PUNKGEN

Posledná horúca sobota sa neniesla v znamení plážového volejbalu a radleru Zlatý bažant, ale na tráve a v kríkoch sa robil hluk, krstila sa platňa, žralo sa a popri tom sme si robili srandu zo SOZY (nech je jej zem ľahká). Z Košíc sa pohýname už o pol 10, uisťovaní, že prídeme a už sa bude niečo diať. Na stanici nás čaká Filip a veľmi voľným tempom ideme ku skúšobňovému komplexu, miesta dnešnej kucapaci. Samozrejme, že tu ešte nikto nie je, a tak popíjame pivá a tipujeme, aké tornádo sa spustí z čiernych mrakov, ktoré nám behajú nad hlavami. Chvíľu poprší, ale hneď výjde slnko a s ním aj prví odvážlivci. Tí najodvážnejší hneď otvárajú vodky alebo demižón s vínom. Dole sa pomaly chystá priestor na hranie a obžerstvo (tráva a kríky s černicami sa udupávajú doskami) a ľudia doslova pribúdajú ako huby po daždi. Na slnku sa negrilujú iba ľudia, ale všetko možné, varí sa guláš, ľuďom dávam ochutnávať Naga Jolokiu (nie, nie je to alkohol) z dovozu ... čo viac môžeš chcieť? Obžerstvo nie je hriech! S viac než menším sklzom, ešte za svetla na provizorné pódium, vyliezajú noisecoreové skameneliny SEDEM MINÚT STRACHU. Playlist dnes tvorí len jeden song "Môj ranný chrchel v káve menežmentu SOZA" zahraný 134 krát. Škoda, že sa na akcii neukázal žiaden inšpektor vyššie ospevovanej charitatívnej organizácie, každý by bol zvedavý, po ktorom "opakovaní" by z areálu zdrhol, ešte v ten deň podal výpoveď a ľudí zo Zvolena by už nikto neotravoval. 7MS sa v týchto končinách stávajú klasikou, kapela aj účastníci si to užívajú z plného hrdla, víťazí Rado, ktorý je dnes zahalený ako nejaký Arab. No zaplať Alah. Po siedmich minútach sa pripravuje PASKUDA, ale na poslednú chvíľu prichádzajú ľudia z DNO, takže slovo patrí im. Naposledy to nebolo nič moc, ale dnes je to veľmi slabé. Bubeník paráda, ale zvyšok, hlavne tie spevy sú dosť katastrofa. Väčšinu setu sme trávili kradnutím špekačiek mäsojedom, s ktorými sme krmili hladové zástupy miestnych squaterských mačiek. Bubeník ostáva sedieť na stoličke, zvyšok sa mení a začína PASKUDA. Kapela niekoľko mesiacov neskúšala, čo je trochu aj počuť, ale to v pohode vyrovnalo nasadenie a rýchlosť bubeníka. Hrajú sa skladby zo všetkých možných nahrávok, dokonca aj "Okupácia" z istej kompilačky. Niečo mi už od rána našepkávalo, že najväčší bordel bude na JAKUBYSKO, a to niečo sa nemýlilo. Táto trojica to odpálila hneď z ostra a so skvelým zvukom. Hrali sa najmä skladby zo split LP, ktorá sa niekde pred koncom pokrstila pálenkou a dymom zo zelenej rastliny. Hudba šialená, a z nej aj ľudia, na rukách väčšinou končí gitarista z BASAL BANAR, ktorí prespal takmer celý koncert. Nečudoval by som sa, keby si nepamätal ani ten divoký stage diving, ktorého účastníkom bol väčšinou on. Krása! Po koncerte furt odbehujeme k neďalekej pumpe pre pivo a okrem SOZY sa ohovárajú aj Monster drink kapely. Závisť je aj v diy scéne. Pekelne horúcu noc zakončujeme slintaním na matraci pri počúvaní SCOOTRA - "One / Always hard core". Ráno skorý budíček, zvyšok pozostalých neveriacky krúti hlavou, že nepadol aj druhý demižón, škodoradostne sa lúčime, že nemôžme ostať aj na upratovanie. Stanica, vlak, ďalšia žranica na nedeľnom vegete v prírode za aktívnej účasti šiestich ľudí a zničení domov srať a spať. Perfektná akcia! Dúfam, že to v týchto priestoroch nebolo naposledy a ešte nie raz sa tam so všetkými uvidíme! Kontrolná otázka na záver: Štípala niekoho tá minipaprička pri sraní?