PUNKGEN

Keď sa povie New York hardcore, každému musí byť jasné, o čo je reč a kde sa hýbeme. Špecifická scéna, ktorá vyplodila mnohé kultové kapely a nahrávky. Je to pojem, žáner v žánri. SICK OF IT ALL bez debaty patria k špičke tohto ľadovca. Jebú si to nekompromisne už 30 rokov a presne na tieto okrúhle narodky si dopriali jednu z ďalších tour. Tuto za rohom, v super klube a  ako inak, za priaznivú cenu. Celkovo tie ceny za koncerty v Maďarsku sú brutal. Nebolo nad čím váhať, mal som možnosť vidieť ich dvakrát a zakaždým mi ujebalo dekel. Dátum poznačený hodne dopredu a lístky som doma sušil vyše mesiaca, čo sa ukázalo ako správny ťah, tí nerozhodnutí sa kvôli vypredaniu akcie nakoniec ani nemuseli dostať dnu.

Prichádzame polhodinu pred začiatkom, ponevierame sa, dávam paličku. O ôsmej nastupuje prvý support, austrálski CROWNED KINGS. Strednotempový hardcore s akurátnou stopážou songov, je to husté, tlačia, ale chýba mi tam primitívny punkový ťah. Na začiatku je to stále len ťažké a hrozičské, chýba tomu nejaká zmena a odklon, furt tie isté postupy. Troška sa to v  priebehu setu napraví, aj zvuk, lebo prvých pár songov tým trpí. Nenudí to, nápady celkom solídne, ale také je to nejaké stále rovnaké nejak. Výkon precízny a niet čo namietať, malo to niečo v sebe, ale u mňa tak len niekde na polceste. Troška pestrejšie by to mohlo byť. Inak ok.

BROKEN TEETH z UK, ktorí sú ako druhý support, ma neoslovili. Tam už je to cele uhraté na ťažké riffy pre moshujúcu mládež, nejaký solídny rýchly výpad chýba a všetko sa tak točí v nejakom kolovrátku. Nastupuje miestny karate klub, päste lietajú, ľudia lietajú, vidím kotrmelce. Energia sa hýbe, ale hudobne je to nuda. Všetko zahraté na jednu kartu, splýva to a nepamätám si žiadne špecifický moment. Jediné čo utkvie, je skvelý mladý frontman, ktorému patrí, popri statickému zvyšku kapely a troška drevenému bubeníkovi, celý stage. Celkovo mám ale pocit, že počúvam dookola variáciu tej istej pesničky. Tu nie som rozhodne cieľová skupina.

Cez posledný song sa ideme vetrať a zapáliť, nech máme potom mierny náskok a nájdeme si dobré miesto. Polovičku nechávam sledovať show pre lepší prehľad zo schodov, ja sa pomaly presuniem blízko stagu. Naplnený klub nedočkavo čaká. Na stagi sa objavuje kapela, Lou zareve do miku: "Let me show you that you dont give a fuck!" a ide sa. Take the night off a bordel totálny. Teplota vyskočí na bod varu za tri takty a masa tiel do seba zbesilo naráža a interaguje. Eufória. Kapela jebe jeden tlak za ďalším, čo song to klasika. Ľudia revú, jačia, spievajú s kapelou. Odznie všetko zásadné z každej nahrávky. "Road less traveled", "DNC", "Death or jail" z novších albumov, "Disco sucks fuck everything", "Let go", "Sanctuary", "Just look around", "Step down", "Potencial for the fall", "Scratch the surface" podporená stenou smrti, "Built to last" ako posledná bomba pred očakávaným prídavkom a kopa iných. Z debutu vytiahnuté okrem iných "My life", "Give respect", "Rat pack", "World full of hate" či "Injustice system". Proste zmes všetkého podstatného. Mohli by vytiahnuť celý druhý playlist a stále by to bolo málo. Išlo z toho všetko. New York a definícia tohto kultu. 30 rokov hrania, ktoré majú v krvi. Pohoda pri hraní a výkon, ktorí môžu závidieť aj čerství dvadsiatnici. Kus chodiacej kráčajúcej histórie hardcoru. Ako by si videl Ježisa, ale neponúkal ti rozhrešenie, len jednu energetickú bombu päsťou do nosa. Proste čistý rozjeb a tlak. Chodiaci dôkaz toho, že ak raz bude mať hardcore svoj náhrobný kameň, SICK OF IT ALL tam budú vyrytí zlatým písmom. Neskutočné niečo. Ľudia vypýtajú prídavok, dostaneme ešte jednu oldschool šlehu a na záver "Uprising nation" pre posledné zvyšky energie do pitu. Konečná. Môžete ísť domov.

Show, ktorá ma totálne rozsekala. Energeticky, atmosfericky, hudobne. SICK OF IT ALL je nielen kapela, ktorá má svoju históriu. Je to kapela, ktorá má stále čo povedať aj po troch dekádach robenia bordelu. A bude tomu tak aj o rok, o päť či desať, ak budú stále medzi nami. Kult.