PUNKGEN

The KILL aj FINAL EXIT hrali na Obscene extreme. V podstate o dva dni neskôr, ako bol stanovený dátum tohto koncertu. Ničmenej, keď som videl info o tejto show, vedel som, že sem zavítam. Z niekoľkých dôvodov. Prvým je vidieť the KILL v klube. Tu by som mohol skončiť. Ale... Rišove akcie v Žiari patria k tým najlepším na Slovensku. Bez preháňania. Line-upy sú lákavé, atmosféra je tam vždy mega, naisto stretnem kopec známych. A keďže som tu dlhšie nebol, bolo dopredu jasné, že toto si nenechám ujsť.

Prekvapivo sme nakoniec išli len dvaja, zobral som so sebou kamoša, ktorý ešte v Žiari na akcii nebol a naša malá OEF warm up party sa mohla začať. Prichádzame pred klub niečo kolo pol 8, hneď sa zvítam s Ottom, ktorý robil tour šoféra, s kamošmi zhora zdola a ľuďmi z Budapešti, ktorých by som tu nečakal. Predsa len majú to ďalej ako Žilinčania, Nitrančania a kopa inej slovenskej hávede, ktorá sa sem dotrepala. Ničmenej všetko naznačovalo, že bude bavka jak sviňa.

Koncert odpaľujú domáci SEDEM MINÚT STRACHU, ktorí si najprv spravili zvukovku, ľudia sa nakopili pred kapelou, tí sa však po pár minutách zvukovky zdvihli so slovami: "Musíme sa ísť nafajčiť!" Veľká jeba, toľko som sa smial. Takže po malej "TecHniCkej" pauze svoj set odpálili vo veľkom a je radosť sledovať performance tejto kapely. Idú si svoj štýl, sú na naše pomery jedineční a hlavne vedia, čo chcú naservírovať. Rachot a hluk v silnej konzistencii so sieťkami od zemiakov na hlave. 7MS sú ako kofola. Musíš ju ľúbiť, nie je čo riesiť! Inak to nejde.

K ďalšej odmlke a čakaniu sa pridala vtipná scénka s mestkými policajtami, ktorých tam poslali skontrolovať osadenstvo s drinkami. Vraj nemôže sa piť na ulici (v podstate pred barom, ale tak no...) Boli sme na kamere, inak to nešlo. Bolo to kus tragikomické. Kamoša, čo bol v  ZH prvýkrát, hned checkli (sic) a ževraj by mohol dať drink bokom, na čo ho dal bokom a debatili sme že aká fáza bude, že sa zachvíľu otočí a  pivo tam nebude. Presne tento scenár sa stal o 20 sekúnd. Veľká bavka, čo ti poviem. Lezieme dole na, dá sa prakticky povedať, československí CONTROLLED EXISTENCE, ale nepraktický priestor klubu v kombinácii s plnkou, čo sa tam nahrnula spôsobili, že som ich ani nevidel, skôr počul. Najebali do nás solídny náklad svojej muziky. Šlapali jak stroj, práskali jeden song za druhým a musím povedať, že idú stále rozhodne hore. Ich muzika má drive, nechýbajú jej nápady, zahrané je to na výbornú a k tomu show (+ sympatická žena za mikrofóm ako bonus). Táto kapela nám rozhodne rastie do krásy!

Po ich sete to zabalili aj mestkí šmolkovia, takže v kľude odpaľujeme a  dochádza na mňa priebežne tušák, že dole to asi začnú pomaly nakladať Austrálčania. Potvrdzuje sa to a dole sa dostávam akurát na prvé takty, a tak si viem chytiť miesto pred prvou klenbou a mám to rovno pod nosom. The KILL spustili prvý song a už to išlo. Jedným slovom to bol náklad. Grindcore buldozér. Odrapili mi hlavu a hodili medzi ľudí ako loptu na hranie. Ich set nemal chybu. Energetický náklad plný krkolomného grindcoru, ktorí títo šialenci produkujú, ma totálne rozsekal. Hneď lietali ľudia vzduchom. Songy boli podané ako na nahrávke, posadene a precízne. Síce som počul pár názorov od ľudí, čo boli na Play faste, že tam boli z ich show sklamaní, ale tu tomu fakt nebolo, minimálne z mojej strany, čo vytknúť. Toto trio prešlo počas setu prakticky všetkými poslednými nahrávkami a narobilo totálny bordel. Set odsýpal a kapela vypadala byť nezastaviteľná. Nebyť kratšej technickej pauzy kvôli dojebanej gitare, ktorú šikovne bubeník s  vokalistom vyplnili rapovou vložkou od WU-TANG CLAN, nebolo kedy ani vydýchnuť. Bolo to intenzívne, naložené a nekompromisné. Keď k tomu pridám ten tlak, ktorý to porobilo s ľuďmi, bolo to doslova epické. Alebo jednoducho povedané, the KILL v klube. Ja som si ich naplno užil a  status jednej z top grindcore kapiel si u mňa (neskôr aj setom na OEF) potvrdili.

Po tejto masáži som nevedel, čo presne čakať od setu FINAL EXIT. Nikdy som ich nepočúval, lebo tieto noise veci ma berú skôr naživo než z  nahrávok. To je podmienené tým, že mi to celé príde viac koncepčné a  určené skôr na performace. To isté platilo aj o tejto japonskej dvojke. Ich showka bola presne v tomto duchu. Hudobne mi to prišlo kus odveci, ale celá show bola vtipná a s podávaná s veľkým nadhľadom. Upravili nástrojovku tak, aby boli lepšie viditeľní a a zrejme hlavne, aby sa dalo vidieť celé šialené a doslova nekoordinované hranie japonského bubeníka. Mne to pripomínalo doslova nejaký šialený, ale od ucha k uchu vysmiaty kabaret. Proste jedným slovom môžem povedať, že to bolo rozhodne zaujímavé. FINAL EXIT, rovnako ako aj publikum, si svoj set užívalo a celkovo tam panovala taká uvoľnená atmosféra, ktorá bola korunovaná menšou oslavou narodenín gitaristu, ktorý vyfasoval aj fajnovú tortu. Pôsobilo to na mňa celé mimoriadne pozitívne, až rodinne. Pecka!

Nakoľko nás ďalší deň čakal trip na Obscene, nenaťahoval som odchod a z  klubu sme zmizli prakticky hneď, ako sa dohralo a polúčili sme sa s  ľuďmi. Musím povedať, že som rád, že napriek tomu, že zmizla zo Žiaru základňa, ktorú sa tam darilo chvíľami udržať (áno, 84ka), sa tam Rišo nejak vyobracia a vždy dokáže zariadiť kvalitný klubový rozjeb pre lokálne zvieratká, ktoré to vedia a preto sa zakaždým niekde v tej lokalite zídu. Rešpekt!