PUNKGEN

Generálku Ffud festu máme za sebou. Najradšej mám takéto rodinné festivaly, kde sa väčšina platiacich pozná po mene, ako nejaké predražené monstrózne akcie, kde je síce aj nejaký ten "headliner" a milión stageov, ale úprimne, chodíš na takéto akcie výlučne kvôli kapelám, alebo kvôli atmosfére a ľuďom? Správna odpoveď je u mňa bé. Ale Opičí bál má svoje vlastné čaro, to ti potvrdí každý účastník tejto šialenosti. Návštevnosť vyzerala ako vyzerala. Možno to bolo trampotami s termínom (minulý rok to bolo o týždeň skôr počas Levočskej púte), ktorý sa kryl s Obscene extreme festom (áno, všetci ste boli tam, keby to bolo o týždeň skôr, tak máš výhovorku, že si bol s mamou na Levočskej púti)), alebo aj mizerným počasím, alebo sa len ľudia jednoducho musia naučiť chodiť aj na tento festival. A že bolo sakramentsky dobre ti dokáže aj týchto zopár riadkov.
Do auta voláme kadekoho, ale ako sme si už zvykli, nakoniec zase ideme dvaja spolu s distrom. Keby sme čakali na spolucestujúcich, asi by sme nikam nechodili. Doma nuda, takže vyrážame už naobed (plán okúpať sa po ceste zmarilo počasie, 1:0) a za nejaké dve a pol hodiny sme v areáli sklabiňskej strelnice. Dokopy sme tu zatiaľ štyria (4, IV, 100) plus posádka krčmy. Organizátori museli po niečo skočiť do Martina. Do krígľov nám čapujú Wywar (chválim!) a čakáme na ďalších odvážlivcov. Počas búrlivej debaty medzi ôsmimi očami sa zhodujeme, že by dnes nemuseli hrať žiadne kapely, stačilo, keby prišlo zopár ľudí a bolo nám veselo až do rána bieleho. Po toľkom mudrovaní prichádzajú organizátori a už aj nejakí ľudia, ale aj tak to nevyzerá, že by sa malo začať o šiestej. Rozbiehajú sa aspoň vegánske orgie (seitan s ryžou, pizzový koláč, šošovicové burgre, chilli muffiny), všetko za smiešne až symbolické ceny. Pomaly sa niečo začne diať aj na hlavnom "stagei" a s nejakým hodinovým meškaním (tipoval som to minimálne na trojnásobok) začína nová kapela domácich ZOZOO. Špinavý hard core punk, trochu tuca tuca bicie, ale nevadí. Celkom solídny začiatok, ktorý nastolil, kam sa festival chce uberať. Zatiaľ málo ľudí. PASKUDA vytiahla svoj zaprášený crust grind a bolo to oveľa lepšie ako naposledy v Bystrici. Som zvedavý, ako im to pôjde opäť vo štvorici. Pozerám mimo areál a niekto prišiel taxíkom. Jebať peniaze, zhodujeme sa viacerí, ako tráviť tri hodiny kdesi na stanici na "pravidelný" spoj do Sklabine. Nakoniec sa aj dozvedáme, kto prišiel tým taxíkom. Návšteva z Viedne - Boris a ešte jeden miestny squater. To je ale prekvapenie. Snáď na ďalší rok prehovoria viac ľudí a budú aj tu chodiť v hojnom počte ako na Ffud, keď sa už na to domáci vysrali. Refugees welcome. Zatiaľ hrá FAJRONT a je to celkom pohodička a oddychovka. WILDERNESS som už videl veľakrát a stále vedia prekvapiť. Nielen svojim nekompromisným punkom, ale tentoraz aj s dlhým príhovorom s Denisovho článku Boh a fašistický štát alebo vzťah religiozity a autority plus príhovory nechýbajú ani medzi jednotlivými piesňami. Zahral sa takmer komplet 7" "Čas", výstižný song "Rešpekt", ale i nové rýchlejšie a tvrdšie skladby. Títo chlapci budú z päť rokov hrať ultra power violence. Od 77 po death metal! Ináč set výborná rozjebávačka ako vždy. Čo narobíš, sú to páni muzikanti a túto vetu by som napísal aj bez menšieho všimného, ktoré od nich dostávam za každý report. Po dohraní sa dozvedáme nepríjemnú správu, auto BARNEY GUMBLE si na pol ceste vybralo dovolenku, takže namiesto nich berú nástroje do rúk opäť organizátori, tentoraz pod menom ANUS. A zase špinavý hard core punk, ale kus iný ako ZOZOO. Menej ťahavejší a viac nasranejší, ak sa to ešte dá. Po nich ďalšia náhrada za EVIDENCE SMRTI - TUMMO. Škoda, ES som už dlho nevidel a chcel som vidieť ako a či ešte