PUNKGEN

Koncerty v Žiali nad Hrobom patria ku klasike. Tentokrát to ale bolo s menšou zmenou, Rišo sa rozhodol dianie presunúť na úplne domácu pôdu. Do dediny, kde býva. Akcia dostala príznačný názov Hluk na dedine, line up vypadal mimoriadne sľubne a atmosféra dedinskej akcie vábila. Druhý deň cestujem s polovičkou do BA, a k tomu Rišo vie ponúknuť nocľah v Casa de Sangre. Nebolo nad čím váhať. Zoberieme Lovčicu útokom.

Prichádzame pred pol ôsmou. GPS sklame, lebo dedina sa riadi iným prideľovaním čísiel ako mesto a Rišove ešte nie je na mape, a to najbližšie k nemu je niekde inde. Zatajený. Telefonujem, znaviguje ma z podniku. Prichádzame, idem hneď odniesť auto asi tak 100 metrov ďalej k domu. Dobrá poloha vzhľadom ku krčme. Dáš to aj štvornožky. Vystupujeme, dáme si agro momentík so susedovými ovečkami, ideme obzreť krčmu. Je to v pohode, celkom vhodný pľac. Na mieste už nejakí ľudia, plus pár domácich. Aj postarších. Bledneme, čakáme na štart.

Domáci 7MS zahajujú. Nikde nevidím hodinky odpočítavať čas, ale chalani už asi idú po pamäti. Set klasika. Vysoko kvalitný agresívny noisecore. Jan trieska, chalani brúsia, všetko hučí. Rado nič neničí. Tentokrát. Vidím ich po neviem koľký krát, zakaždým ma odstrelia. Veľký stage, malý stage, všetko jedno. Konštantný tlak. Zakaždým. Záujem o 7MS mimo domácej pôdy nie je žiadnym prekvapkom, len logickým dôsledkom tohto všetkého. Výdatným spestrením je kútikom oka pozorovať miestnu trojicu starších štamgastov. Majú piči, hluk im nevadí a idú si svoje. Jeden si ešte prederie davom ako keby išiel rozbehnúť moshpit, ale stočí to na hajzlík. Keď výjde, venuje kapele 0,2 sekundový pohľad a ide si cez dav sadnúť späť ku stolu, k debate a pivku. Pohoda.

MASSOLA od českých susedov po nich. Tu som nadšený muzikálne na druhú. Trio poskladané zo zvukov/samplov, saxofónu a bicích. Netypická kombinácia, ktorá ťaží práve zo svojej nevypočítateľnosti. Jazzom nadýchané bicie nakopávajú rôzne výbuchy, niekam až do power-violencu. Simultálne podporené zvyšnými nástrojmi. Znie to šialene, ale má to svoju hlavu a pätu. Uletené, dynamické. Mení to priebežne svoju atmosféru, pôsobí to nekompaktne, ale pritom je to konzistentné. Veľmi zaujímavá show, držalo ma to každú sekundu. Totálne svojské, vlastný ksicht z toho jebe na sto metrov.

Kým sa nachystajú Nóri, Ideme sa kus vyvetrať, aj keď vonku je celkom kosa. Hlavne ale zapáliť. Troška mám obavy, ako čo, predsa len, neznalý miestnych pomerov. Prvé kolo som odbil v kľude pri ovečkách, tak analyzujem situáciu. Potom zbadám čaláďa, ako si to dáva cez plechovku na pána. Postarší pán na terase s pivkom a cigaretkou sa s úsmevom prizerá. Pohoda dva. Balím. Chvíľu sa zakecáme a ideme dnu akurát so začiatkom setu BRUTAL BLUES. To je tiež kapela, ktorá sa do lineupu hodí ako hudobne, tak koncepčne. Dvojica gitara a bicie, doprevádzaná hlukovými slučkami. Grindcore. Premakaný. Made in Scandinavia. Časté zmeny, nátresky, väčšie nátresky. Krátko, intenzívne, agresívne. Ani netuším, koľko songov do nás stihli v tom intenzívnom sete natrepať. Na dvojicu to bol solídny bordel. A ďalší dôkaz, že hlušiť sa dá aj v minimálnej zostave. Napriek statickému prejavu to malo dynamiku, boli v tom nápady a solídny strih. Takisto rozhodne zapamätateľné, netypické a s vlastným prístupom k hraniu a skladaniu. Pecka.

Je dohraté. Pribehne Rišo s tým, že ma nájde za pár minút. Uplynie nejaký čas a zistíme, že sme tam ostali len my a Rišova polovička Iveta. Presúvame sa do domu. Je tu ešte pár ľudí plus Nóri, ktorí tu spia, plus MASSOLA, ktorá tu nespí. Púšťajú sa LP, vyťahujú sa pivká, pálenky, niečo pod zub. Sangreovci sa o nás starajú precízne a bedlivo. Dávam desať hitíkov. Večer sa naťahuje, Česi nás priebežne opúšťajú. Klipkám po toľkých pivách očami, padne brko. Rišo vyťahuje Tullamorku a nakoniec je z toho debata komplet osádky do štvrtej rána. Je to príjemné, lebo možnosť prebrať globálne veci s ľuďmi z inej krajiny a inými pohľadmi na vec je zakaždým do plusu. Napriek tomu preklínam, lebo viem, že ráno budem nevyspatý a dosekaný. Tak aj je. Po štyroch hodinách spánku a dvoch hodinách polospánku sa musím dať dokopy. Dávame raňajky, pravdepodobne s mierne zvyškovým sadám za volant a ide sa smer BA. Nejdeme sa ani lúčiť, lebo celý ešte stále dom spí.

Súhrn jednoznačný. Celé dobre. Som spokojný. Všetko prebehlo fajn, atmosféra bola pecková a nenastala žiadna komplikácia ani patália. Dopadlo to proste dobre. Afterparty ani nevraviac. Epické. Rišo a Iveta, díky moc! A čo sa týka lokality, všetko nasvedčuje tomu, že tamojšie podhubie započalo novú etapu. Dedinskú, ale stále svetovú. Vypadá to sľubne, tak to sleduj a priebežne sa tam stav.