PUNKGEN

Do poslednej chvíle sa nevedelo, či sa vlastne ide alebo nie, nakoľko kopec ľudí zrušilo účasť a cestovať skoro 400 km (krát dva) sám alebo dvaja nie je finančne až tak prijateľné, no napokon sa len tak-tak dávame dohromady 3 kusy a po dlhých zvažovaniach sa napokon rozhodujeme že túto cestu predsa len absolvujeme. Po ceste som si samozrejme naplánoval pár stretnutí, ktoré mi pomôžu a obídem tak prepravné spoločnosti. Cesta hladká, zastávka v Martine na obed, odporúčam super vegan pizza (Via Grande), asi 5 druhov, potom 5 minútová zastávka v Žiline pri zločincoch na hornom toku Váhu, ako to sami o sebe tvrdia. Predposledná zastávka v Čadci pre ďalšie hudobné nosiče tiež bez problémov (pekné to tam majú). Na poslednú zastávku v Hraniciach pred Olomoucom máme asi dvojhodinové meškanie. Nevadí, neprekliali nás, prístup ostal priateľský a vybavujeme aj poslednú vec, síce trocha s bolesťami, ale úspešne. Okolo pol ôsmej parkujeme neďaleko mini rampy v Olomouci a poberáme sa dovnútra, aby sme náhodou niečo nepremeškali keďže tieto koncerty majú niekedy celkom zaujímavú dĺžku. Keď sa nad tým tak zamyslím, tak podstupujeme viac ako desať hodín cesty kvôli cca hodinovému koncertu. Niekedy za pýtam, či to stojí zato. Odpoveď na túto otázku zodpoviem neskôr...
Priestor je celkom prázdny, všetko nasvedčuje tomu, že dnes tu plno asi nebude. Trocha sa rozhliadame, zdravím koho poznám a po pár minútach začína premietanie skate filmu s názvom "Funus". Klasický zostrih všelijakých trikov, ktorým ja osobne absolútne nechápem, aj keď na doske sem tam stojím, ale to len tak rekreačne. Ale myslím, že prítomní vedeli čo sa deje, keďže neustále zaznievali všelijaké výkriky a potlesk. Za seba by som to trocha skrátil, minimálne na polovicu, lebo som sa po chvíli začal trocha nudiť a prišlo mi to tak ako keby sa to už začalo opakovať. Napokon som to do polky ustál, no a od polky usedel.
Hneď sa na "pódiu" pripravuje československý REMEK a začína pár emotívnych minút. Bol som celkom zvedavý, naposledy som ich videl asi v Bratislave na garážach a odvtedy som niekde postrehol žeby mali mať nový set. Zazneli myslím aj nejaké novinky, tak isto aj piesne z LP a z starších nahrávok. Na konci ako bývalo zvykom sa "Malé kousky svobody" už nekonali. Nevadí, ja som nadmieru spokojný a myslím že aj ľudia. Tak isto kapela vyzerala, že si to tiež užila. Myslím že toto ma nikdy neomrzí.
Cik pauza, prehrabanie distier a hneď späť zaujať najlepšie pozície nakoľko ľudí celkom pribudlo. Rýchle vymenenie pár nástrojov, pár členov a po krátkom zvučení sa na "U" rampe objavuje GATTACA. Tento koncert je celkom výnimočný, keďže je to posledný koncert s bubeníkom Mazim. Preto som si to aj nechcel nechať ujsť. Medzi songami Mazi dostáva tortu a k tomu pár silných slov od Bluma. Dozvedeli sme sa, že kapela má už aj náhradu, takže žiadne strachy. Snáď im to spolu pôjde minimálne tak ako doteraz. Set tvoria hlavne zvuky z novej LP, ktorá vyšla v lete a asi jedna staršia. Na konci búrlivý potlesk, ale prídavok sa nekoná. Potom prichádza poďakovanie ľuďom čo došli. Mimochodom som bol oficiálne vymenovaný za Košičana pri ďakovaní. Tak dík.
Predýchal som to, dostali sme darček v podobe pexesa, na ktorom sú fotky z koncertov na minirampe a myslím že na jednom je aj moja fotka, ktorú som fotil niekedy minulý rok na koncerte CHILDREN OF GOD, ANCST a GATTACA. Stíhame ešte burger, lúčime sa a pred štartom sa vydávame na menšiu prechádzku mestom, že keď sme už tu, tak aby sme videli ako to tam vyzerá. Sobotňajšia noc, všade vykrikujúci ožrani, tak volíme predsa len to teplo auta. Koncert bol benefičný na ženy bez domova a vybralo sa 4000 kč čo je celkom slušné. Keď to celé zhrniem a pokúsim sa zodpovedať otázku, ktorú som položil na začiatku tohto slohu tak odpoveď je áno. Za seba hovorím že sa to oplatí. Či už len tým, že podporíš dobrú vec, zažiješ nové veci, vypočuješ si fakt dobré kapely, trocha si odýchneš od všedného života alebo len proste na niekoľko hodinovej ceste s kamošmi vedieš nekonečné debaty o kokote. Možno je to pre niekoho málo, no mne to stačí.