fungujú. Ale to, čo sa rozpútalo na TUMMO sa nedá nazvať inak len ako peklo. Po personálnej zmene je to podľa mňa už iná kapela. Ale bavia ma viac! Hypnotické riffy a neľudský vokál = šialenosť! Je v príprave nová nahrávka? Po TUMMO úplné ukľudnenie - ANNE M. CHRISTIANSEN (ex SIN OF LILITH). Pravdupovediac nebola to moja šálka absinthu. Emo hard core až na pár výnimiek počúvam len výnimočne a aj tu som dal prednosť obžerstvu pred pomalými pasážami, kedy sa všetko zastaví a počuť len vrieskot speváka. Po nich posledná kapela - DNO (aj češi majú svoje dno, nielen my). Niekde som túto kapelu už zaregistroval a čakal som nejakú kolovrátkovú rozbíjačku na dobrú noc, ale bohužiaľ som sa nedočkal. Ľudia z predchádzajúcej kapely (teda aspoň sa mi zdá) + bubeník z ROSA PARKS. Emotívnejší krast, niekedy to malo dobré pasáže, ale dosť často to až na škodu skĺzavalo do ich predošlej kapely, takže som mal z tejto kapely zmiešané pocity. Vonku je celkom sviežo, ako keby ani nebol júl, ale október, pozbierame preživších a pártychtivých a s fľašami nemŕznucej zmesi sa zašívame hore na poschodie. Párty s minireprákom so zlou muzikou až do svitania.
Ráno sa zobúdzam po nejakých štyroch hodinách spánku, nie som ani unavený, plánujem prechádzku do lesa na huby, ale od toho ma prehovára dážď (2:0), takže si ešte dávam nejakú hodinku. Zobúdza ma párty, ktorá sa rozbieha pri výčape. Ty vole, tí ľudia snáď ani nešli spať. Na raňajky báječný feferónový šalát, ktorý mi vyštípal papuľu až do prebratia. K tomu pivo, paráda. Takmer všetkých 30 platiacich je už hore, španielka stage je v plnom prúde, svoje sety na minirepráku hádže aj DJ Martin a aby do toho nebolo málo, z veľkých reprákov nadáva Meliško. Život je stále pakáreň! Počasie je dosť na piču (3:0), na striedačku mrholí alebo prší, takže sa rozhoduje, či sa bude hrať na včerajšom mieste alebo vo vojenskom stane. Nakoniec padá voľba na stan a je to dobré rozhodnutie, pršať prestalo niekedy až o desiatej večer. Ako prví to dnes rozpaľuje RANA. Videl som ich už raz v Košiciach. Temný post (či aká prípona sa to dáva na také štýly) hard core, je to pomalšie a emotívnejšie ako sa povoľuje v manuáli pre fastcoristov, ale tu to má šťavu a drive. A navyše tá perfektná atmosféra pod stanom. Prvou dnešnou "zahraničnou" kapelou sú ALKALMOTLANKODIK. Hrubý a neotesaný crust punk s výletmi do grindu. Navyše namakaný bubeník. Kebyže sa bude raz robiť tretí diel brnenskej kompilačky, táto kapela tam musí byť. Pre zmenu skľudnenie v podobe Dana aka HLEDÁNÍ. Španielka a prefektné texty a ešte lepšie príhovory, s ktorými tam dúfam nik nemal problém. Po ňom opäť "kapela" - bass and drum hard core NIČITEĽ. Na prianie kapely robím špeciálne efekty, vydymil som celý stan haha. Ináč dnes je to celkom chaotické, nestíhala basa alebo bicie, ako keby sa navzájom nepočuli. Asi je to tým, že pri iných kapelách tieto prešľapy zachraňuje gitara alebo iný nástroj. Čo napísať na ROSA PARKS alebo pokračovateľov TUPAK AMARU? Príhovory od Blanky, ktoré idú pekne pod kožu a melodický uvrieskaný hard core punk. Prierez skladieb zo všetkých splitiek, pri ktorých v stane ešte aj fúrik pogoval. Yeah, atmosféra začína vo vnútri hustnúť. DIS-K47 už dávno nie je len jednočlenný projekt, ale regulérna kapela. Pri nahrávkach sa mi páči práve to one man band obdobie, no naživo to bol jedným slovom masaker. A veľmi vydarený zvuk! A to zvučil týpek z hiphopovej kapely! Zahrali sa skladby z dema, aktuálneho splitka s BESTHOVEN, ale i nejaká tá novinka. Fakt šupa, pri ktorej som sa vyskákal, nemám žiadne námietky. Čudný názov C.A.C.I.B. DORTMUND bol do festivalu pre mňa úplnou neznámou, plus tiež nie každý na takej akcii zvládne hip hop, ale sú to dobrí známi organizačného