PUNKGEN

Bol som zvedavý, ako sa začne rok 2014 pre mňa z hľadiska robenia akcií. Po aktívnom období som jeseň mierne postagnoval a vyčkával, ako dopadne kauza ja vs. naša milovaná SOZA. Keďže po mojej písomnej odpovedi na ich vydieračské praktiky ostalo ticho a pár mesiacov sa nič nedialo, usúdil som, že je už načase niečo spáchať. Celé sa to utvrdilo, keď sme s Jakeom preberali nejaké možnosti na akcie tohto roku a v podstate sme naplánovali dátum pre the CITADEL. Od toho bol len krôčik k tomu zavolať JAKUBYSKO, ktorí nedávno vydali ultimátnu nahrávku a HOUSE OF TECH, novú grindcore posilu zo silnej žilinskej scény. Koncert bol tak dohodnutý relatívne rýchlo a už som sa nemohol dočkať, kedy príde jeho deň.

Dátum bol osadený na sobotu a tento typ akcie tu dlhšie nebol, preto som dúfal a aj očakával na naše pomery slušnú účasť. Zliezame sa v klube niečo kolo šiestej, Jake nesie za vedro cicerovej nátierky a tri chleby, chálo, o ktorom sa ešte počas večera vedie viacero ospevných debát a  ktoré v priebehu večera vymizne ako kondómy na swingers party. Pomaly prichádzajú kapely, manažuje sa stage a riešia sa všetky tie klasické veci. Kolo ôsmej sa nám to už stihlo pekne zaplniť, sľúbené tváre z RS, VK, BB, ZV dorazili a doplnili to s domácimi na cca pekných 70 platiacich, veľká pecka! Digitálky na mobile ukazujú pol deväť a je čas začať túto párty.

Ako prví sa na stage berú HOUSE OF TECH, nová akvizícia zo Žiliny. Ich debutovú nahrávku som s chuťou zhltol na jeden šup, len škoda kus toho zvuku. Na ich live set som bol mocne zvedavý, jednak že grindcore kapiel tu máme málo a ešte o to viacej, že v kapele sa pohybujú moji kamoši z rôznych iných projektov. Novinkou v ich tábore bola zmena jedného vokalistu, ktorý išiel za zárobkom a tak drobnú žienku pri mikrofóne sprevádzal nový spevák Robo. Ten počas setu mal priestor pre príjemné bonmoty, kým si dohľadal správny text ku skladbe. Ľudia natlačení na kapelu, energia kolovala a set bol parádny, až na jednu technickú prekážku odsýpal jedna radosť. H.O.T. do nás nahustili tažkotonážny grindcore, ktorému nechýbali nutné plieskačky, HC punkové nájeby a stredno-tempové husté nátlakové pasáže. Muzika poskladaná z  pestrých riffov, ktorá vie kedy ma pritlačiť, kedy spomaliť a pokrájať, osadená do šikovnej konštrukcie a zručnej muzikality. Ich set ma dostal omnoho viac, ako nahrávka, a tak to má byť. Navyše si nastavili výborný tvrdý a temný sound, ktorý bol presne napasovaný na ich feeling. Kapela, ktorá sa rozhodne na našej scéne nestratí a mali by sme ju ďalej sledovať!

JAKUBYSKO je zase naopak už v našich končinách pojem, aspoň pre mňa. Už v recenzii som spomínal, že sa jedná podľa mňa o jednu z  najsvojskejších kapiel, ktoré máme a ich nahrávky, rovnako ako ich sety, sú vždy zárukou kvalitnej porcie nasranej, šikovnej a originálnej muziky. Inak to nebolo ani teraz. Napriek tomu, že v LC hrali pomerne nedávno, svojou novou nahrávkou si naisto vyslúžili ďalšiu, nazvime to, predčasnú pozvánku. Bolo to výborné rozhodnutie, ich set, samozrejme, stál za to. Najebali do nás mix prevažne nových songov, ale vytiahli aj niečo z dvoch starších nahrávok. Precízne podaný power violence, kombinovaný s crustovými pasážami, fastcorovými výpadmi, obohatený dvoma vokálmi (z ktorých jeden tento večer kvôli chorobe obohocoval len tak na polku, ale Trangymu je odpustené) a to všetko umne pomiešané v jeden kompaktný ničivý celok - to je presne to, čo robí túto zvolenskú sebranku špecifickou. Dokazujú to v štúdiu, dokazujú to na stagei. Ich set ubehol rýchlo, vyfackal všetkých prítomných a pritom bol odohratý s úsmevom na  tvári a s piesňou na perách. Každý kto bol natlačený vpredu musel pochopiť to čo ja, že JAKUBYSKO je ničivá sila, ktorá by sa mala z  tohto štátu exportovať! Tak šup šup na punkgen distro a objednávaj LP.

