najradšej tie platne rovno lopatoval do auta. Vegan/vegetarian chála, ktorými sa pchám, aby som ich stihol otestovať čo najviac. A tento rok pridávam bonusové body za fail kompilačky. Tie mám moc rád, pri brkách medzi kapelami bavili náramne. Ako celý fest. Preto sem chodím rád. Toto je môj sviatok. Každoročný tradičný Obscene extreme wellness. Tak o rok pri nejakej tej masáži. Hlukom.

#6980 fog napí­sal/a: 06.09.2016 16:39:03

#6949 Andrej napí­sal/a: 07.08.2016 00:34:13

#6948 pasko napí­sal/a: 06.08.2016 11:37:36

#6947 Sajmon napí­sal/a: 05.08.2016 23:18:44

#6946 erikajemoja napí­sal/a: 05.08.2016 20:17:07

#6943 minoxthrasher napí­sal/a: 02.08.2016 22:25:41