týmu, tak prečo nie? Navyše to sem tam žánrovo treba prestriedať, nech to nie je len päť krát hard core punk a za tým šesť krát crust. No pozor, ale nie je hip hop ako hip hop. Žiadne podmazy z iphonu, ale živá kapela, do toho dvaja speváci s trefnými textami a ešte trefnejšími komentármi (najviac sa mi páčil ten o tom, ako namiesto kostolov tu budú samé kravíny haha!). Navyše obaja flowisti (dobre som to napísal? :D) vedeli publikum aj zabávať, aj dostať do varu. Prihováram sa za niečo podobné aj na ďalší rok! RATS GET FAT (aneb rec ged fet - pozdravujem Ctiba, ktorý nevedel podľa tejto prešmyčky, o akú kapelu sa jedná :) Hard core v modernejšom stihu, ale publikum za nimi šaleje. Ja obťažujem kuchárov a kuchárky, aby sa im tie kopy jedla náhodou nepokazili. Výber je opäť fantastický; fazuľovica, burgre, guláš, falafel s hummusom v pite, áááááá!! Tak prežratý som už dlho nebol. Vynechať TELEFON by bola veľká škoda. A právom. Naspídovaný a ukecaný Ctib a príjemný melodický punk (nie nadarmo aj samých seba označujú za pokračovateľov COMPLICITÉ CANDIDE). Čakal si hádam niečo iné? Publikum ich nasadenie opláca totálnym zverením, váľačky na blate, šplhanie sa na tyče stanu (asi som nebol sám, čo sa tomu čudoval, že to všetko vydržalo) a občas k nám smteľníkom skĺzol aj Ctib. Fantastická kapela! Ty vole VETO. Pred nejakými ôsmimi rokmi som im prihadzoval nejaké drobné na split 7" s HIBAKUSHOU, vtedy to mali celkom pekne našľapnuté, ale zrazu sa po nich akosi zľahla zem. Vraj materské povinnosti, ale po rokoch sú späť, aby to dohnali. Minutové výpady raw crust coreu na dva spevy ako keby teleportované z 90-tych rokov, sem tam grind až mince core. Celkom šleha s neskutočnou hrou bubeníčky. Na konci rozdávali CDčka, dikeks, čakajte skôr či neskôr recenziu. Počas ich setu odfúklo stánok s krčmou, takže všetko čo má ruky a nohy pomáha nosiť veci do bezpečia. Ochotníkom to trvá zopár minút a krčma opäť funguje, takže žiadna apokalypsa a masový odliv ľudí z festivalu. V hudobnej špine sa pokračuje aj v týchto nočných hodinách a pri vysokých promilé. Nasleduje česko - slovenská TRAUMA. V popise vraj majú hard core punk s veľmi, ale veľmi ostrým zvukom, ktorý to ťahá až do grindu. Hučiaci grind. Nebyť tých desiatich prídavkov, bolo by to aj viac úderné, ale hlavne česká posádka si ich užíva naplno, takže je asi všetko ok. A ako posledná to dnes klincuje ERIKA JE MOJA. Teda dosť trvá, kým sa naštelujú (napríklad Zločincovi ladí basu Andrej z RANY). Ale tí čo vydržali, zažili naozajstné naechované mučenie vybudené na maximum aj napriek dvojcifernom promilé oboch členov a experimentoch so syntetickými drogami. Zločinec nezabudol po každej skladbe podotknúť, že to máme za to, že hrajú poslední. HAHA! Zaznel aj cover "Paranoje" od KATARZIE, takže si môžeme s kľudným svedomím ísť ľahnúť. Dnes žiadna pařba do rána, hore je celkom nasáčkovanô ľuďmi, takže sa zavŕtavame do spacáku a ani neviem ako a už je ráno.
Umytie ksichtu dažďovou vodou, nechanie včerajšieho obžerstva v Sklabini, naloženie novej várky feferónového šalátu a ako napísal kolega vyššie, za nulacelánula sa pomaly chystáme k odchodu, ale nikomu sa nejak extra nechce opustiť tento krásny a slobodný priestor. Tomáša Ničiteľa napadá, že za Ružomberkom je jedno termálne jazierko a dá sa v ňom kúpať aj keď z oblohy stále niečo kvapká. Spoločne tam teda vyrážame, ale v Ružomberku nás víta prietrž mračiek (počasie vyhralo 4:0), tak celý nápad vypúšťame. Škoda! Ten leják nás prenasledoval až do Košíc.
Pochvál na organizátorov, kapely aj celkovo na tento festival tu bolo dosť, ale jednu agitačnú poznámku na záver si neodpustím: Podporuj malé diy festivaly!!! Vidíme sa na ďalší rok v Sklabini dúfam, že vo väčšom počte!