Poslední the CITADEL boli pre mňa do toho večera menšou záhadou, s chalanmi ohľadne gigu komunikoval Jake a popravde som vedel len to, že ide o trojjazyčnú hardcore kapelu z Galanty a okolia. Evidoval som ich, ale nemal som možnosť vidieť ich naživo a tak sa mi nápad pozvať ich zapáčil hneď, keďže sem rád ťahám slovenské kapely, ktoré tu ešte nehrali. Po príchode som hneď zistil, že chalani sú maximálni pohoďáci a  ústretoví a rozumní týpci, s ktorými sa dá debatiť o všetkom. Na ich set som sa teda tešil ešte mocnejšie a ľudia očividne tiež, keďže počas ich setu sa to pred pódiom celkom zahustilo a pohyb bol song od songu mocnejší. Šikovne poskladaný a vymyslený hardcore punk, ktorému nechýbal poriadny rozjeb, ale aj potrebná melodika a skladateľská zručnosť, všetko napasované do sviežich songov, ktorá šlapali vo vodách klasickej hardcore dynamiky. Z muziky šiel prehľad, radosť a výborný feeling, ktorý sa rozliezal do klubu. Pod pódiom to naberalo otáčky, ľudia vo vzduchu, ľudia na ľuďoch, telo na telo. Hluk, pot, smrad, zábava. Chalani si odozvu náramne užívali a song po songu do nás hustili, čo sa vošlo. Po cca 30 minútach bolo po sete, všetci spotení, ale náramne spokojní. Posledné zbytky zdravého rozumu, ktoré tam ostali po predošlých dvoch grupách, the CITADEL na fajront rozsekali!

Ostali sme teda napospas naším sprostým hlavám, ktoré velili len jedno, a to pokračovať v párty. Zásoby spomínanej cícerovej pasty sa minuli, ale bar tankoval a pytle nedochádzali. Klubík sa postupne vyprázdňoval, spomedzi ľudí odišli okrem Galanťanov obe kapely, a tak sa posádka na afterke svcrkla na kapelu, mňa a pár ľudí. Pilo sa ako na juhu a tak to aj vypadalo. Panáky, tanečky, ďalšie panáky. Jointy. Panáky. Thrash jak sviňa. Nie je nad ten feeling, kedy vám pustia muziku a kokoti sa bavia tancovaním na iné kokotiny. The CITADEL sú proste party animals. Zastavil nás až klasický slimákovský gangový song (pre tých čo radi gúglia pičoviny tak je to: Harry Belafonte - Paloma). Po ňom sme boli finálne vykázaní z podniku a dali sme sa na cestu domov. Nasadli sme, Tomi, jediný edger v kapele, automaticky šofér, naštartoval. Ešte sme sa ani nepohli a z reprákov sa na mňa vyvalila cigánska bašavel muzika, hopčip čičip, chalani mi podali do ruky whiskey a party šlapala ďalej. Minimálne dovtedy, než sme vystúpili a finálne sa dostali na barák, kde všetci uľahli.

Na druhý deň prebehlo všetko klasicky. Rozlepenie očí a hľadanie najbližšieho zdroja potravy a kávy. Vtipná obedná pizza a odchod. Celkovo zhrnuté: výborná akcia, po piči gig. Kopa domácich, kopa cezpoľných. Parádne kapely, parádne sety. Party až do rána. Spoznanie nových ľudí, thrasherov z Galanty, ktorí sa do party vedia obuť ako poriadni južania. Spokojní promotéri, spokojní ľudia. Pre toto sa to celé vždy oplatí. Pre mňa, pre vás, pre nás!