PUNKGEN

MAGRUDERGRIND vydali po dlhých 5 rokoch konečne nový, a nekompromisne ničiaci album a rozhodli sa obísť Európu. Tourko sa malo zastaviť aj v Bratislave, ale pojebaná prevodovka na dodávke mala iný plán. My sme nadávať nemuseli. Pešť neďaleko a navyše sme boli od začiatku na jasnom, že pôjdeme práve do Dürer Kertu. Na mieste s miernym predstihom, ale naťahuje sa aj zvukovka a tým pádom aj celý začiatok akcie.

Osem štyridsať otvárajú domáci GHOSTCHANT. Dajú intro a prvý song, a potom spevák vypráva asi dvakrát tak dlho. Samozrejme mu nerozumiem ani slovo. Dajú ďalší, zase vypráva. Potom sa rozbehnú a kecy sú kratšie ako skladby samotné. Taký moderne spravený hardcore, muzikálny, aj posadený, ale nejak mi tam chýba iskra. Celé je to ale nejaké múčne. Má to aj svetlejšie momenty, nápady nie sú tragické, ale celok ma neberie. Odchádzam pred koncom, aby som sa vyhol davu na bare.

Tiež z domácej pôdy vypľutí ANOTHER WAY ma bavia o moc viacej. Túto kapelu som spoznal už roky dozadu na pár spoločných koncertoch, už vtedy mali svoj smer, ale prevedenie troška krivkalo. Teraz ich po odstupe rokov vidím druhý krát (minule ako support na poslednom koncerte HUMAN ERROR) a musím uznať, že to celé dorástlo do krásy. Dostrihaný, agresívnym tempom poháňaný, zvukovo ostrý hardcore/fastcore s výrazným gitarovým rukopisom. Breaky, stopky, útoky. Vysypú za vagón skladieb, preletí to, rozdá pár faciek a je hotovo. Po znudenom predošlom sete energetická bomba, ktorá ma v momente prebrala. Ako som spomenul, tých pár rokov hudobnej cesty je tam počuť.

Ideme sa vyvetrať, stretávam známe domáce tváre a Nicolasa, ktorý na tour sprevádza kapely, motáme a kecáme. Kvôli tomu sa kus sa opozďujem na set PRIMITIVE MAN a najprv obzerám zozadu. Po pár minútach ale dav zredne a nájdem si vhodnejšie miestečko. Dav ešte priebežne ďalej zredne, málokto totiž vykrýva, čo sa deje pred nami. V jednom slove by som povedal: pohreb. Atmosféra hustá, ťaživá. Hutné, podladené, masirujúce riffy ničia všetko naokolo, každé zahrabanie do strún je ako ďalšia vysypaná lopata na veko. Rytmika dusí, je hnijúca, vykopaná zo zeme. Vokál zo záhrobia. Čistá temnota. Je to také fyzické, že mám miestami pocit, že cítim v nose a ústach hlinu. Keď je dohraté, chvíľu hľadám myšlienky. Toto ma dostalo. A odrovnalo.

Teraz je konečne rad na hlavný ťahák večera. Pustí sa intro zo žltého albumu, repráky zavelia MAGRUDERGRIND, raz dva tri štyri a ide sa na vec. Hneď do ksichtu na začiatok setu nová vec "War resources", odklepe sa hneď na nátlak "Pulverizing hate mongers" z predošlej nahrávky. Davu v momente jebne a zošalie a ja sa zrazu sa váľam v pive o tri metre ďalej, ako som stál. A takto sa pokračuje prakticky do konca setu. Song dohratý. Rýchlo odpočet. A náklad. A dookola. Jeden intenzívny tlak strieda druhý. Skladby zo žltého albumu sa menia so skladbami z toho aktuálneho, vytiahnú aj dve veci z desaťpalca "Crusher". Čo song, to výplach. Kapela ide na 130%, tlačia nekompromisne, intenzívne a na doraz. Neskutočná sila a nájeb. Nový bubeník Casey, ktorý nahradil Chrisa (obidvaja priezvisko Moore, tak celkom haluz), je viac ako výborná náhrada. Odtrieskal to masívne a striktne. Kus iný rukopis hry, ale zaplnil to s prehľadom. Bicie ťa rozkopali, gitary dorezali a Aviho vokál dotrhal na kusy. Zohraté a v danom tempe odsypané s prehľadom. Táto kapela sa radí medzi tie vyššie, nech už to znamená čokoľvek, a na otázku prečo, takýto set zodpovie najlepšie. Toto bola proste jedna neskutočná, nezastaviteľná masáž. Čistá deštrukcia. Vypýtame prídavok, dostaneme poslednú, pomalšiu, ale o to hutnejšiu "Brigde burner" a je po všetkom. V piči som ostal z toho, čo predviedli.

Akonáhle je dohraté, spravím rýchly nákup a poberáme sa, lebo je už po polnoci a časť posádky mám vplyvom alkoholu v stave dysfunkčného používania logiky. Takže je jasné, že aj bez môjho pričinenia sa cesta časovo natiahne. Odhliadnúc od toho musím ale skonštatovať, že je veľká škoda, že sa MAGRUDEGRIND / PRIMITIVE MAN nedostali do Blavy. Ľudia tam prišli o veľmi dobrý koncert. O výborný koncert. Síce je len marec, ale pre mňa určite jeden z adeptov na klubovku roka.